Z našich fabrík sa stáva malá OSN. Cudzinci držia firmy nad vodou, no štát ich dusí byrokraciou

V našich priemyselných halách sa mieša celý svet. Slovákov ubúda, a tak fabriky držia nad vodou desaťtisíce cudzincov. Prieskumy ukazujú, že sme voči nim tolerantnejší ako Česi a pre polovicu firiem sú prínosom. Celé úsilie o ich integráciu však naráža na pomalé úrady a nekonečnú byrokraciu.  

Stretne sa Slovák, Srb, Ind a Ukrajinec. Nie, nejde o vtip, na ktorého konci Slovák zahanbí všetkých ostatných. Ide o realitu nejednej priemyselnej haly naprieč krajinou. Našich ľudí je skrátka z roka na rok menej, a tak firmy čoraz častejšie siahajú po cudzincoch.

Čísla sú jednoznačné. Počas júla u nás pracovalo viac ako 147-tisíc zahraničných pracovníkov. Z celkového počtu zamestnaných, ktorých bolo takmer 2,6 milióna, to predstavuje necelých šesť percent.

Oproti júnu sa číslo mierne znížilo, a to o asi 3 800 pracovníkov. Stále je však vyššie ako na začiatku roka a zároveň aj v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2025, kedy to bolo 144-tisíc, respektíve 129-tisíc ľudí.

„Pokles sa prejavil pri občanoch z Ukrajiny, Rumunska, Srbska či Maďarska. Dôvodom môže byť napríklad prirodzený mesačný pohyb, sezónne faktory či administratívne zmeny,“ odkázalo nám tlačové oddelenie rezortu práce.

Na Slovensku už pracuje celý svet

Pravdou je, že vzhľadom na demografické pohyby bude náš pracovný trh prechádzať z pohľadu ľudského kapitálu mohutnou transformáciou.

„Hlavným dôvodom nie je to, že by firmy preferovali cudzincov pred domácimi. Príčina je oveľa jednoduchšia. V mnohých profesiách nie je domácich zamestnancov dostatok,“ uviedla generálna manažérka personálnej agentúry ManpowerGroup Slovensko Zuzana Rumiz.

Najväčšiu koncentráciu týchto ľudí dnes vidíme nielen v priemyselnej výrobe, ale tiež v logistike, stavebníctve a v čoraz väčšej miere aj v službách. Významnou posilou sa stávajú aj v IT či iných technických pozíciách.

Okrem „tradičných“ Ukrajincov, Srbov, ale aj Indov, slovenský pracovný trh v čoraz väčšej miere spoznávajú aj ďalšie kultúry a národy. „V tomto roku sa výrazne zvýšil počet pracovníkov z Uzbekistanu, Filipín, Nepálu, Kirgizska či Indonézie. Vývoj tak naznačuje postupnú diverzifikáciu zdrojových krajín zahraničnej pracovnej sily na Slovensku,“ zaznelo v reakcii ministerstva.

Ruka v ruke s ich príchodom však rastú aj obavy z toho, ako sa títo ľudia budú vedieť integrovať do systému a do spoločnosti ako takej. Objaviť sa však môžu aj výzvy spojené s odlišnou pracovnou morálkou. Na internete sa napríklad šíria sťažnosti Slovákov na to, že im vedúci dovolia a prepáčia oveľa viac ako domáci zamestnancom.

„O plošný problém však nejde. Väčšina pracovísk, ktoré majú dlhšiu skúsenosť so zamestnávaním cudzincov, dnes funguje bez zásadných konfliktov. Z mojej skúsenosti zase viem, že je oveľa dôležitejšie to, ako je nastavená firemná kultúra a komunikácia, než národnosť zamestnanca,“ poznamenala Rumiz.

„Samozrejme, môžu sa objavovať kultúrne rozdiely, odlišné pracovné návyky či jazykové bariéry. Tie však bývajú najvýraznejšie na začiatku. Ak firma venuje pozornosť adaptácii nových pracovníkov, tieto problémy sa zvyčajne rýchlo eliminujú,“ dodala.

Sme tolerantnejší ako Česi?

Výsledky v podobnom duchu priniesol tiež prieskum personálnych agentúr Grafton a Gi Group. Proti kolegom inej národnosti nemajú nič takmer tri štvrtiny slovenských zamestnancov. Viac ako štvrtina z nich ich dokonca považuje za prínos pre firmu, v ktorej pracuje.

Kultúrne rozdiely prekážajú iba šiestim percentám opýtaných a deväť percent sa obáva, že by pre zahraničných pracovníkov mohli prísť o svoje pracovné miesto. Rovnaký prieskum sa uskutočnil aj v susednej Českej republike. Jeho výsledky pritom prekvapili, Česi sa správajú k cudzincom na pracovisku rezervovanejšie.

Proti zahraničným kolegom nič nenamieta približne polovica respondentov, no 13 percent naráža na problémy v komunikácii, 14 percentám prekážajú kultúrne rozdiely a 12 percent z nich sa obáva straty zamestnania.

Tento rozdiel mohli spôsobiť viaceré faktory, napríklad počty ľudí zo zahraničia. Kým u nás ich pracuje približne 150-tisíc, v Česku to bolo koncom roka 2025 až 935-tisíc, čo predstavovalo 22 percent z celej pracovnej sily v krajine. Tu treba poznamenať aj to, že až 230-tisíc z nich boli Slováci, pri ktorých by sme hľadali kultúrne odlišnosti o čosi ťažšie.

Integrácia je behom na dlhé trate

Priaznivejšie slovenské výsledky môžu čiastočne súvisieť aj s prístupom zamestnávateľov. Opatrenia na podporu fungovania rôznorodých tímov prijíma 51 percent slovenských spoločností, v Česku je to 42 percent.

Najčastejšie ide o školenia zamestnancov a vedúcich pracovníkov, vysvetľovanie kultúrnych rozdielov, rady pre efektívnu komunikáciu či integračné podujatia. Experti, ktorých denník Pravda oslovil, však zdôraznili, že kľúčom k úspechu je jazyk.

„Ak cudzinec nehovorí po slovensky ani po anglicky, spomaľuje to komunikáciu a môže to zvýšiť riziko úrazov pri práci,“ načrtla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. „Kľúčové faktory úspešnej integrácie sú preto rozhodne jazykové kurzy, adaptácia v práci s pomocou kolegov, ktorí ovládajú jazyk, ďalej zapojenie sa do lokálnej komunity, pomoc s ubytovaním rodín, umiestnením detí do škôlok a škôl,“ podotkla.

Napriek tomu, že samotnú integráciu dnes na svoje plecia preberajú samotní zamestnávatelia či mimovládne organizácie, cudzinci u nás stále čelia viacerým problémom, predovšetkým byrokratického charakteru.

„Okrem toho sú tu aj dlhé čakacie lehoty na udelenie prechodného pobytu, vybavovanie administratívnych dokladov či komplikovaný proces obnovy pobytov,“ vymenovala ďalšie problémy Filová.

Podľa Rumiz však samotná integrácia cudzincov nekončí poslednou sekundou šichty a opustením priestoru závodu. „Veľkú úlohu tu zohráva aj možnosť zapojiť sa do bežného života mimo práce. Človek, ktorý si vytvorí sociálne väzby, zostáva dlhšie a je stabilnejším pracovníkom,“ zdôraznila.

Pred štátom tak stojí neľahká úloha. Priviesť cudzincov na Slovensko je len prvým krokom. Tým druhým je ich adaptovanie sa na pracovný život a tým záverečným by mala byť snaha o udržanie si takýchto ľudí, a to prostredníctvom odstraňovania byrokracie či zrýchlenej administratívy. Firmy totiž do nich investujú čas aj prostriedky, a tak ich odchod vlastne krajinu zabolí hneď dvakrát.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
pracovný trh
integrácia
cudzinci
demografia
jazyk

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.