Ich deti umiestňovali do rezidenčných škôl, aby sa asimilovali. O čom píšu domorodí obyvatelia Kanady?

Časopis Verzia by mali poznať všetci milovníci kvalitnej literatúry, najmä tí, ktorí radi spoznávajú diela v predstihu. Ide o slovenský časopis zameraný na umelecký preklad a jeho reflexiu. Práve vyšlo číslo o tvorbe kanadských autorov, ktorí patria k domorodému obyvateľstvu Kanady. Časopis Verzia nám priblížili zostavovateľka aktuálneho čísla Lucia Grauzľová a šéfredaktorka časopisu Gabriela Magová.  

V novom čísle Verzie sú texty autorov, ktorí patria k domorodým obyvateľom Kanady. Je veľa takýchto autorov? O čom píšu a akú literárnu lahôdku z ich tvorby ponúkate v časopise?

Lucia Grauzľová: Literatúra pôvodných obyvateľov je veľmi výraznou a rýchlo sa rozvíjajúcou súčasťou kanadskej literatúry – autorov a autoriek domorodého pôvodu každým rokom pribúda.

Keďže sú príslušníkmi desiatok národov, z ktorých každý má svoj jazyk, kultúru i tradície, aj ich literárna produkcia je veľmi rôznorodá. Často sa však vracajú k témam kolonizácie a jej dôsledkom, straty pôdy a jazyka.

Píšu však aj o vzťahu k rodine a ku komunite, o hľadaní identity či o snahe obnoviť kultúrne tradície, ktoré boli v minulosti potláčané.

Veľmi silnou témou sú aj rezidenčné školy, do ktorých boli celé desaťročia umiestňované domorodé deti s cieľom asimilovať ich do väčšinovej spoločnosti.

Práve táto skúsenosť spája texty, ktoré sme vybrali do aktuálneho čísla Verzie. Viaceré (napríklad Hľadá sa April Raintreeová Beatrice Mosionier, Indiánsky kôň Richarda Wagamesa alebo Bozk kožušinovej kráľovnej Tomsona Highwaya) patria medzi súčasnú klasiku.

Ide aj o svetoznámych autorov? Sú v kanadskej literatúre domorodí spisovatelia cenení?

Lucia Grauzľová: Väčšina autorov zastúpených v čísle je známa aj za hranicami Kanady. Diela Tomsona Highwaya sú dostupné v jedenástich jazykoch a aj tvorba ostatných autorov bola preložená do viacerých jazykov.

Napríklad jeden z románov autorky Eden Robinson vyšiel aj v češtine. V Kanade ide o etablovaných a oceňovaných spisovateľov, ktorých diela sa bežne vyučujú na kanadských stredných a vysokých školách.

Niektorí boli nominovaní na Cenu generálneho guvernéra alebo ju získali – ide o jedno z najprestížnejších literárnych ocenení – a Highway je dokonca nositeľom Radu Kanady.

Kto ich prekladal?

Lucia Grauzľová: Veľkú časť textov preložili absolventi alebo súčasní študenti Katedry anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského: Lenka Elsaigh Nedvědová, Viliam Nádaskay, Michal Chudý, Tatiana Íróová, Max Majerník.

Dvoma prekladmi prispeli aj pedagogičky z Prešovskej univerzity – Jana Žiláková, ktorá je aj spoluzostavovateľkou čísla, a Nina Kollárová.

Čo je ambíciou vášho časopisu Verzia? Približuje diela alebo aj ľudí, ktorí ich tvoria? Sú to texty aj vedecké, publicistické alebo len umelecká literatúra?

Gabriela Magová: Verzia približuje svetovú literatúru v slovenskom preklade, a to najmä literatúru, ktorá je pre slovenský knižný trh nezaujímavá, lebo je nerentabilná.

Našou ambíciou je, aby sme predstavili v slovenčine diela z rôznych menších aj väčších literatúr, ktoré majú minimálnu alebo žiadnu šancu na knižný preklad.

Prinášame nielen ukážky prozaických, básnických a iných slovesných diel v slovenskom preklade, ale predstavujeme aj ľudí, ktorí ich tvoria a sprostredkúvajú.

Ponúkame tiež rozhovory, publicistické, kritické a odborné články, najmä reflexiu umeleckého prekladu od samotných prekladateľov a prekladateliek.

Pozornosť venujeme autorom a autorkám, prekladateľom a prekladateľkám i ďalším osobnostiam literárneho života, a to nielen tým, že ich zviditeľňujeme, ale aj tým, že sa ich snažíme riadne za prácu odmeniť.

V akej periodicite časopis vychádza a aké témy plánujete?

Gabriela Magová: Verzia vychádza štyrikrát do roka v tlačenej aj online podobe. Na tento rok máme naplánované ešte číslo s názvom V tieni impéria, v ňom sa venujeme literárnym dielam z krajín susediacich s Ruskom (prípadne bývalých sovietskych republík), ktoré spracúvajú možnosť agresie, istý druh ohrozenia alebo stav po agresii Ruska.

Zostavovateľ Patrik Oriešek sa zameral na antiutopické a postapokalyptické vízie prítomnosti a budúcnosti a alternatívne dejiny.

Posledné tohtoročné číslo s pracovným názvom Nabrúsené jazyky bude venované súčasnej literatúre, ktorá vzniká v Španielsku, a to nielen tej písanej v španielčine, ale aj v katalánčine, galícijčine a baskičtine.

Zaradili sme doň texty autorov a autoriek, ktoré v posledných rokoch získali najprestížnejšie španielske literárne ceny.

Mnohé z nich spája práve reflexia viacjazyčnosti, ale aj istá forma vzbury voči uniformite a očakávaniam väčšinovej spoločnosti, a, samozrejme, originalita autorského vyjadrenia.

Kto časopis pripravuje? Koľko vás je? Aké problémy sa pri tejto práci vyskytujú a ako ich prekonávate?

Gabriela Magová: Časopis vydáva občianske združenie DoSlov. Pripravuje ho redakcia zložená z piatich členiek a jedného grafika. Na každom čísle okrem redakcie pracujú zostavovatelia odborne spôsobilí na výber a spracovanie vybranej témy.

Externe s nami spolupracuje korektorka, pretože dbáme na to, aby bol dodržaný správny postup pri práci s textom. To znamená, že ak je to len trochu možné, text prejde po výbere a preklade viacerými čítaniami: porovnávacou redakciou, jazykovou redakciou a korektúrou.

Najčastejšie problémy mávame s vybavovaním autorských práv, lebo aj tie sa usilujeme vybaviť podľa pravidiel. Komunikácia s agentmi autorov a autoriek býva zdĺhavá a náročná. Okrem toho sa na príprave každého čísla podieľa ilustrátor diel priamo ku konkrétnym textom.

Má Verzia tradíciu? Na aké podobné časopisy nadväzuje?

Gabriela Magová: Verzia vznikla v roku 2020 po tom, čo prestala vychádzať Revue svetovej literatúry, pretože sme ako členky novovzniknutého združenia DoSlov (združenie literárnych prekladateľov a redaktorov) boli presvedčené, že časopis venovaný umeleckému prekladu a jeho reflexii je v slovenskom prostredí potrebný.

Mimo akademického prostredia v tom čase na Slovensku nevychádzal iný časopis špecificky zameraný na túto tému.

S kým spolupracuje v zahraničí?

Gabriela Magová: Spolupracujeme napríklad s veľvyslanectvami, kultúrnymi centrami rôznych krajín, od ktorých získavame podporu. Komunikujeme so zahraničnými odborníkmi na jednotlivé literatúry pri zostavovaní a príprave čísel.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozhovor
literatúra
Kanada

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.