Po rokoch samostatného života späť do detskej izby. Bývanie núti Slovákov robiť krok, ktorý nečakali

Extrémne ceny nehnuteľností komplikujú život Slovákom aj po rozvode. Bývalí partneri zostávajú pod jednou strechou, hoci sa chcú rozísť, pretože nemajú na vyplatenie ex-partnera ani vlastné bývanie. Rozvodom sa tak ich spoločný život nekončí – začína sa boj o bývanie. Na Slovensku sa preto rozmáha trend označovaný ako skryté bezdomovectvo.  

Rozvod sám o sebe predstavuje náročné životné obdobie, ku ktorému sa poväčšine pridáva nevyhnutnosť odchodu zo spoločného domova. Dáta Štatistického úradu SR za rok 2024 ukázali, že najviac ukončujú manželstvá ľudia vo veku 35 až 39 rokov, teda ide o zabehnutých ľudí v pomerne stabilnej finančnej situácii. Napriek tomu je bývanie pri rozvode významným problémom a slovenské právo dokonca osobitne rieši užívanie spoločného bytu po rozvode a bytovú náhradu. Bývalí partneri totiž často zostávajú pod jednou strechou, hoci im to nevyhovuje – nemajú na výber.

Môže za to aj nedostupnosť bývania. Za desať rokov ceny slovenských bytov narástli celkovo o 136 percent, zatiaľ čo mzdy o necelých 90. Mladým ľuďom či jedno rodičom, ktorí sú nedostatkom financií ohrození najviac, sa tým zvýšili výdavky, no platy nie. Ocitli sa v kategórií, pre ktorú je bývanie najviac nedosiahnuteľné. Rozchodom či rozvodom sa dostávajú do finančnej tiesne samoživitelia detí, no problém vyžiť už majú aj bezdetní.

Odborník na bývanie Slovenskej akadémie vied Ján Výbošťok upozornil, že dvaja dospelí bez detí minú po rozchode o asi desať percent na domácnosť viac, než keď boli v páre (vtedy je priemerný výdavok na bývanie 26 percent z platu). Pri ľuďoch s nízkym príjmom je rozdiel ešte väčší, po rozchode narastú každému výdavky na asi 41 percent z príjmu.

Národná banka Slovenska uviedla, že takmer štvrtina slovenských domácností žije bez možnosti odkladať si na rezervu – teda fungujú od výplaty k výplate. Výraznejšie navýšenie nákladov je tak pre veľa Slovákov nezvládnuteľné. Vytvoriť si samostatnú domácnosť je s priemerným slovenským platom pre mnohých nereálne. O to viac, ak majú deti. Výbošťok zdôraznil, že ešte aj priemerný plat medzi mužmi a ženami je rozdielny, čo ich znevýhodňuje pri kúpe vlastnej nehnuteľnosti a komplikuje im osamostatnenie sa po rozvode.

Podľa finančného analytika z OVB Mariána Búlika pri priemernom hrubom plate 1 700 eur predstavuje taký 500 eurový nájom už 30 percentný výdavok. „To je podiel, ktorý je zvládnuteľný, aj keď človeku zostáva menšia rezerva. Problém je v tom, že priemerný príjem dosahuje len menšia časť pracujúcich,” zdôraznil.

Rozvod si nemôžeme dovoliť

Reálnejšia mzda Slovákov je okolo 1 500 eur, teda v čistom asi 1 200 eur. Tí, ktorí majú možnosť po odchode zo vzťahu ísť do svojej domácnosti preto väčšinou zvolia sťahovanie sa do menšieho bytu, neraz prenájmu. „Pri tomto príjme tvorí priemerný nájom malého bytu už 43 percent, čo je oveľa ťažšie zvládnuteľné v porovnaní s financovaním bývania vo dvojici,” vysvetlil Búlik. Nájmy sú poväčšine vyššie, celoslovenský priemer je takmer 730 eur a to bez energií. Ak by bola domácnosť v páre, na jedného pripadá približne 364 eur.

„Pokiaľ sa po rozchode obaja uskromnia a presťahujú do jednoizbových bytov, aktuálny priemer ponúk v krajských mestách je 520 eur. Samotné nájomné na osobu by stúplo asi o 156 eur, čo je 43 percent. Ak by si obaja chceli zachovať podobný štandard ako pôvodná domácnosť, nárast sa môže blížiť aj k dvojnásobku,” uviedol finančný expert s tým, že jednotlivci platia viac aj za kúrenie, internet či do bytového fondu opráv. Každý totiž musí samostatne platiť náklady, ktoré si predtým delili.

Odchod do nájmu komplikuje aj fakt, že takmer štvrtina Slovákov nemá finančnú rezervu. Je pre nich preto ťažké zaplatiť napríklad rezervačný poplatok nájomcovi. Mnohým zároveň dlho zostávajú aj pôvodné výdavky – ako polovica mesačnej splátky hypotéky na spoločný byt či úver na auto, čo môže byť spolu pokojne 800 a viac eur. V takejto situácii sa pridáva finančný stres a obmedzenie budúcich možností ako menej peňazí na voľný čas, cestovanie, úspory či nový začiatok.

Majetkové vysporiadanie ex-páru môže trvať mesiace a náklady platí jeden človek dvojmo. „Pri rozchode je často potrebné riešiť predaj spoločnej nehnuteľnosti a splatenie zostatku úveru namiesto toho, aby si obaja bývalí partneri našli samostatný nájom. V praxi je veľmi náročné zo dňa na deň rozdeliť pôvodnú domácnosť na dve, tým pádom sa proces rozchodu komplikuje a minimálne dočasne zvyknú bývalí partneri bývať spolu,” potvrdil Búlik.

Pokiaľ si takéto fungovanie nemôže človek dovoliť, volí aj cestu zdieľaného bývania. Človek, ktorý bol zvyknutý na vlastnú domácnosť, zrazu zdieľa kuchyňu, kúpeľňu a spoločné priestory s cudzími ľuďmi. Musí prispôsobovať svoj režim spolubývajúcim. Pre mnohých po tridsiatke je to vnímané ako krok späť, o to viac ak sa ako dospelí vrátia k rodičom – tam tiež zaváži, aký vzťah majú s rodinou.

Tým sa im môže vyriešiť finančná tieseň, no zhoršia sa ostatné oblasti života. „Takmer tretina sa na túto podporu nemôže spoľahnúť, keďže v novom mieste bydliska majú životné záujmy a ich pretrhnutie by ich ekonomicky ohrozilo,” pripomenul expert s tým, že návrat človeka pracujúceho v Bratislave napríklad na opačný koniec krajiny do Popradu by výrazne zhoršil jeho pracovné možnosti.

Najťažšie na psychiku je však nemať žiadnu možnosť odísť zo spoločného bývania. Tá je náročná najmä ak sa pár nerozíde v dobrom. Udržiava sa tým konflikt či napätie, trpia spoločné deti a človek jednoducho nemá miesto, kam by pred konfliktom odišiel.

Zároveň sa človek nevie pohnúť ďalej ani fyzicky. Ľudia síce prestanú byť partnermi, no každý deň sa stretávajú v jednom priestore. Vidia, keď si ex-partner niekoho privedie domov alebo jednoducho pokračujú v spoločnom režime napriek tomu, že vzťah skončil. Emočné odpútanie je vtedy takmer nemožné.

Prenájom áno, vlastný byt už nie

Búlik zároveň upozornil, že samostatné bývanie je pre jedného zvládnuteľné čo sa prenájmu týka, no na kúpu nehnuteľnosti jeden priemerný príjem Slováka nestačí. Podľa NBS si bežný človek dokázal vziať v Bratislavskom kraji úver na byt s asi 40 m2, no s dvoma priemernými platmi už mohla mať domácnosť 88 m2.

„Spojením dvoch príjmov sa možnosti bývania na Slovensku zásadne zlepšujú. Malé byty totiž majú výrazne vyššiu cenu v prepočte na meter štvorcový, pričom ich plocha logicky nemôže klesnúť pod isté minimum. Preto si samostatne žijúci Slovák môže z priemernej mzdy dovoliť zásadne menšie bývanie ako vo dvojici. A ak by trval na doterajšom bytovom štandarde, nárast nákladov by nedokázal zvládnuť,” vysvetlil expert OVB.

Hranica vyžitia sa však ešte viac týka podpriemerne zarábajúcich. Ak zarábajú Slováci menej a bývajú vo veľkomeste, dostávajú sa do režimu, kedy im bývanie uberá z iných potrieb. „Pracujú len preto, aby financovali svoje bývanie bez toho, aby si z príjmu reálne dokázali vytvoriť finančnú rezervu alebo budovať finančný majetok pre zlepšenie budúcej životnej úrovne,” zhodnotil Búlik.

Ak si rozvedený nemôže dovoliť pohodlné bývanie, ale je nútený žiť s ex partnerom, spolubývajúcimi, či rodičmi, po ekonomickej stránke ide o skryté bezdomovectvo. Síce návrat k rodine v dospelosti nie je ideálne, sú ľudia, ktorí sa nemajú na koho v prípade potreby bývať obrátiť. Dáta neziskovej organizácie Depaul pomáhajúcej ľuďom bez domova ukázali, že udržať si vlastné bývanie na Slovensku nie je jednoduché, aj keď človek pracuje.

„Samotný príjem ešte nemusí znamenať, že človek má dostatok prostriedkov na nájom, ktorého súčasťou býva aj depozit či provízia, a zároveň na pokrytie ďalších základných životných potrieb,” vysvetlil z organizácie s tým, že problém majú najmä ľudia s nízkym či nestabilným príjmom z brigád, sezónnej práce alebo s neistými formami zamestnania.

Foto:
Radovan Ondruš
Interiér bytu s 35 štvorcovými metrami.

Náklady na nehnuteľnosť môžu byť vyššie, ako plat. Ani trvalý pracovný pomer tak neznamená automaticky dôstojné bývanie, pokiaľ ide o nízkopríjmovú domácnosť. Rozvod môže človeka dostať do bytovej núdze bez ohľadu na pravidelný príjem, keďže náklady na život človeku narastú. Ak pracujúci dáva na bývanie väčšinu mzdy, aj malý výpadok peňazí či výdavok navyše môžu jeho situáciu preklopiť k strate bývania. Na hranici chudoby napriek zamestnaniu žije až milión Slovákov.

„Riziko sa výrazne zvyšuje v momente, keď človek žije dlhodobo na hranici svojich možností. Potom môže byť problémom aj jedna nečakaná udalosť – strata práce, choroba, rozpad vzťahu alebo nečakaný výdavok. Najčastejšie ide o začarovaný kruh: človek si nedokáže udržať bývanie, skončí na ubytovni alebo v inom neistom bývaní, čo mu sťažuje udržanie práce, a po strate zamestnania môže nasledovať ďalšia strata bývania,” dodali z Depaul.

Vo svete sa situácia, kedy jeden z páru nemá kde bývať po tom čo opustí spoločnú domácnosť, formuje do viditeľného javu. Podľa holandského výskumu medzi právnikmi, kde je situácia výrazne horšia, pri viac ako polovici rozvodov zostali spolu bývalí partneri žiť minimálne rok po rozchode. Dáta priamo potvrdili, že je to dôsledok bytovej krízy. Po rozvode sa síce ľudia chceli oddeliť, no v preťaženom trhu nehnuteľností nemajú kam ísť. Výskum zistil, že nevýhodná bytová situácia môže trvať aj päť rokov po rozvode.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozvod
finančná tieseň
bytová kríza
bývanie
Bezdomovectvo
drahé bývanie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.