
Ozdravenie verejných financií sa ani po treťom kole konsolidačných opatrení neprejavilo v lepšom hospodárskom raste či v znižovaní hrubého dlhu. Pokles súkromných investícií, vojna na Ukrajine, pretrvávajúce napätie na Blízkom východe či neistoty na svetových trhoch sa negatívne premietajú do vývoja ekonomiky v európskom i slovenskom meradle.
Júnová prognóza Ministerstva financií SR znížila očakávaný ekonomický rast Slovenska na 0,8 % HDP, čo sa premieta aj do hospodárenia štátu a miestnych samospráv. Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o rozpočtovom hospodárení za prvý polrok 2026.
Moje peniaze: Slovenská voda nad zlato? Tradičné zdroje financovania vysychajú, investičný dlh dosiahol 10 miliárd eur
O aktuálnych trendoch, prísnom ratingu agentúry Moody’s a meniacich sa modeloch financovania kritickej infraštruktúry sme sa rozprávali s Vazilom Hudákom, predsedom predstavenstva Východoslovenská vodárenská spoločnosť Dlhopisový program, a.s.
Zdroj:
Pravda
Hrubý dlh verejnej správy môže podľa úradu na konci roka 2026 atakovať úroveň 63,7 % HDP, čo zodpovedá približne 92 miliardám eur.
„Ak sa pozrieme na prognózu, z ktorej vychádzal návrh tohtoročného rozpočtu, tak napriek trom konsolidačným balíčkom sa dlh šplhá k 90 miliardám eur. Pre zjednodušenie to znamená, že každý občan Slovenska, počnúc novorodencom a končiac seniorom, bude mať na pleciach už dlh 16.700 eur. Každé euro dlhu štátu pritom ide na vrub občanov, pretože oni sa musia skladať na jeho splácanie,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Len v prvých šiestich mesiacoch roka smerovalo podľa neho zo štátnej kasy na obsluhu dlhu viac ako 1,4 miliardy eur, čo je medziročne viac o 390 miliónov eur.
Príjmy rastú, riziká zostávajú
Konsolidačné opatrenia z ostatných troch rokov prispeli v tomto roku k zvýšeniu príjmov verejnej správy. Tie v prvých šiestich mesiacoch medziročne vzrástli o 6,8 %. Ide pritom o vyšší výber DPH, do ktorého sa premietla silnejšia spotreba domácností a mierny nárast miezd.
NKÚ však pri plnení rozpočtových cieľov vidí viaceré riziká. Súvisia okrem iného s nevyhodnocovaním účinnosti prijatých konsolidačných opatrení, napríklad transakčnej dane či vyššieho zdaňovania práce, so znížením spotrebiteľského dopytu, rastom cien energií a pohonných látok, ale tiež s neriešením negatívneho demografického vývoja a pretrvávajúcim kritickým zadlžovaním v zdravotníctve.
Dôchodky zaťažujú rozpočet
Najväčšou záťažou pre rozpočet slovenskej verejnej správy sú podľa NKÚ výdavky na dôchodkový systém. Sociálna poisťovňa vyplatila na dôchodkové dávky za prvých šesť mesiacov viac ako 6,1 miliardy eur, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025 ide o nárast o 3,7 %. Na starobné či predčasné starobné dôchodky smerovalo bezmála 82 % všetkých zdrojov, druhou najväčšou položkou sú financie určené na vyplácanie invalidných dôchodkov.
Podľa správy NKÚ medziročne klesli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky, a to o 65 %. Andrassy zároveň poukazuje na problém neplatenia odvodov štátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Dlh nemocníc voči Sociálnej poisťovni v tejto súvislosti presahuje pol miliardy eur. V rozpočte na tento rok je na krytie deficitu dôchodkového poistenia vyčlenených približne 2,4 miliardy eur.
Zadlžené nemocnice a chýbajúce dáta
NKÚ pri pohľade na vývoj rozpočtového hospodárenia za prvý polrok 2026 upozorňuje parlament i kompetentné štátne inštitúcie, že záväzky v rezorte zdravotníctva dosiahli na začiatku roka úroveň 2,4 miliardy eur. Dlh 13 verejných univerzitných a fakultných nemocníc sa dostáva na úroveň 1,4 miliardy eur.
Úrad aktuálne identifikoval dve riziká. Jedno súvisí s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako nositeľ zodpovednosti nemá k dispozícii verifikované údaje za prvých šesť mesiacov roka, pretože menilo spôsob nahlasovania ekonomických údajov do centrálneho systému a objektívne dáta by malo mať k dispozícii koncom septembra.
„Nielen prvé riziko, ale hlavne to druhé ukazuje na vážne rezervy vo finančnom riadení jednej z kľúčových verejných politík, kde ročne smeruje viac ako 10 miliárd eur od občanov. Ide o veľmi rizikové odstupovanie miliónových záväzkov štátnych nemocníc súkromnej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na odkupovanie a kapitalizáciu pohľadávok,“ dodal Andrassy.
Témy:
NKÚ
konsolidácia verejných financií
dlh
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

