Ututlali Rakúšania vraždu mladej Slovenky? Nevyriešený prípad zostáva dodnes záhadou

obchodnyregister 2026.09.19.

Samovražda alebo zločin? Prípad slovenskej opatrovateľky Denisy Šoltísovej, ktorú v roku 2008 našli mŕtvu v rakúskej obci Regau, by možno už dávno objasnili, keby si rakúska polícia splnila povinnosť a poriadne ho vyšetrila. Ignorovala stopy a dôkazy len preto, lebo išlo o cudzinku z východnej Európy? Okolnosti celej kauzy približuje nový dokumentárny film, ktorý vo štvrtok odvysielala rakúska televízia ORF.  

Bolo to v utorok 29. januára 2008, krátko pred 16. h, keď vedúci z neďalekej stavby zbadal na brehu rieky Ager ležať nahé telo prikryté naplaveným drevom. Netrvalo dlho a policajti zistili totožnosť mŕtvej.

Šlo o 29-ročnú Denisu Šoltísovú, ktorá bola už desať dní nezvestná. V blízkej obci Regau, asi 50 kilometrov juhozápadne od Linzu, pracovala ako opatrovateľka v bohatej a vplyvnej rodine.

Rakúske úrady jej smrti nevenovali veľkú pozornosť. Obhliadajúci lekár údajne nezistil cudzie zavinenie, takže ani nenariadil pitvu. Policajti zbežne vypočuli štyroch svedkov a už o päť hodín prípad uzavreli. Ich záver – samovražda utopením.

To, že je v ich teórii viacero protirečení a nezodpovedaných otázok, im neprekážalo. Ani nad motívom, prečo by sa mladá žena chcela zabiť, sa príliš netrápili.

Oneskorená pitva

“Bolo to zdravé, veselé dievča, ktoré bolo plné života,” opísala Denisu jej mama Marta Šoltísová. Spolu s ďalšími pamätníkmi ju oslovili tvorcovia rakúskeho dokumentárneho filmu Tod am Fluss. Der Fall Denisa Šoltísová (Smrť na rieke. Prípad Denisy Šoltísovej).

Rodičia mladej ženy nikdy neverili, že by spáchala samovraždu. Pochádzala z Ratkovskej Lehoty, malej dedinky pri Rimavskej Sobote. Pracovala ako úradníčka, vyštudovala sociálnu prácu. V meste si kúpila malý byt, rada cestovala, chcela si založiť rodinu a mať deti.

V roku 2006 odišla do Rakúska. Podľa matky sa tam vybrala, aby sa naučila po nemecky, pretože sa neskôr chcela zamestnať v Bratislave. Opatrovateľky to vtedy u našich susedov nemali ľahké.

Rakúska legislatíva bola v tej oblasti ešte slabá, Slovenky, ktoré sa tam chodili starať o dôchodcov, museli byť k dispozícii 24 hodín denne, nemali riadne zmluvy ani zdravotné poistenie. Pracovali viac-menej poloilegálne.

Denisa opatrovala 91-ročného penzistu, bývalého primára. Obľúbil si ju aj ona jeho, no problém bol so zvyškom rodiny, najmä s manželkou. S tou mladá Slovenka nemala dobré vzťahy, a keď volala s rodičmi, často sa na ňu sťažovala.

Šoltísovci sa nezmierili s tým, ako rýchlo rakúske úrady prípad “vyriešili”. Len čo ich mŕtvu dcéru previezli na Slovensko, zariadili pitvu. Znalecký posudok priniesol šokujúce zistenia – lekári objavili hematómy (krvné podliatiny) na predlaktiach a vnútornej strane stehien.

Podľa súdnych lekárov z toho vyplývalo, že mladú ženu niekto pevne držal a vyjadrili podozrenie, že mohla byť obeťou sexuálneho násilia.

Jednoznačné dôkazy o znásilnení síce nenašli, zato však v krvi objavili stopy po dvoch liekoch, ktoré sa užívajú pri cukrovke a infarkte.

Ako sa navyše ukázalo, musela ich dostávať dlhší čas. Denisa pritom nijaké lieky nebrala, ani nebola chorá. Medikamenty na srdce a diabetes však užívali starí manželia, pre ktorých pracovala.

Matka obete Marta Šoltísová neverí, že jej dcéra spáchala samovraždu. Denisin otec zomrel pred desiatimi rokmi.Foto:
ORF
Matka obete Marta Šoltísová neverí, že jej dcéra spáchala samovraždu. Denisin otec zomrel pred desiatimi rokmi.

Polonahá v mraze

Po rozruchu, ktorý prípad u nás vyvolal, sa nakoniec rozhýbali aj rakúske úrady. Zásluhu na tom mal i známy novinár Martin Leidenfrost. “Ako Rakúšana, ktorý žil na Slovensku, ma to zahanbovalo,” priznal v dokumentárnom filme.

“Myslím, že to ako samovraždu klasifikovali preto tak rýchlo, lebo – cynicky povedané – mala pech, že pracovala pre veľmi vplyvnú rodinu,” povedal o obeti.

Pri tomto prípade si vraj uvedomil, že v jeho vlasti pretrváva čosi také ako “regionálny feudalizmus”. Kauza ho tak zaujala, že o nej napísal knihu (vyšla v nemčine v marci 2009).

To, čo sa dialo pred smrťou mladej ženy, vyvoláva pochybnosti o údajnej samovražde. Len dva dni pred svojím zmiznutím, 17. januára, telefonovala s otcom.

Bola rozčúlená, hovorila o hádke s domácou paňou, takmer sa rozplakala. Na druhý deň volala znova, tentoraz pôsobila pokojne. “Pýtala som sa, či je všetko v poriadku. Povedala: Áno, mami. Už sa teším domov,” zaspomínala si Marta Šoltísová.

Už 23. januára sa totiž Denisa mala vrátiť na Slovensko. Potom sa však stalo čosi zvláštne – 19. januára pred 23. h ju susedia v Regau zazreli, ako zmätená kráča po ulici.

Hoci mrzlo, bola bosá a polonahá. Na sebe mala iba spodnú bielizeň. Napriek tomu, že potrebovala pomoc, susedia boli ľahostajní – ani za ňou nevybehli, ani nikomu nezavolali. Boli pritom poslední, kto ju videl nažive.

K rieke to odtiaľ bolo asi 20 minút chôdze, v jej stave to mohlo trvať i dvakrát dlhšie. A aj keď vraj prešla cez celú obec, nikto nič nezbadal, nikto nič neoznámil. Keď ju vyhlásili za nezvestnú, dva dni po nej pátrali, ale bezvýsledne.

Stavbyvedúci ju náhodou objavil až po desiatich dňoch, o 13 kilometrov ďalej. Ako to, že ju nenašli predtým, keď prehľadávali okolie? Priniesol tam niekto jej mŕtvolu až neskôr a zamaskoval ju drevom?

Nad tým, ako je možné, že si telo dovtedy nik nevšimol, sa pozastavil aj stavbyvedúci. Po brehu rieky sa totiž prechádzajú ľudia. Upozornil tiež na to, že naplavené veci prúd nevynáša na pravý breh, kde našiel Denisu, ale na opačnú stranu.

Polícia sa tým však nezaoberala. “Len ju zobrali z tej rieky a dali do vreca ako nejaký odpad,” posťažovala sa jej matka.

Album s fotografiami Denisy ŠoltísovejFoto:
ORF
Album s fotografiami Denisy Šoltísovej

Možné motívy a podozriví

Rakúskym úradom trvalo celý rok, kým preložili znalecký posudok slovenských expertov. Prípadu sa zadarmo ujal Helmut Leitner, právnik z Linzu, ktorému bolo ľúto pozostalých.

Podával žiadosti na rakúske úrady, aby obnovili vyšetrovanie. Prokuratúra sa nakoniec obrátila na dvoch rakúskych znalcov, aby preverili zistenia slovenských kolegov.

Toxikológ Michael Freissmuth potvrdil, že mali pravdu. Jeden z liekov, ktorého stopy našli v Denisinej krvi, identifikoval ako Glutril (užíva sa pri diabete na zníženie hladiny cukru) a druhým bol Pyrazone (berú ho pacienti chorí na srdce).

Freissmutha zarazilo nielen to, že sa oba lieky v Rakúsku už roky nepoužívali, ale najmä fakt, že ak sa skombinovali, išlo o veľmi nebezpečný “kokteil” vyvolávajúci stavy duševnej zmätenosti.

Podľa neho je nepravdepodobné, že by si tieto lieky zobral niekto, kto sa rozhodol rozlúčiť so životom. Skôr to vyzerá na to, že ich nasadil človek so znalosťami farmakológie, “aby niekoho zabil”.

Je presvedčený, že Denise liečivá mohli podávať dlhší čas – napríklad v káve, kde by zanikla ich horká chuť – a spôsobili by presne tie psychické stavy, aké na nej pred smrťou pozorovali.

Druhý rakúsky znalec, ktorý posudzoval stopy na tele, dospel k záveru, že sa nedá presne povedať, či vznikli pri samovražde, keď sa obeť mohla snažiť o záchranu v rieke, alebo pri násilnom čine. Uznal však, že polícia urobila chybu, keď nepožiadala o pitvu.

Ako vo filme prezradil Leidenfrost, lekár, ktorý vtedy pri rieke obhliadal mŕtve telo, sa mu pred rokmi zveril, že rodinu bývalého primára, kde Slovenka pracovala, dobre poznal, vážil si ju a jednoducho veril, že tam “bola v dobrých rukách”. Preto to uzavrel ako samovraždu.

V roku 2009 rakúska polícia obnovila vyšetrovanie, vypočula nových svedkov a istý čas dokonca z Denisinej vraždy podozrievala záhradníka, ktorý tiež pracoval pre rovnakú rodinu. Bol to utečenec z Bosny, ale táto stopa nikam neviedla.

Zaujímavé bolo zistenie, že sa hypotéza o samovražde v skutočnosti opiera iba o jedno svedectvo – manželky bývalého primára, s ktorou mala Slovenka napäté vzťahy.

Podľa jej výpovede trpela depresiami pre rozchod s priateľom. Jej známi, rodičia a priatelia však o ničom takom nevedeli. Naopak, spomenuté lieky jej mohol niekto podávať, aby vzbudzovala dojem, že je psychicky labilná.

Exprimárova manželka okrem toho policajtom klamala. Zatajila, že opatrovateľku neznášala, a tvrdila, že ju mala rada, “ako by to bola jej vlastná dcéra”.

Denisina matka vo filme naznačuje, že za smrťou jej dcéry mohli stáť aj spory o majetok. Dcéra sa jej vraj zdôverila, že by mala po starom pánovi niečo zdediť, hoci o to nemala záujem. Mimo podozrenia nie je ani jeho vnuk, ktorý bol tiež lekárom.

Matka obete Marta Šoltísová s rakúskym novinárom Martinom Leidenfrostom, ktorý o prípade napísal knihu.Foto:
ORF
Matka obete Marta Šoltísová s rakúskym novinárom Martinom Leidenfrostom, ktorý o prípade napísal knihu.

Odložený prípad

V novembri 2010 rakúska prokuratúra požiadala o nový znalecký posudok – celkovo už štvrtý. Vypracovaním poverili Waltera Rabla z Innsbrucku, ktorý predošlé závery zmietol zo stola.

Krvné podliatiny na tele obete údajne vznikli prirodzene pri hnilobnom procese a slovenskí znalci pri expertíze nedodržali stanovené štandardy. Freissmuthove zistenia úplne ignoroval, vyjadriť sa pre filmárov odmietol.

Súdny lekár Jozef Krajčovič z Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorý robil pitvu mladej Slovenky, Rablove zistenia spochybnil.

Expertízy pre políciu pripravuje už 38 rokov, každoročne preskúma viac ako sto mŕtvol. A používa rovnaké štandardy, aké sú v Rakúsku. Poprel, že by na Denisinom tele mohlo ísť o hematómy spôsobené hnilobou, ako to interpretoval rakúsky znalec.

“Pripomínali odtlačky prstov,” povedal o krvných podliatinách, ktoré našiel na vnútornej strane stehien. “To by mohlo poukazovať na sexuálne násilie,” zdôraznil pred kamerou. Hematómy, ktoré vzniknú počas života, sa podľa neho dajú odlíšiť od tých, čo sa vytvoria až po smrti.

Vyšetrovanie v Rakúsku sa však po Rablovom posudku zastavilo. “Zjavne bol určený na to, aby mohli prípad uzavrieť,” zhodnotil Leitner. Krajinská prokuratúra vo Welse v júni 2011 celú kauzu odložila “ad acta”. Filmári však upozornili, že to nemusí znamenať definitívny koniec.

V Rakúsku sa na vraždu nevzťahuje žiadna premlčacia lehota, takže keby sa objavil nový dôkaz, stopa či svedectvo, “cold case” (odložený prípad) by mohli znova otvoriť.

Od roku 2010 na to dokonca majú špeciálny policajný útvar. Objasnili už aj prípad starý takmer sto rokov. Dočká sa po vyše 18 rokoch spravodlivosti aj rodina Denisy Šoltísovej?

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rakúsko
opatrovateľky v Rakúsku
opatrovanie
vražda
samovražda
vyšetrovanie
zločin
znalecký posudok

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.