Tankovanie sa mení na masaker. Ceny palív sa blížia k historickým rekordom

Ceny palív na našich čerpacích staniciach prudko stúpajú a hrozí prekonanie historických rekordov. Nafta sa pre eskaláciu konfliktov na Blízkom východe a Ukrajine môže už onedlho dostať nad dve eurá. Opozícia navrhuje zníženie daní, no vláda a oslovení analytici zostávajú k tomuto kroku skeptickí.  

Tankovanie na Slovensku môže v týchto dňoch zabolieť. Cena za liter nafty sa blíži k dvom eurám, liter benzínu zas k méte 1,9 eura. Dobrou správou je aspoň to, že sa nenaplnili predpovede o tom, že palivá pokoria historické maximá. Držia sa tesne pod nimi.

Svedčia o tom aj posledné čísla nášho Štatistického úradu. Liter nafty stál u nás k 13. septembru 1,924 eura, liter 95-oktánového benzínu 1,808 eura. Pre porovnanie, ešte koncom augusta to bolo 1,883, respektíve 1,753 eura.

Trajektória je tak nastavená jednoznačne a nemali by sme byť prekvapení, ak by sme sa skôr či neskôr nových historických rekordov predsa len dočkali. „Ak by sa ropa dlhšie udržala nad hranicou 100 dolárov za barel a zároveň by pretrvávali obmedzené rafinérske kapacity, nafta sa môže veľmi rýchlo dostať nad dve eurá za liter,“ uviedol analytik brokerskej spoločnosti XTB Ondrej Greguš.

„Doterajšie maximá sme videli na prelome júna a júla 2022. Návšteva čerpačiek bola traumatickou udalosťou aj vtedy. Liter nafty stál 1,946 eura, pri benzíne to bolo ešte hrozivejšie, jeden jeho liter vodičov vyšiel až na 2,147 eura.“

Bez daní by sme boli premianti

Vďaka materiálu Weekly Oil Bulletin z dielneEurópskej komisie sa tiež vieme porovnať s okolitými krajinami. A táto komparácia pre nás nevyznieva najhoršie. Benzín majú drahší nielen v Česku, ale tiež v Poľsku, ktoré do konca augusta ťažilo zo zastropovaných cien tamojšej vlády.

Lacnejší benzín tak majú len v Maďarsku. Pri nafte je situácia rovnaká. Aj tu výhodnejšie tankujú len naši južní susedia. Poliaci dokonca už prekonali hranicu dvoch eur za liter a Česi sa jej vyhli len o jediný cent.

V porovnaní cien bez daní sme na tom ešte lepšie. Ak by sa neplatila žiadna taxa, benzín by u nás stál iba 0,916 eura a nafta 1,156 eura. V oboch prípadoch by sme patrili medzi tri najlacnejšie štáty celého bloku

Uplynulý týždeň sa preto našou politickou scénou pomerne intenzívne niesla téma vysokých cien palív a možnosť zníženia spotrebnej dane. Tému opätovne otvorila opozičná Sloboda a Solidarita. Taxa je aktuálne vo výške 0,514 eura pri benzíne a 0,368 eura pri nafte. Čísla sú na úrovni priemeru celej Únie, pri benzíne sme však zvolili najvyššiu sumu v regióne V4.

V praxi to znamená, že zo sumy 1,808 eura za liter benzínu si asi 53 percent, teda 0,956 eura, delí celý dodávateľský reťazec. Táto suma zahŕňa nákup ropy, rafináciu, pridávanie aditív, dopravu, ale tiež samotný zisk predajcov.

Ďalších 0,514 eura, teda o čosi viac ako 28 percent, pripadá na spomínanú spotrebnú daň a zvyšných 0,338 eura tvorí DPH. Tá je síce vo výške 23 percent, na celkovej sume sa však podieľa len približne 19-percentným podielom.

Koľko by to stálo štátnu kasu?

Návrh liberálov hovorí o tom, že by sa táto daň znížila na minimálnu úroveň, ktorú štátom povoľuje Európska únia. Podľa ich prepočtov by toto zníženie spolu s navrhovanou úpravou DPH malo za následok pokles konečných cien na čerpacích staniciach o desiatky centov. Pri benzíne by to mohlo byť až 30 a pri nafte 16 centov za liter.

Minister financií Ladislav Kamenický označil tento návrh za populistický. Zo štátnej kasy by podľa neho vypadli desiatky miliónov eur. Na druhej strane, nižšie ceny by mohli zvýšiť spotrebu palív, čo by časť tohto výpadku vedelo kompenzovať.

Experti, ktorých Pravda oslovila, sú však skeptickí. „Dopyt po pohonných látkach je relatívne málo citlivý na cenu. Ľudia a firmy nezačnú jazdiť výrazne viac len preto, že liter paliva zlacnie o niekoľko centov. Vyššia spotreba by preto pravdepodobne nedokázala vykompenzovať nižšiu sadzbu dane,“ vyjadril sa Greguš.

Podľa analytika spoločnosti Across Private Investments Dominika Hapla je dokonca otázne aj to, akého zníženia cien by sme sa reálne dočkali. „Zníženie daní by síce prinieslo okamžitý pokles cien na čerpacích staniciach, no časť tohto zníženia by mohli absorbovať marže obchodníkov,“ poznamenal Hapl.

Reálne by pomohla len geopolitika

Cenovkám na našich pumpách aj štátnemu rozpočtu by teda výrazne viac pomohlo upokojenie situácie vo svete. Napríklad ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá so sebou prináša pretrvávajúce dronové útoky Ukrajincov na ruské rafinérie. Rusko už dávnejšie kvôli nim zastavilo vývoz nafty, pričom ju namiesto exportu musí dovážať.

Európa, a teda ani Slovensko, dnes z najväčšej krajiny sveta palivá nedováža. Z ostatných krajín, z ktorých začalo brať aj Rusko, však áno. Toto sa týka predovšetkým Indie. Vyšší apetít tak pochopiteľne tlačí na cenu.

Okrem toho je tu, samozrejme, aj vojna na Blízkom východe a čoraz intenzívnejšie boje, ktoré výrazne eskalujú. To sa stalo aj začiatkom tohto týždňa, keď drony zasiahli kľúčový ropovod priamo v Saudskej Arábii, ktorý prevádzkuje ropný gigant Saudi Aramco. Samotná spoločnosť následne oznámila, že ruší časť septembrových dodávok do Európy.

Nepriaznivá situácia naďalej pretrváva v Hormuzskom prielive, cez ktorý v posledných dňoch prechádza len zopár lodí denne. Pred útokom Izraela a Spojených štátov na Irán koncom februára pritom touto trasou prechádzala približne pätina celosvetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

Aj vďaka tomu cena ropy Brent počas týždňa vystrelila blízko k hranici 109 dolárov za barel. V posledných dňoch sa situácia síce upokojila a komodita časť zo ziskov odovzdala, stále sa však pohybuje nad čiastkou 100 dolárov – počas piatkového obchodovania to bolo takmer 103 dolárov.

Ropy je na Slovensku dostatok

To, ako sa bude vyvíjať kľúčová komodita v najbližšom období, analytici odhadovať príliš nechceli. „Krátkodobý vývoj bude závisieť predovšetkým od situácie na Blízkom východe. Pokles pod 100 dolárov je určite možný, ak sa situácia začne upokojovať. V posledných dňoch už vidíme určitú úľavu, keď Saudská Arábia začala hovoriť o obnove kapacity poškodeného ropovodu a zároveň presúva časť exportu cez Omán,“ načrtol možný vývoj Greguš.

Rovnako to vidí aj Hapl. „Trh je aktuálne veľmi kolísavý a hlavným dôvodom je vývoj na Blízkom východe. Akékoľvek nové informácie, či pozitívne alebo negatívne, budú mať na ďalší vývoj enormný vplyv,“ doplnil kolegu.

Situáciu počas stredajšieho rokovania riešila aj samotná vláda. Po stretnutí kabinetu pred novinárov okrem ministrov predstúpil aj generálny riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó.

„Po útoku na východno-západný ropovod zmizlo z trhu zhruba päť až sedem miliónov barelov ropy, teda päť až sedem percent celého trhu,“ povedal.

„Na trhu nastala panika, ropa sa dnes predáva s rizikovými prémiami plus 20 až 30 dolárov. Ak barel stojí 108 dolárov, treba k tomu pripočítať ďalších 20 až 30 – dostávame sa tak k hodnotám okolo 140 dolárov,“ podotkol šéf našej jedinej rafinérie.

Dodávky ropy pre našu krajinu sú však zabezpečené. „Družba je v prevádzke, dodávka ropy na Slovensko a do Maďarska nie je ohrozená,“ doplnil Szabó. Problémom je podľa neho skôr celkový nedostatok palív na trhu. Európa nemá dostatok rafinérskych kapacít na pokrytie celého dopytu, a preto je odjakživa dovozcom nafty.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
benzín
nafta
palivá
Slovnaft
ropa
Blízky východ
Ukrajina
geopolitika
dane

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.