Fico sa vrátil k článku 5: Niekto sa musel zblázniť. Slovenských vojakov bojovať proti Rusku nepošlem

Premiér Robert Fico sa po kritike svojich slov o článku 5 Severoatlantickej zmluvy opäť vrátil k otázke, ako by malo Slovensko postupovať v prípade konfliktu medzi NATO a Ruskom.  

Vyhlásil, že za jeho vlády nikto „pod vymyslenou zámienkou“ nepošle slovenských vojakov bojovať proti Rusku alebo inej krajine. Zároveň však uznal, že pri skutočnom ozbrojenom útoku článok 5 zaväzuje spojencov pomôcť napadnutej krajine. Odvolal sa pritom aj na skúsenosť Československa z roku 1938.

Fico zverejnil v sobotu večer približne desaťminútové video, v ktorom reagoval na kritiku svojich skorších vyjadrení o kolektívnej obrane NATO.

„Ako predseda slovenskej vlády si neželám vojnový konflikt medzi NATO a Ruskom a urobím všetko, aby Slovensko nebolo zatiahnuté do žiadneho nezodpovedného vojenského dobrodružstva,“ povedal.

Premiér už vo štvrtok vyhlásil, že nechce, aby sa Slovensko stalo súčasťou vojenského konfliktu „kvôli nejakému článku 5“. Jeho slová kritizovali opozičné strany vrátane KDH a PS, ktoré upozorňovali, že kolektívna obrana je základným záväzkom členstva v NATO.

Čo v skutočnosti hovorí článok 5

Fico teraz svoj postoj spresnil. Povedal, že v prípade „skutočného agresívneho ozbrojeného napadnutia“ jedného alebo viacerých členov NATO dáva článok 5 jednotlivým štátom široké možnosti, akým spôsobom napadnutému spojencovi pomôžu.

V tomto bode znenie Severoatlantickej zmluvy jeho interpretáciu čiastočne potvrdzuje. Článok 5 stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému členovi sa považuje za útok proti všetkým a každý člen je povinný napadnutému spojencovi pomôcť. Neurčuje však, že každý štát musí automaticky vyslať svojich vojakov.

Každý spojenec má podniknúť takú akciu, „akú považuje za potrebnú“, pričom zmluva výslovne uvádza, že môže zahŕňať aj použitie ozbrojenej sily. NATO samo vysvetľuje, že pomoc môže, ale nemusí mať vojenskú podobu.

Ficovo tvrdenie o možnosti zvoliť formu pomoci teda zodpovedá textu zmluvy. Zároveň však článok 5 neumožňuje členskému štátu jednoducho ignorovať ozbrojený útok na spojenca – povinnosť poskytnúť pomoc zostáva.

Fico vytiahol Mníchov 1938

Premiér svoju nedôveru k automatickým predstavám o spojeneckej solidarite spojil aj s Mníchovskou dohodou. „My Slováci máme svoje skúsenosti s Mníchovom v roku 1938, keď nás zmluvne zaviazané demokratické mocnosti oklamali, zradili a predhodili Hitlerovi ako upečené kura,“ povedal.

Mníchovskú dohodu z 29. septembra 1938 skutočne uzavreli Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko bez účasti Československa. Výsledkom bolo odstúpenie Sudet nacistickému Nemecku.

Historická paralela so „zmluvne zaviazanými mocnosťami“ je však zjednodušená. Francúzsko malo voči Československu aliančný záväzok, zatiaľ čo Veľká Británia porovnateľný priamy vojenský záväzok voči Československu nemala. Dobové diplomatické dokumenty britskú pozíciu v tomto bode výslovne odlišujú od francúzskej.

Tusk skutočne hovoril o 27-tisíc stratách

Fico sa v prejave venoval aj stratám ukrajinskej armády. Odkázal na poľského premiéra Donalda Tuska, podľa ktorého Ukrajina v poslednom období prichádza každý mesiac približne o 27-tisíc zabitých a zranených vojakov.

Takýto výrok Tusk naozaj vyslovil 17. septembra v poľskom Sejme. Uviedol, že údaj dostal od ukrajinských partnerov a že zahŕňa zabitých aj zranených. Označil ho za rekordnú úroveň strát počas vojny. Číslo však zatiaľ nebolo nezávisle verejne potvrdené ukrajinskými ozbrojenými silami.

Fico následne predpokladal rovnaké straty aj na ruskej strane a vypočítal viac než 50-tisíc strát mesačne a približne 600-tisíc ročne na oboch stranách. Ide však už o premiérov modelový výpočet, nie o údaj vyplývajúci z Tuskovej informácie. Tusk o ruských stratách v tomto kontexte takýto údaj neuviedol.

„Pripravená mierová dohoda“ v roku 2022?

Fico zopakoval aj svoje dlhodobé tvrdenie, že Ukrajina urobila v apríli 2022 „obrovskú chybu“, keď podľa neho pod tlakom Západu nepodpísala pripravenú mierovú dohodu s Ruskom.

Ruská a ukrajinská strana na jar 2022 skutočne intenzívne rokovali a vznikol takzvaný Istanbulský komuniké aj viacero návrhov budúcej zmluvy. Medzi témami bola neutralita Ukrajiny, bezpečnostné záruky, obmedzenia ozbrojených síl či budúcnosť okupovaných území.

Hotová mierová dohoda pripravená na podpis však neexistovala. Aj po rokovaniach zostávali zásadné spory, napríklad o podobe bezpečnostných záruk, veľkosti ukrajinskej armády a územných otázkach.

Rokovania sa rozpadli po kombinácii viacerých faktorov vrátane zmeny situácie na bojisku, odhalenia zabíjania civilistov v Buči a rozdielnych požiadaviek oboch strán. Tvrdenie, že Západ jednoducho prinútil Ukrajinu odmietnuť hotovú dohodu, preto dostupné dôkazy nepotvrdzujú.

„Nikto nevyženie slovenských vojakov“

Fico v prejave uviedol šesť bodov svojho postoja. Okrem odmietania vojny NATO s Ruskom zopakoval, že vojnu Ruska proti Ukrajine nepovažuje za slovenskú vojnu a že Slovensko podľa neho nesmie byť zatiahnuté do konfliktu vytvorením umienenej zámienky.

„Za mojej vlády nikto pod vymyslenou zámienkou nevyženie slovenských vojakov mimo územia Slovenska bojovať proti Rusku alebo inej krajine,“ povedal.

Rusko podľa Fica nemožno poraziť v konvenčnej vojne a priamy konflikt NATO s Moskvou by niesol riziko použitia jadrových zbraní. Premiér zároveň zopakoval, že ruská invázia na Ukrajinu je porušením medzinárodného práva.

Kritizoval EÚ aj pre energie

V druhej polovici vystúpenia Fico presunul pozornosť od bezpečnosti k ekonomike. Kritizoval vysoké ceny energií a pohonných látok a tvrdil, že Európska únia dokáže nájsť stovky miliárd eur na Ukrajinu, no problémy s cenami energií podľa neho nerieši dostatočne.

Podľa aktuálnych údajov Európskej komisie dosiahla celková podpora EÚ a členských štátov Ukrajine od začiatku ruskej invázie približne 224,5 miliardy eur. Toto číslo však nezahŕňa iba vojenskú pomoc – obsahuje aj finančnú, humanitárnu, rozpočtovú podporu či náklady spojené s ukrajinskými utečencami. Samotná vojenská pomoc predstavuje výrazne menšiu časť celkového balíka.

Fico medzi úspechy svojej vlády zaradil aj obnovenie výroby primárneho hliníka v Slovalcu v Žiari nad Hronom. Reštart závodu sa skutočne začal 28. augusta, keď spoločnosť po viac než troch rokoch spustila prvé elektrolyzéry.

Slovensko podľa premiéra bude pokračovať „suverénnou cestou“, pričom chce rešpektovať členstvo v EÚ a NATO. „Na pôde NATO chceme byť solidným partnerom, nie hračkou v rukách iných a naším dominantným slovom bude mier, nie vojna,“ uzavrel Fico.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Robert Fico
Politika
NATO
Rusko
článok 5
vojaci

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.