Kráľ utopený v močiari, vojsko rozdrvené. Porážka pri Moháči odštartovala novú éru Uhorska

Napriek tomu, že ide o významnú súčasť stredoeurópskych – a teda aj slovenských – dejín, bitke pri Moháči, od ktorej v auguste uplynulo 500 rokov, sa venuje minimum textov. Historik Roman Mocpajchel, autor knihy Bitky a bojiská. Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (2021, Slovart), sa preto rozhodol spísať podrobný prehľad tejto udalosti. Publikácia Moháč 1526: Bitka, ktorá zmenila strednú Európu (vydavateľstvo Mamaš) nemapuje len samotný stret Osmanov s vojskami Uhorska, ale aj to, čo mu predchádzalo, a tiež jeho dôsledky.  

Rýchle a zdrvujúce víťazstvo Osmanov

,,Pohroma pri Moháči je z vojenského hľadiska azda najvýznamnejší míľník v dejinách tisícročného Uhorského kráľovstva. Porovnať s ním možno iba druhé obliehanie Viedne, ktorým sa tzv. obdobie protitureckých vojen skončilo,” píše v predhovore ku knihe spisovateľ Juraj Červenák, nadšenec histórie, ktorý zároveň víta fakt, že takáto publikácia vznikla.

Autor Roman Mocpajchel v nej postupne rozoberá tak stav vtedajšej Osmanskej ríše, ktorá bola počas vlády Sulejmana I. na svojom vrchole, ako aj Uhorska, ktorého predstavitelia mali z tureckej hrozby vážne obavy.

Vzhľadom na vtedajšiu situáciu v kráľovstve a na množstvo komplikovaných vzťahov medzi predstaviteľmi vládnucej vrstvy však bolo náročné zomknúť sa.

Kniha sa chronologicky venuje udalostiam, ktoré k osudnej bitke viedli – vysvetľuje napríklad, prečo sa odohrala práve pri Moháči, ale aj to, prečo sa na nej viacero spojencov Uhorska nezúčastnilo – napríklad Ján Zápoľský, ktorého mnohí obviňovali zo zrady, hoci skutočnou príčinou mohlo byť, že od kráľa dostal viacero protichodných rozkazov. Ďalšie posily síce boli na ceste, no nestihli prísť včas.

Samotná bitka, ku ktorej došlo 29. augusta 1526, trvala len veľmi krátko – podľa niektorých odhadov nie viac ako dve hodiny. Zdrvujúce víťazstvo Osmanov bolo výsledkom niekoľkých faktorov – mali oveľa početnejšie vojsko aj účinnejšiu stratégiu.

Uhorské vojsko prevyšovali aj počtom diel, ktoré síce neboli najlepšie umiestnené, no ich účinok tkvel najmä v hrôze, ktorú spôsobovali príšerným dunením a dymom. Víťazom bitky sa napokon stal Sulejman – sultán známy prívlastkom Muhteşem, teda Nádherný či Veľkolepý.

Dobyli a odišli

Najzásadnejšie dôsledky pre budúcnosť Uhorska nespočívali v samotnej prehre, ale v tom, že v boji prišlo o množstvo významných predstaviteľov krajiny. Okrem smrti len 20-ročného panovníka Ľudovíta II., ktorý sa nešťastne utopil v močiari, stratilo siedmich biskupov a stovky šľachticov.

Keďže kráľ nemal dediča, na trón sa dostal Ferdinand Habsburský, manžel jeho sestry Anny. Tak sa začala nová éra Uhorska, ktoré sa rozdelilo na Osmanské Uhorsko, Sedmohradské kniežatstvo a Kráľovské Uhorsko – pričom to posledné sa stalo súčasťou Habsburskej ríše, ktorá pretrvala až do roku 1918.

Ďalším následkom bitky pri Moháči bolo, že Bratislava sa stala korunovačným a zároveň aj hlavným mestom Uhorska a do Trnavy sa zasa presunulo arcibiskupstvo, ktoré dovtedy sídlilo v Ostrihome.

Kniha tiež ponúka fascinujúce porovnanie významu bitky pre obe strany – kým v Uhorsku odštartovala množstvo kľúčových zmien, pre Osmanov išlo len o jednu z mnohých víťazných výprav, po ktorej nasledoval útok na Budín a napokon stiahnutie vojsk z Uhorska.

,,Napriek svojmu zdrvujúcemu víťazstvu pri Moháči a dobytiu hlavného mesta nemal Sulejman v tom čase ešte záujem, ale ani možnosti, ako by mohol obsadiť a ovládať takú veľkú a rôznorodú krajinu, akou bolo vtedy Uhorské kráľovstvo,” píše Mocpajchel.

Téma, ktorej sa venujeme málo

Človek sa z publikácie dozvie viaceré zaujímavosti, napríklad, že sultánov kôň musel mať zviazané nohy, aby sa nesplašil. Spomenuté sú tiež dodnes nezodpovedané otázky ohľadom bitky a veľká pozornosť je venovaná prameňom, z ktorých Mocpajchel vychádzal.

Primárne išlo o správu biskupa Štefana Brodariča s názvom Najpravdivejší príbeh o strete Uhrov so Sulejmanom, cisárom Turkov, ktorej kompletný preklad je súčasťou knihy ako jedna z príloh. Brodarič, ktorý pôsobil aj ako kancelár a diplomat, sa na bitke osobne zúčastnil a ako jeden z mála ju prežil.

Ďalším významným prameňom bol vojnový denník sultána Sulejmana či správa Františka Sárffyho o nájdení tela Ľudovíta II., ale aj texty Gašpara Ursinusa Veliusa, Mikuláša Oláha, Juraja Sriemskeho, Kemalpaşazâdeho, Lütfiho pašu, Ferdiho efendiho a mnohých ďalších.

Napriek tomu, že bitka pri Moháči bola pre naše dejiny zásadná, odborná literatúra jej doteraz podľa Mocpajchela nevenovala dostatok priestoru – najmä v porovnaní s maďarskými historikmi.

,,Najlepšou a doteraz vlastne jedinou monografiou v dostupnom jazyku pre širšiu slovenskú čitateľskú verejnosť o moháčskej bitke je kniha českého historika Zdenka Vybírala,” píše autor.

Publikácia Moháč 1526: Bitka, ktorá zmenila strednú Európu teda konečne prináša komplexné spracovanie tejto historicky významnej udalosti na takej úrovni, aká jej právom prislúcha.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Moháč
kniha
literatúra

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.