Desiatky skládok na Slovensku: Pozrite si mapu, kto produkuje najviac odpadu a čo nás stoja čierne skládky

Brusel tlačí na to, aby na skládkach končilo čoraz menej odpadu. Slovensko však stále patrí medzi krajiny, ktoré sú na skládkach závislé. Namiesto toho, aby nám podľa plánu Únie ubúdali, v krajine je ich počet vyšší ako vlani. K tomu sa tiež pridáva extrémny problém čiernych skládok, ktoré predražujú a komplikujú výstavbu diaľnic. Kde sú všetky prevádzkované skládky na Slovensku, kto produkuje najviac odpadu?  

Slovenský systém odpadov stále nedokáže fungovať bez skládok a je od nich výrazne závislý. Každoročne na nich končí takmer milión ton komunálneho odpadu (čo je takmer 500 kg na obyvateľa), k čomu sa pridáva priemyselný a ďalší odpad. Celkovo tak krajina vyprodukuje viac ako dva a pol milióna ton masy, ktorú musí zvládnuť 81 skládok. Toľko ich aktuálne máme, pričom väčšina je na Strednom Slovensku.

Väčšinu z nich tvorí 64 skládok určených na nie nebezpečný odpad, ďalších desať je pre inertný odpad, teda napríklad stavebnú suť či zeminu a sedem na nebezpečný odpad. Práve ten má prísne podmienky na skladovanie. Funguje aj pri azbeste, ktorý bol na Slovensku počas minulého režimu hojne využívaný ako izolant, takže ho vyvážame pomerne často.

„Obsahuje toxické, karcinogénne, infekčné, korozívne alebo inak nebezpečné látky. Má prísnejšie požiadavky na technické zabezpečenie, tesnenie, prijímanie a kontrolu odpadu. Azbest pred uložením na skládku na odpadov sa musí stabilizovať a až následne je možné uložiť iba na skládku odpadov pre odpad, ktorý je nebezpečný,” uviedli pre Pravdu z ministerstva životného prostredia (MŽP) s tým, že na takúto skládku treba špeciálne povolenia a materiál môže pochádzať z priemyslu, ale aj z environmentálnych záťaží.

Slovensko sa skládok nezbavuje

Hoci Slovensko musí do roku 2035 výrazne obmedziť skládkovanie, krajina má stále desiatky aktívnych skládok a niektoré z nich fungujú už od 90. rokov. Zároveň vznikajú aj nové kapacity – napríklad v Dežericiach sa inertná skládka začala prevádzkovať tento rok a v Michalovciach pribudla skládka na nie nebezpečný odpad vlani.

Obyvateľom však ide recyklácia, vlani bola na úrovni 50 percent, teda sme zrecyklovali viac ako polovicu všetkého odpadu. Pred viac ako 15 rokmi to bolo sotva deväť percent. Aj skládkovanie komunálneho odpadu sa oproti roku 2010 znížilo z 81 percent na aktuálnych 38 percent.

Problémom nie je iba to, či Slováci produkujú odpad – dôležitejšie je, ako s ním nakladáme a čo s ním dokážeme urobiť po jeho vytriedení. Do roku 2035 má byť na skládkach najviac 10 percent komunálneho odpadu. Slovensko tak musí za necelú dekádu znížiť jeho podiel takmer o tri štvrtiny. Oveľa viac odpadu bude musieť skončiť v recyklácii alebo opätovnom použití namiesto na skládke.

Najväčší producent prekvapí

Poradie najväčších producentov odpadu na Slovensku je pritom prekvapivé. Na prvom mieste je verejná správa s podielom 25,6 percenta, čo predstavuje približne 3,26 milióna ton. Toto číslo však môže byť zavádzajúce – do tejto kategórie sa totiž započítava aj komunálny odpad, ktorý vykazujú obce a mestá. Neznamená to teda, že samotné úrady vyprodukujú viac odpadu ako slovenské fabriky.

Práve naopak, ak rátame čistý odpad, ktorého je tiež nad tri milióny ton ročne, prvenstvo patrí priemyslu. Industriálna výroba prináša na skládky 25 percent z celkového odpadu Slovenska. Najviac ho vytvára výroba a spracovanie kovov, najmä oceliarsky priemysel a výroba motorových vozidiel. Samotný priemysel je teda naďalej obrovským producentom odpadu, aj toho nebezpečného, ktorého bolo vlani 42 percent z celkovej produkcie.

Výrazný podiel má aj doprava a skladovanie, ktoré predstavujú okolo 12 percent, teda približne 1,55 milióna ton odpadu. Ďalších nad 12 percent pripadá na sektor dodávky vody, kanalizácie, odpadového hospodárstva a odstraňovania odpadov. V tomto prípade ide aj o odpady, ktoré vznikajú priamo pri čistení odpadových vôd či pri spracovaní a zneškodňovaní odpadu.

Veľkoobchod, maloobchod, opravy áut a motoriek sa podieľajú na celkovom množstve odpadu okolo ôsmich percent. Do tejto kategórie patrí napríklad odpad z obchodov, skladovania tovaru či servisov. Z čísel tak vyplýva, že odpad nie je iba problémom domácností – veľká časť ho vzniká priamo v podnikoch a priemysle.

Stavebný a demolačný odpad je v EÚ samostatne obrovskou odpadovou kategóriou – podľa dát Eurostatu tvorilo už pred štyrmi rokmi 38,4 percent všetkého odpadu vyprodukovaného v členských krajinách. Slovensko však v tejto kategórii obstálo lepšie. Podľa našich dát sú to necelé štyri percentá zo všetkého odpadu

„Odpady zo stavebníctva tvoria vyše tretiny všetkého odpadu v EÚ čo je priveľa na to, aby sa to prehliadalo. Popri rastúcich cenách materiálov, energie aj poplatkov za odpad pribúda aj legislatívny tlak. To, čo bolo donedávna ,len´ environmentálne, sa tak stáva aj ekonomickou otázkou, ktorá sa reálne premieta do ceny stavieb,” dodala Michaela Augustín za Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Betón, tehly či asfalt alebo zemina, či stavebná suť po demoláciách sa používa ako zásyp, no väčšina skončí na skládke. Pritom podľa INCIEN ide o najlepšie opätovne použiteľný materiál.

Odpad predražuje diaľnice

Brusel chce, aby skládka odpadov či spaľovňa bola posledná možnosť. No Slovensko bojuje s odpadom aj mimo oficiálnych čísel – s nelegálnymi skládkami. Vo veľa prípadoch sú skryté, no viaceré z nich sa objavia pri výstavbe diaľnic či rýchlostných ciest. Vtedy ich musí odstraňovať mesto, samospráva či dokonca štát.

Pri príprave trasy R2 Kriváň – Mýtna sa odkryla stará skládka komunálneho odpadu pri Kriváni. Rozsah sa ukázal až počas prípravných prác, pričom odstránenie 30-tisíc m³ stálo Odstránenie skládky stálo takmer 6,5 milióna eur a trvalo niekoľko týždňov. Záťaž pri čiernych odpadoch tak nie je iba finančná, ale aj časová.

Nešlo však o jediný prípad. Pri výstavbe obchvatu D4/R7 pri Bratislave sa riešila stará environmentálna záťaž pri Jarovciach. Išlo navyše o násyp obsahujúci azbest a neskôr sa ukázali aj problémy so statikou. Najviac však rezonuje aktuálny problém s úsekom R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča. Okrem troch čiernych skládok je v oblasti aj environmentálna záťaž. Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer) sa všetky odstraňujú. Národná diaľničná spoločnosť hovorila o približne 12-tisíc m³ odpadu, ktorého odstraňovanie má vplyv aj na dĺžku výstavby.

V boji s nimi napríklad vznikla aj slovenská aplikácia TrashOut, cez ktorú môžu ľudia nahlásiť čiernu skládku priamo v teréne – stačí ju odfotiť a GPS určí jej polohu. Následne ju podľa lokality nahlási obci či mestu.

No keďže Slovensko chce znížiť skládkovanie, bude potrebovať aj iné spôsoby, ako naložiť s odpadom, ktorý už nie je možné recyklovať. Nestačí teda iba zatvárať či obmedzovať skládky. Časť zvyškového odpadu môže smerovať na energetické zhodnotenie – kde sa otvára téma spaľovní, v ktorých sa odpad spaľuje. „Takéto zariadenia by primárne mali vznikať v priemyselných areáloch a tam, kde majú ekonomický a hospodársky význam,” vysvetlili z rezortu. Vzniknutá energia sa využíva na výrobu tepla alebo elektriny. Spaľovanie však nemá nahradiť recykláciu.

„Potreba vybudovania spaľovní je odrazom obrovského tlaku predovšetkým automobilového priemyslu, ktorý nevie získať ďalšie investície, ak nebude postarané o odpad. Predstavitelia automobilového priemyslu túto požiadavku jednoznačne deklarovali na rokovaní vlády venovanej práve automobilovému sektoru,” uzavrelo ministerstvo.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
odpad
Slovensko
skládky
MŽP
recyklácia
azbest
Brusel
greendeal

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.