Mengele jej prikázal maľovať väzňov. Po 80 rokoch sa o sedem obrazov začal nový právny spor

Sedem akvarelov namaľovala židovská väzenkyňa Dina Gottliebová Babbittová v nacistickom tábore Auschwitz-Birkenau na príkaz Josefa Mengeleho. Portréty rómskych väzňov jej podľa rodiny pomohli prežiť jej aj matke. Viac než 80 rokov neskôr sa o ne začal nový právny spor. Jej dcéry žalujú múzeum Auschwitz-Birkenau a žiadajú originály späť. Múzeum to odmieta. Diela považuje za jedinečné dokumenty Mengeleho zločinov.  

Dina Gottliebová Babbittová, rodáčka z Brna, bola spolu s matkou deportovaná cez Terezín do Auschwitz-Birkenau. V tábore si jej výtvarný talent všimol nacistický lekár Josef Mengele.

Nariadil jej vytvárať akvarelové portréty rómskych a sintských väzňov, na ktorých vykonával rasistické pseudovedecké experimenty. Akvarely mali zachytiť aj farbu pokožky a ďalšie fyzické črty, ktoré fotografia podľa Mengeleho potrieb nedokázala zachytiť dostatočne presne.

Pre mladú väzenkyňu pritom nešlo o bežnú umeleckú prácu. Maľovala pod nátlakom človeka, ktorý rozhodoval o živote a smrti väzňov. Sedem portrétov sa zachovalo.

Verila, že jej obrazy vrátia

Po vojne sa Gottliebová vrátila do Československa a neskôr odišla do Spojených štátov, kde pracovala v animovanom filme.

Keď ju v roku 1973 identifikovali ako autorku akvarelov uložených v Osvienčime, pricestovala do múzea a portréty autentifikovala. Podľa žaloby rodina predpokladala, že jej ich potom vrátia. Nestalo sa tak.

„Poslali ju domov s prázdnymi rukami,“ tvrdia jej dcéry Michele Babbitt Kaneová a Karin Wendy Babbittová v žalobe podanej na federálnom súde v Los Angeles. Gottliebová sa o vrátenie originálov usilovala až do svojej smrti v roku 2009.

Niekoľko mesiacov pred smrťou vysvetľovala, prečo jej na nich záleží: chcela svoje originály ešte raz držať vo vlastných rukách. Múzeum jej v minulosti poskytlo reprodukcie.

Dcérina žaloba teraz žiada, aby súd uznal Gottliebovú za právoplatnú vlastníčku akvarelov, prikázal ich vrátenie a priznal aj bližšie nešpecifikovanú náhradu škody.

Auschwitz: Nie sú to ukradnuté obrazy

Pamätník a múzeum Auschwitz-Birkenau však spor chápe zásadne odlišne. Jeho hovorca Paweł Sawicki upozornil, že portréty nemožno jednoducho zaradiť medzi klasické „umenie ukradnuté nacistami“. Gottliebová ich totiž nevlastnila ešte pred príchodom nacistov. Vytvorila ich až ako väzenkyňa na príkaz Mengeleho.

Múzeum preto tvrdí, že ide predovšetkým o historické dokumenty zločinov spáchaných v tábore.

„Musia zostať v pamätníku,“ uviedol Sawicki. Podľa múzea patria portréty medzi vzácne zachované doklady Mengeleho experimentov na Rómoch a Sintoch a ich strata by nenapraviteľne poškodila integritu zbierky.

Tento postoj nie je nový. Medzinárodná osvienčimská rada už v roku 2009 jednomyseľne odmietla odovzdanie siedmich portrétov Gottliebovej. Argumentovala zachovaním autenticity pamätníka a tým, že akvarely sú jednými z mála hmotných pozostatkov dokumentujúcich osudy rómskych obetí Mengeleho výskumu.

Múzeum zároveň uvádza, že portréty získalo v 60. rokoch legálne a v dobrej viere, keď ešte nebola známa ich autorka. Autorské práva Gottliebovej uznávalo, vlastníctvo originálov však nie.

Nový zákon otvoril dcéram cestu k súdu

Dlhoročný spor sa dostal do novej fázy po zmenách amerických zákonov. Kalifornia v roku 2024 prijala legislatívu, ktorá posilnila možnosti obetí nacistického prenasledovania a ich potomkov domáhať sa návratu umeleckých diel a ďalšieho majetku. Kongres následne rozšíril federálny Holocaust Expropriated Art Recovery Act.

Prezident Donald Trump novelu podpísal 13. apríla 2026. Zákon okrem iného obmedzil možnosť zamietnuť podobné žaloby iba preto, že od udalostí uplynulo príliš veľa času.

Žaloba Gottliebovej dcér je jednou z prvých, ktoré sa o nové pravidlá opierajú. Súd tak nebude riešiť iba emocionálnu otázku, komu by portréty mali patriť, ale komplikovaný právny problém: kto vlastní dielo, ktoré väzeň vytvoril pod nátlakom svojho väzniteľa?

Druhý spor sa týka obrazov, ktoré skončili u Göringa

V Los Angeles bola takmer súčasne podaná aj druhá žaloba týkajúca sa umenia spojeného s nacistickým prenasledovaním.

Jewish Federation of Greater Los Angeles požaduje od Norton Simon Museum v Pasadene vrátenie dvojice obrazov Adam a Eva, ktoré Lucas Cranach starší namaľoval v roku 1530.

Diela pochádzali zo zbierky holandského židovského obchodníka Jacquesa Goudstikkera. Po nacistickej invázii sa dostali do rúk Hermanna Göringa. Po vojne prešli komplikovanou vlastníckou cestou a od 70. rokov ich vystavuje kalifornské múzeum, ktoré takisto tvrdí, že ich vlastní legálne.

Oba prípady tak môžu preveriť, ako ďaleko siahajú nové americké pravidlá prijaté viac než osem desaťročí po holokauste.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Josef Mengele
obrazy
maľby
akvarel
USA
Auschwitz
vrátenie peňazí
holokaust

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.