Čo môže Rusko skúsiť proti NATO? Analytici upozorňujú na sabotáže, drony a riziko zlej kalkulácie

Rusko v súčasnosti nemá záujem o otvorený vojenský konflikt so Severoatlantickou alianciou (NATO) a jeho schopnosti otvoriť ďalší väčší ozbrojený konflikt sú v dôsledku vojny na Ukrajine výrazne obmedzené. Vyplýva to z vyjadrení analytikov na otázky ČTK. Za pravdepodobnejšie považujú pokračovanie sabotáží či ďalších nepriateľských aktivít.  

Vyjadrenia analytikov prichádzajú po sérii varovaní európskych predstaviteľov a spravodajských služieb pred možnými ďalšími krokmi Ruska. Riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka cez víkend pre britský denník Guardian pripustil, že možný ruský útok vrátane obmedzeného vpádu na územie niektorého členského štátu NATO by mohol prísť v horizonte niekoľkých mesiacov. Zároveň očakáva zintenzívnenie ruskej sabotážnej kampane v Európe.

Poľský premiér Donald Tusk minulý týždeň s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb varoval pred ruskými hybridnými útokmi s využitím dronov a rakiet proti európskym krajinám podporujúcim Ukrajinu. Premiér Andrej Babiš (ANO) následne uviedol, že Rusko vedie proti Česku hybridnú vojnu.

Vojtěch Bahenský z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity uviedol, že nie je pravdepodobné, že by Rusko v horizonte niekoľkých mesiacov pristúpilo k vojenskému útoku. Upozornil predovšetkým na rozdiel medzi tým, či je určitý scenár možný, a tým, do akej miery je pravdepodobný. Napriek tomu by sa podľa neho štáty mali pripravovať aj na udalosti s nízkou pravdepodobnosťou, pokiaľ by mohli mať veľmi vážne následky.

Rusko podľa Bahenského už v súčasnosti vykonáva naprieč Európou široké spektrum sabotáží a ďalších nepriateľských krokov. Za krajný scenár označil napríklad obmedzené narušenie územia niektorého zo štátov NATO. Podľa neho je možný aj raketový útok, ktorý by spôsobil väčšie škody a Rusko by ho prezentovalo ako náhodný.

„Rusko aktuálne nemá vojenskú kapacitu na konvenčnú inváziu do Európy a otvorenie ďalšieho frontu. Dostatočné schopnosti však má na obmedzenú vojenskú akciu, napríklad útok pomocou dronov alebo cezhraničnú pozemnú operáciu na východnom krídle NATO, napríklad v Pobaltí,“ domnieva sa Michal Smetana z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity.

Cieľom takejto akcie by podľa Smetanu mohlo byť otestovanie schopnosti členských štátov NATO reagovať na čiastkovú ruskú provokáciu. Moskva môže podľa neho vychádzať z predpokladu, že sa spojenci vrátane Spojených štátov nezhodnú na aktivácii článku 5 o kolektívnej obrane ani na podobe spoločnej odpovede. „To môže viesť k politickej kríze vo vnútri aliancie a k jej oslabeniu,“ dodal.

Schopnosti Ruska sú v súčasnosti výrazne obmedzené aj podľa Bahenského. Moskva by podľa neho podobné kroky nepodnikala, ak by predpokladala, že povedú k ozbrojenému stretu. Môže sa však prepočítať a podniknúť obmedzenú akciu, ktorá následne eskaluje. Podľa Bahenského by to nebolo ani prvýkrát, čo Rusko urobilo nesprávny odhad.

Rusko podľa Vlastislava Břízu z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v súčasnosti takisto nemá záujem o otvorený konflikt s NATO. Vojna na Ukrajine podľa neho viaže značnú časť ruských vojenských, ekonomických aj ľudských kapacít a otvorenie ďalšieho frontu proti výrazne silnejšej aliancii by pre Moskvu znamenalo obrovské riziko s minimálnym ziskom.

To podľa Břízu neznamená, že Rusko nebude eskalovať. Výhodnejšie je však preň podľa Břízu pôsobenie v takzvanej sivej zóne, kam zaradil sabotáže, kybernetické útoky, drony či využívanie zástupných aktérov. „Cieľom môže byť testovanie jednoty NATO a zároveň zastrašovanie európskej verejnosti,“ povedal.

Rusko sa podľa Bahenského snaží demonštrovať schopnosť škodiť NATO a vyvolávať neistotu v západných štátoch a medzi ich obyvateľstvom tak, aby obmedzili podporu Ukrajiny. Moskva je podľa neho presvedčená, že slabina Európy nespočíva nevyhnutne v ekonomických či vojenských schopnostiach, ale v jej vôli.

Smetana zdôraznil, že uvedené tézy neznamenajú, že sa takýto scenár naplní alebo že by prípadný ruský predpoklad o nejednotnej reakcii NATO bol správny. „Určite teraz nie je namieste panika, ale racionálna pozornosť venovaná reálnej hrozbe a možným preventívnym opatreniam,“ uviedol. Za dôležité označil okrem iného prípravu na krízovú komunikáciu, zvýšenú ochranu kritickej infraštruktúry a koordináciu postupu členských krajín NATO voči Rusku.

Témy:
vojna na Ukrajine
hybridné hrozby
sabotáž

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.