Nemeckí voliči prepisujú dejiny. Podľahli “pokušeniu” pravicových extrémistov aj postkomunistickej Ľavice

Politické zemetrasenie v Nemecku pokračuje. Krajinské voľby, ktoré sa v nedeľu konali v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku, potvrdili, že tradičné strany strácajú pôdu pod nohami. Zatiaľ čo kresťanským demokratom (CDU) priniesli ďalší debakel, v jednej spolkovej krajine zvíťazila postkomunistická Ľavica a v druhej krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Kancelár Friedrich Merz (CDU) hovorí o katastrofe, ale odstúpiť odmieta.  

“Ľudové strany ležia prakticky v troskách,” zhodnotil výsledky krajinských volieb politológ Karl-Rudolf Korte. Ako uviedol v relácii televízie ZDF, nemeckí voliči prestávajú dôverovať tradičným demokratickým subjektom.

Namiesto toho podľahli “pokušeniu autoritárstva”, a to na oboch stranách politického spektra – získala si ich nielen krajná pravica (AfD), ale aj krajná Ľavica so “socialistickými myšlienkami”.

“AfD sa vezie na víťaznej vlne,” vyjadril sa pre denník Frankfurter Rundschau politológ Martin Gross.

Pravicovo-extrémistická strana totiž zvíťazila i pred dvoma týždňami vo voľbách v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, kde síce nezískala absolútnu (nadpolovičnú) väčšinu, ale jej volebný líder Ulrich Siegmund má veľké šance, že sa stane krajinským premiérom.

Podľa Grossa sa na výsledku volieb odráža “všeobecný trend, veľká nespokojnosť, ale aj presvedčenie, že treba radikálny rozchod so všetkým, čo je typické pre demokratický systém v Nemecku”.

Vyhrali, ale vládnuť nebudú?

Najväčšiu prehru utŕžila CDU v Meklenbursku-Predpomoransku na severovýchode Nemecka, kde jej voliči odovzdali len 4,88 percenta hlasov, takže sa ani nedostala do krajinského snemu. V rámci celého Nemecka sa to stalo po prvý raz v povojnovej histórii.

Voľby vyhrala AfD s 38,2 percenta pred sociálnymi demokratmi (SPD), ktorí získali 35,5 percenta. Na treťom mieste skončila Ľavica (6,5 %) a za ňou Zelení (5,7 %). Iným stranám sa už nepodarilo prekročiť potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do snemu.

Okrem CDU zostala tesne pred jeho prahom aj ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorú volilo 4,8 percenta voličov.

Mimoriadne vysoká bola tiež volebná účasť – až 79 percent, čo je tamojší rekord. AfD sa teda i v tomto regióne stala najsilnejšou stranou – po Durínsku, kde boli voľby pred dvoma rokmi, a po Sasku-Anhaltsku oslávila víťazstvo už v tretej spolkovej krajine.

V predchádzajúcich voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku pred piatimi rokmi ju volilo iba 16,7 percenta voličov.

No hoci sa AfD teší z triumfu, mnohí za skutočného víťaza považujú obľúbenú krajinskú premiérku Manuelu Schwesigovú (SPD).

Celá kampaň jej strany stála v podstate na nej a bola to najmä jej zásluha, že sa podarilo znížiť náskok AfD pred SPD len na 2,7 percentuálneho bodu. Veď vo februári to bolo 14 a ešte na začiatku septembra deväť percentuálnych bodov.

Foto:
SITA/AP/Jens Büttner
Manuela Schwesigová, premiérka spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko, dokázala výrazne znížiť náskok AfD pred SPD.

Sociálni demokrati v tejto spolkovej krajine navyše už teraz vládnu spolu s Ľavicou, v čom by mohli ďalej pokračovať, prípadne do koalície prizvať aj Zelených.

V 71-člennom krajinskom sneme by tak mali 39 poslancov, čo by znamenalo väčšinu, a AfD s 32 mandátmi by napriek víťazstvu skončila v opozícii. Schwesigová už potvrdila, že vyjednáva o trojkoalícii, a Ľavica vyjadrila ochotu byť súčasťou takej vlády.

Výstraha pred Ľavicou

Zatiaľ čo si v Meklenbursku-Predpomoransku SPD podáva ruky s Ľavicou, v Berlíne, ktorý je samostatnou spolkovou krajinou, je situácia oveľa zložitejšia. Kresťanskí demokrati, ktorí tam dnes vládnu, utrpeli ťažkú porážku.

Víťazom sa však nestala AfD, ale Ľavica. K urnám ju prišlo podporiť 25,7 percenta voličov, kým CDU iba 18,8 percenta. Tretie miesto obsadila AfD (16,3 percenta), za ňou skončili Zelení (14,3 %) a sociálni demokrati (12,1 %).

Primátorom nemeckej metropoly by sa tak po prvý raz v histórii mohol stať človek s prisťahovaleckými koreňmi – 45-ročná právnička tureckého pôvodu Elif Eralpová.

Koaličných partnerov si však nebude hľadať ľahko. Vo volebnej kampani vystupovala s veľmi radikálnou rétorikou, ktorá mnohým pripomínala “triedny boj”.

Ústrednou témou bolo bývanie. V Berlíne, kde drvivá väčšina obyvateľov žije v prenajatých bytoch, bolo ešte pred 15 či 10 rokmi dostupné a pomerne lacné, ale medzitým sa pomery zhoršili. Eralpová, ktorá s manželom vychováva dve deti, tvrdí, že si ani sama už sedem rokov nevie zohnať vhodné bývanie.

Rozhodla sa, že to rázne vyrieši – vyvlastňovaním. Nájomné byty chce odňať súkromným firmám, za čo by veľmi zadlžené mesto muselo zaplatiť miliardy eur.

Výšku nájomného vo viac ako 400-tisíc bytoch plánuje zastropovať. Pripravuje aj zavedenie novej “dane za vilu” a zvýšenie poplatkov pri predaji nehnuteľnosti až na osem percent.

Nie je asi náhoda, že jej v kampani pomáhal Morris Katz, ktorý vo voľbách radil newyorskému starostovi Zohranovi Mamdanimu.

Ohlasované vyvlastnenie bytov však nie je jediným dôvodom, prečo ostatné strany odmietajú spoluprácu s berlínskou Ľavicou. Niektorých jej členov obviňujú z antisemitizmu či dokonca zo sympatií k islamskému teroristickému hnutiu Hamas.

Eralpová chce okrem toho šetriť na policajných výdavkoch, čo mnohí vnímajú ako ohrozenie bezpečnosti.

Foto:
Markus Schreiber
SITA/AP
Nemecký kancelár Friedrich Merz neskrýval sklamanie z výsledkov krajinských volieb.

Policajný odborár Manuel Ostermann varoval, že by sa Berlín mohol stať “hlavným mestom islamizmu”, a predseda Ústrednej židovskej rady v Nemecku Josef Schuster vyhlásil, že Ľavica by v metropole vôbec nemala vládnuť. Zelených a sociálnych demokratov vyzval, aby do takej vlády nešli.

Podľa predbežných odhadov by väčšinu (80 kresiel) v berlínskom sneme mohli získať dve koalície – Ľavica so Zelenými a SPD, ktorá by mala spolu 95 poslancov, alebo CDU, Zelení a SPD (dokopy 82 miest). Otázne je, ktorým stranám sa podarí dospieť k dohode.

Merzov protijed proti autoritárstvu

V nedeľu sa malo rozhodnúť aj o osude Merza, ktorý je i šéfom CDU. Sám na ten deň zvolal predsedníctvo strany, aby zistil, či ešte má ich dôveru, alebo má radšej odstúpiť.

Už teraz je podľa prieskumov najneobľúbenejším kancelárom v histórii Nemecka a posledné volebné porážky ho ešte väčšmi oslabili. Stranícke vedenie ho napriek tomu podporilo a Merz oznámil, že sa funkcie nevzdá.

“Výsledok v Meklenbursku-Predpomoransku nemôžeme prikrášľovať; je to katastrofa,“ priznal už po zverejnení prvých volebných výsledkov. Odstúpiť však odmietol.

Krajina podľa neho potrebuje reformy, ktoré chce jeho vláda presadiť. “Tieto reformy sú prostriedkom proti autoritárskemu jedu, ktorý čoraz hlbšie preniká do našej spoločnosti,” zdôraznil kancelár.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
Voľby v Nemecku
Berlín
ľavica
AfD
Alternatíva pre Nemecko
krajná ľavica
krajná pravica
Friedrich Merz
CDU
SPD
nemecká politika

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.