Nestabilné či agresívne Nemecko? Podpora pre extrémistov z AfD môže zmeniť aj Európu

Prečo by sa mal niekto tešiť z úspechov extrémistickej krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD)? Túto otázku si položil politológ Marcel Dirsus, ktorý sa zaoberá nestabilitou politických režimov, politickým násilím a zahraničnou politikou.  

„Je pozoruhodné sledovať predstaviteľov európskej krajnej pravice, ktorí podporujú AfD. Kam to podľa nich povedie, ak Alternatíva pre Nemecko uspeje? Keď sa títo ľudia niekedy dostanú k moci, nebude trvať ani rok a začnú hovoriť o Sliezsku, Alsasku-Lotrinsku a Gdansku,“ varoval Dirsus na sociálnej sieti LinkedIn už po drvivom víťazstve AfD v Sasku-Anhaltsku pred dvoma týždňami.

Najpopulárnejšia strana

Expert, samozrejme, pripomína, na čo si pred druhou svetovou vojnou robili nemeckí nacisti územné nároky, respektíve kde sa bojovalo. AfD je podľa prieskumov verejnej mienky už niekoľko mesiacov najpopulárnejšia strana. Podporuje ju takmer 30 percent Nemcov. Druhí sú kresťanskí demokrati kancelára Friedricha Merza, ale od AfD majú na celoštátnej úrovni odstup osem až desať percentuálnych bodov.

Alternatíva pre Nemecko dlhodobo verejne hovorí o tom, že krajina by sa mala menej zaoberať nacistickou minulosťou.

„Ak sú Francúzi právom hrdí na svojho cisára a Briti na Nelsona a Churchilla, máme právo byť hrdí na úspechy nemeckých vojakov vo dvoch svetových vojnách,“ vyhlásil v minulosti Alexander Gauland, ktorý stál na čele AfD v rokoch 2017 – 2019. Povedal tiež, že Hitler a nacisti sú len kôpkou vtáčieho trusu vo vyše tisícročnej úspešnej histórii Nemecka.

„Susedia Nemecka jednoznačne majú dôvod na obavy. AfD sa výrazne posilňuje najmä vo východnom Nemecku. Je to strana, ktorá šíri historicky revizionistické tvrdenia, a v Sasku-Anhaltsku môže skutočne prevziať moc a ovplyvňovať školské osnovy, ako aj financovanie historických a kultúrnych pamiatok. AfD tiež spochybňuje podporu Berlína pre Kyjev. Je to názor, s ktorým súhlasí väčšina ľudí vo východnom Nemecku, a môže to mať širší vplyv na krajiny susediace s Ukrajinou,“ povedal pre Pravdu odborník na nemeckú politiku Ed Turner z Aston University v Birminghame.

Na druhej strane analytik verí, že v krátkodobom horizonte je veľmi nepravdepodobné, že by sa AfD dostala do spolkovej vlády, a jasná väčšina Nemcov si to ani neželá. „Väčší problém z môjho pohľadu spočíva v niečom inom. Vyzerá to tak, že Nemecko je teraz politicky nestabilné a podľa všetkého nebude možné, aby mu vládli centristi. Žijeme v dobe, keď Európa čelí veľkým geopolitickým výzvam. Potrebovala by, aby Nemecko prevzalo iniciatívu. Namiesto toho hrozí, že krajina bude riešiť vlastné politické turbulencie a budú ju zamestnávať vnútorné záležitosti,“ vysvetlil Turner.

Po krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku, v ktorých 6. septembra AfD získala takmer 44 percent hlasov, boli extrémisti opäť úspešní. V nedeľu vyhrali v Meklenbursku-Predpomoransku s podporou 38,2 percenta. V roku 2021 tam pritom za AfD hlasovalo menej ako 17 percent voličov. Alternatíva pre Nemecko teda môže oslavovať, hoci v Meklenbursku-Predpomoransku vládu zostavia sociálni demokrati, ktorých volilo 35,5 percenta ľudí.

Ani vo voľbách vo zvyčajne ľavicovo naladenom Berlíne AfD neprepadla. Naopak, aj tu sa jej popularita výrazne zvýšila. Získala 16,3 percenta hlasov, pričom v roku 2023 to bolo 9,1 percenta. V Berlíne si však pripísala víťazstvo Ľavica, ktorú podporilo 25,7 percenta voličov.

Kľúčové otázky

„To, čo sa deje, v prvom rade znepokojuje mnohých Nemcov. Vzhľadom na históriu ich krajiny je návrat krajnej pravice – aj keď sa AfD od nacistov formálne dištancuje a tvrdí, že nemá nič spoločné s neonacistami – niečo, čo je, pochopiteľne, veľmi závažné. Stále však hovoríme o krajinských voľbách, hoci nechcem znižovať ich význam. A určite je dôležité aj to, ako sa oslabila CDU. (V Meklenbursku-Predpomoransku sa kresťanskí demokrati ani nedostali do miestneho parlamentu, pozn. red.). V tejto chvíli je teda hlavnou otázkou, či ostatné nemecké strany dokážu získať späť dostatočnú legitimitu a dôveryhodnosť, aby dokázali vytvoriť politickú bariéru proti AfD,“ reagoval pre Pravdu Scott Lucas, expert na medzinárodné vzťahy, ktorý pôsobí na University College v Dubline.

To sa však v súčasnej situácii ľahšie povie, ako urobí. „Stavanie politických bariér sme roky sledovali vo Francúzsku v súvislosti s Národným frontom a potom Národným združením Marine Le Penovej. Ale aj v Belgicku či Holandsku, kde pôsobí Geert Wilders. V niektorých prípadoch vidíme, že táto bariéra funguje pomerne dobre. Vo Švédsku dosiahla centristická ľavica tesné, ale podľa mňa významné víťazstvo. Inými slovami, všetko je stále otvorené a nie je jasné, ktorým smerom sa Európa vydá. A nevieme to ani v prípade Nemecka. Dôležité bude, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia, migrácia a v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu aj európska bezpečnosť. Tieto tri témy sú zásadné. Nájdu sa strany, ktoré si dokážu vybudovať legitimitu na ceste vpred? Budú vedieť spolupracovať? To sú v tejto chvíli kľúčové, hoci ešte nie úplne existenčné politické otázky takmer pre každú krajinu v Európe a aj pre niektoré mimo nej,“ skonštatoval Lucas.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
AfD
Alternatíva pre Nemecko
Nemecko
nemecká politika
extrémizmus
krajná pravica

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.