Sci-fi komédia o Bratislave od Tomáša Hudáka aj Proces Pelicot sa ocitnú na scéne DPOH

Už 3. októbra pozýva DPOH na premiéru svojich najmenších divákov od 5 do 10 rokov. Ide o bábkovú rozprávku o smoliarke Katke s názvom Šťastie rastie na streche. Navyše divadlo zaviedlo divadelný babysitting pre jednorodičov a mladé rodiny. Viac prezradila riaditeľka DPOH Vladislava Fekete.  

Témou aktuálnej sezóny by mali byť Domovy a útočiská. Prečo?

Táto téma je pre nás veľmi dôležitá. Každý z nás hľadá pocit slobody a pokoja a my by sme boli radi, ak by sa naše divadlo stalo pre ľudí útočiskom, kde prídu na iné myšlienky, kde sa niečo nové dozvedia alebo zažijú niečo nekaždodenné. Preto som rada, že takéto možnosti divadlo dáva – nielen vo svojom hlavnom programe, ale aj v sprievodných podujatiach. Chceli sme vytvoriť príjemnú atmosféru a vybrať témy, ktorá ľuďom ulahodia. V súčasnosti je v spoločnosti napätie a potrebujeme nájsť akýsi svoj druhý domov.

Foto:
Michaela Klanicová (archív VŠMU)
Vladislava Fekete, riaditeľka DPOH

Keď ste predstavovali päť inscenácií, ktoré chystáte, zaujalo ma, že pri každej sa spomínalo komediálne spracovanie. Je to cielené?

Určite áno. Vychádzali sme z nášho repertoáru a chceli sme začrieť viac do satiry a humoru. Veď najlepšie komédie spracovávajú práve najpálčivejšie problémy spoločnosti. Práve pri smiechu nás občas až zamrazí, aká pravda sa objaví.

Diváci rôznych divadiel sa často sťažujú, že sa hrajú prevažne ťažké drámy a uvítali by komédie. Registrujete to?

Samozrejme, ale najlepšie komédie sú práve o spoločenských neduhoch. Preto sa teším, že Tomáš Hudák napísal špeciálne na našu objednávku komédiu Bratislava 2099. Je to futuristická satira a zároveň jeho divadelná premiéra. Ako vyštudovaný dramaturg má k divadlu blízko. Boli sme nadšení, keď prijal ponuku napísať hru. Vzniklo veľmi zaujímavé dielo a myslím, že pre Bratislavčanov pripravil veľa otáznikov aj výkričníkov. Je to síce o budúcnosti, ale tá vždy vychádza z prítomnosti, ktorú žijeme.

Ako znelo zadanie alebo mal Tomáš Hudák pri písaní celkom voľnú ruku?

Ešte predtým sme si dali vypracovať prieskum cez špecializovanú agentúru na tému, ako si Bratislavčania predstavujú budúcnosť svojho mesta. Vzniklo množstvo podnetov, ktoré sa pretavili do viacerých tém a motívov v hre. Dalo by sa teda povedať, že Tomáš Hudák písal hru spolu s Bratislavčanmi. Režírovať ju bude Alena Weisel Lelková.

Predstavíte v skratke aj ďalšie hry?

Je pre nás veľkou cťou, že koncom mája uvedieme aj hru nórskeho dramatika Jona Fosseho, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Hru s názvom Stretnúť sa nám odovzdal ako prvému divadlu. Je to výnimočný čin pre každé divadlo. Veľmi sa teším, že hru bude v DPOH inscenovať režisérka Sláva Daubnerová, ktorú veľmi oceňujú aj v zahraničí. Júlia Rázusová bude ešte predtým, v apríli, režírovať hru Bertolta Brechta Dobrý človek zo Sečuanu, to je veľmi zaujímavý titul, v ktorom sa hľadá dobro na Zemi. Objavia sa tu aj aj songy s rapovými textami.

Vyberáme si pozitívne témy, chceme ľudí príjemne poštuchnúť, aby sme si uvedomili, v čom spočíva ľudskosť a ako sa človek vie v spoločnosti zžiť s inými ľuďmi. O tomto hovorí aj absurdná hra Sébastiena Thierryho Kto je pán Schmitt?, kde človek strácajúci svoju identitu balansuje – kto vlastne je? Inak ho vidia ostatní ľudia, inak sa vidí sám. Komické zápletky vznikajú z jeho počudovania, či je možné, že ho ostatní aj vlastná rodina vidia inak, než sa sám prezentuje. Táto inscenácia v réžii Jána Luterána má premiéru vo februári.

Piata premiéra, ktorú už skúšame, sa volá Šťastie rastie na streche, je určená deťom od 5 do 10 rokov. Hlavná postava Katka hľadá šťastie cez rôzne povery, aby zistila, že šťastie je medzi ľuďmi. Som rada, že hru režíruje oceňovaná Michaela Homolová, Slovenka žijúca v Česku. To bude najbližšia premiéra, ktorú uvedieme už 3. októbra. Deti budú počas rozprávky sedieť na javisku, aby sa zotreli hranice medzi javiskom a hľadiskom, aby deti prenikli do príbehu.

Osvedčilo sa vám zamerať na inscenácie pre deti?

Naše divadlo je viacgeneračné a tým, že sme mestské divadlo, sme otvorení pre všetky komunity. Chodia sem rodiny s deťmi aj seniori, dospelí diváci aj generácia Z, ktorá využíva hlavne hry v špecifickom priestore CO krytu. Každú sezónu sa snažíme priniesť inscenáciu, ktorá ich zaujme. Životnosť inscenácií závisí od záujmu divákov, napríklad rozprávka Tri prasiatka mala premiéru ešte v roku 2012 a hrá sa stále, je o ňu obrovský záujem. Máme divákov, ktorí ju videli aj desaťkrát.

Priblížite nám aj váš výnimočný projekt Proces Pelicot v réžii Mila Raua?

Toto scénické oratórium, ktoré uvedieme 25. novembra, bude mimoriadnou udalosťou. Milo Rau získal podklady zo súdneho procesu, scénický tvar je postavený na čítaní výpovede Giselle Pelicotovej. Táto žena si prežila vlastné peklo, keď ju jej manžel omámil a privádzal do bytu desiatky cudzích mužov. Giselle Pelicotová dovolila, aby sa o tomto šokujúcom prípade hovorilo. Ide o pôvodnú produkciu festivalu Wiener Festwochen a keďže ide o dôležitú tému, tieto scénické oratóriá uviedli v New Yorku, vo Varšave, v Belehrade, pred Bratislavou oratórium uvidia aj v Prahe. U nás sme ho spojili s termínom 25. november, čo je Medzinárodný deň proti násiliu páchanému na ženách. Spolupracujeme aj s mestskými partnerskými inštitúciami, pretože sme chceli rozšíriť povedomie o tejto otázke. Mimochodom, všimli ste si, že štyri z našich piatich nových inscenácií režírujú ženy?

Samozrejme. Zámerne?

Určite. Pre nás je to síce prirodzené, ale spoločnosť treba stále upozorňovať na rodovú rovnosť a stále sa snažiť otvárať tieto témy, lebo nie sú samozrejmé, ako sa nám zdá.

Neozvali sa vám muži režiséri, že sú diskriminovaní?

Nie (smeje sa).

Zaujal ma váš koncept divadelného babysittingu. O čo ide? Už niekde funguje?

Divadelný babysitting sme vyskúšali už ku koncu minulej sezóny, v zahraničí je to celkom bežná vec. Je to ústretový krok k našim diváčkam a divákom. Hlavne jednorodičia a mladé rodiny majú problém prísť na kultúrne podujatie, ak nemajú v zálohe niekoho, kto sa postará o deti. Rozhodli sme sa teda, že my sa o ich deti postaráme kvalitne – do novej detskej zóny sme pozvali najrenomovanejšie lektorky neformálneho vzdelávania z EDUdramy. Začiatok predstavenia je posunutý na skorší termín, namiesto o siedmej sa hrá už o piatej.

Divadelný babysitting obyčajne trvá hodinu a pol, z pedagogického hľadiska je to ideálny čas na sústredenú prácu s deťmi, takže vyberáme inscenácie, ktoré spĺňajú tento časový limit. Napríklad 25. septembra robíme divadelný babysitting k predstaveniu Krása nevídaná a 15. októbra k predstaveniu Kopny! Buchny! Ric! Vtedy majú deti divadelné ateliéry, kde sa neformálne učia, ako sa v divadle kreatívne pracuje, ako funguje divadlo, aké profesie tu existujú. Vytvárame vlastnú detskú zónu, ktorá bude akýmsi útočiskom či domovom detí počas kreatívnych ateliérov.

Foto:
ROBERT TAPPERT
Tri sestry a ich brat Andrej (Robert Sipos) v CO kryte DPOH.

Koľko inscenácií uvediete v CO kryte? Berú diváci tento podzemný priestor ako výhodu či nevýhodu?

Zhodou okolností sa inscenácia Tri sestry, ktorá vznikla minulú sezónu pre priestor CO krytu, veľmi krásne ujala. Rozhodli sme sa ju preniesť do väčieho priestoru. Vytvorili sme scénu 120, ktorú využívajú od mája aj nezávislé divadlá v rámci projektu Otvorené javisko. Priestor CO krytu je unikátny, ideálny pre mladú generáciu Z, ktorá očakáva silné a výpovedné témy na ich alternatívnejšie spracovanie.

Témy:
Tomáš Hudák
Bratislava 2099
Alena Weisel Lelková
Giselle Pelicotová
rodová rovnosť
DPOH
Vladislava Fekete
divadlo

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.