Dve eurá za liter sú problém, priznal Šimko. Jurík vláde odkázala: Začnite konečne riešiť ľudí

Nemecké krajinské voľby, rast podpory strán mimo tradičného politického stredu, ale aj ceny palív, konsolidácia či sociálne opatrenia na Slovensku. Poslankyňa Beáta Jurík z Progresívneho Slovenska a Igor Šimko z Hlasu sa v diskusii nezhodli na príčinách výsledkov v Nemecku ani na tom, ako vláda rieši problémy slovenských domácností.  

Výsledky krajinských volieb v Nemecku podľa Beáty Jurík nemožno automaticky prenášať na nálady v celej krajine. V relácii ta3 Téma upozornila predovšetkým na špecifickú situáciu vo východnom Nemecku, dlhodobú nespokojnosť obyvateľov a socioekonomické problémy jednotlivých regiónov.

„Tá situácia špeciálne vo východnom Nemecku je skutočne taká svojská, pretože vieme, aké nálady tam dlhodobo panujú. Ale nemyslím si, že odzrkadľujú nálady v celom Nemecku,“ povedala Jurík. Za jeden z faktorov označila aj oslabenie regionálnych politických lídrov a sklamanie voličov z doterajších vládnych strán.

Podľa nej práve pocit, že tradičné strany neprinášajú riešenia, otvára priestor politickým extrémom. „Ak im žiadna iná demokratická strana nevedela poskytnúť tú alternatívu, tak sa jednoducho takýmto spôsobom utiekajú k extrémizmu,“ uviedla.

Odmietla však interpretáciu Igora Šimka, podľa ktorého výsledky výrazne ovplyvnili témy migrácie, klimatických opatrení či zbrojenia. Jurík tvrdila, že v kampani rezonovali najmä slabý hospodársky rast, problémy priemyslu, nedostupné bývanie a ceny palív.

Šimko: Ľudia odmietli ekonomické aj ideologické opatrenia

Igor Šimko výsledky nemeckých volieb čítal odlišne. Podľa neho voliči vyslali signál stranám, ktoré podporovali migráciu, zbrojenie či zelené opatrenia.

„Dnes ľudia v Nemecku, v najväčšej ekonomike v Európskej únii, povedali jasne nie ďalej takýmto aj ekonomickým, aj ideologickým opatreniam, ktoré sa dejú v Nemecku,“ povedal.

Poukázal zároveň na vývoj nemeckej ekonomiky a jej význam pre Slovensko. Slovenský priemysel je podľa neho výrazne previazaný s Nemeckom, čo sa prejavuje aj na domácej ekonomike. Za potrebné preto označil väčšiu diverzifikáciu a znižovanie závislosti od nemeckého hospodárstva.

Do diskusie vniesol aj otázku bezpečnosti a migrácie. Tvrdil, že pozná ľudí, ktorí uvažujú o návrate z Nemecka či Británie na Slovensko pre obavy o bezpečnosť. Na otázku, či má takéto tvrdenie štatisticky podložené, odpovedal, že vychádza z osobných skúseností a rozhovorov s ľuďmi.

Spomenul aj vlastnú skúsenosť s prepadnutím v centre Bruselu. „Tá bezpečnosť je základná vec, ktorú ľudia riešia,“ povedal.

Jurík jeho interpretáciu spochybnila. Pripomenula, že napriek posilneniu AfD získali v niektorých oblastiach podporu aj ľavicové a zelené strany. Následná výmena názorov sa preniesla aj na slovenskú politiku a prípadnú spoluprácu strán s Republikou.

Šimko v súvislosti so svojou kandidatúrou na predsedu Košického samosprávneho kraja uviedol, že ho podporuje osem politických subjektov. Medzi nimi vymenoval okrem iných Hlas, Smer, Republiku či SMS. „Ja by som mal veľký problém, ak by som mal za svojím menom PS,“ dodal.

Spor o sociálne opatrenia

Po zahraničnej politike sa diskusia presunula na aktuálnu schôdzu Národnej rady. Šimko medzi pripravovanými opatreniami vyzdvihol zmenu pravidiel pre domovy sociálnych služieb, zvýšenie takzvaného kočíkovného či zákaz predaja drog z automatov.

Pri zariadeniach sociálnych služieb hovoril o zvyšovaní možnej kapacity nových zariadení zo 40 na 100 miest. Tvrdil, že na umiestnenie v domovoch sociálnych služieb čaká na Slovensku približne 15-tisíc ľudí.

Za prorodinné opatrenie označil aj plán zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa na tisíc eur.

„Zvyšovanie na tisíc eur je prorodinná politika. Je to pre ľudí, ktorí sa rozhodnú mať dieťa,“ povedal. Spomenul tiež pripravovanú legislatívnu odpoveď na automaty s drogami a tému obmedzenia sociálnych sietí pre deti do 16 rokov.

Jurík však upozornila, že opatrenia prichádzajú v období, keď sa blížia voľby a verejné financie sú pod tlakom. Koalíciu obvinila z predvolebného rozdávania.

„Prichádzame do volebného roka a budú rozdávať, budú si kupovať už nielen starších ľudí, ale teraz očividne najnovšie aj ženy a mamičky,“ vyhlásila.

Podľa nej finančné príspevky samy osebe neriešia problémy rodín ani nízku pôrodnosť. Za dôležitejšie označila dostupné bývanie, kvalitné školstvo a služby pre rodiny s deťmi.

Jurík zároveň otvorila otázku podmienok žien počas tehotenstva, pôrodníctva či domáceho násilia. „Toto sú veci, ktoré v skutočnosti trápia ženy na Slovensku. A nie to, či je kočíkovné 850 alebo tisíc eur,“ povedala.

Šimko reagoval, že každý prípad podozrenia na násilie treba oznámiť polícii alebo úradu práce. Jurík vyzval, aby mu konkrétne podnety poskytla, čo poslankyňa odmietla s tým, že ich bude posúvať kompetentným orgánom.

Výživné rozdelilo poslancov

Ostrá výmena názorov nasledovala aj pri minimálnom výživnom. Šimko tvrdil, že sa zvýšilo zo 40 na 136 eur a kritizoval Progresívne Slovensko za to, že návrh nepodporilo.

„Prečo ste za to nezahlasovali?“ pýtal sa Jurík. Podľa neho existuje inštitút náhradného výživného, cez ktorý môže úrad práce chýbajúce peniaze rodičovi kompenzovať.

Jurík vysvetľovala, že PS zvýšenie minimálneho výživného podporovalo, malo však výhrady ku konkrétnej podobe zákona. Upozornila na prípady rodičov, ktorí z objektívnych dôvodov, napríklad pre zdravotné znevýhodnenie, nemusia byť schopní vyššiu sumu platiť.

„My sme navrhovali pozmeňujúci návrh, ktorý by práve takúto situáciu riešil,“ povedala. Podľa nej však koalícia túto poistku do zákona nezapracovala.

Palivá nad dve eurá ako politický problém

Jednou z hlavných tém diskusie boli ceny palív. Jurík uviedla, že Progresívne Slovensko navrhovalo zníženie spotrebnej dane a kompenzácie pre najviac zasiahnuté sektory.

Financovanie vidí napríklad cez daň z nadmerného zisku. „Na tie kompenzácie by sme mali, len by tam bolo potrebné mať politickú odvahu a vôľu,“ povedala.

Šimko reagoval, že medzi Slovnaftom a ministerstvom hospodárstva už prebiehajú rokovania. Zároveň pripomenul externé faktory, ktoré vplývajú na ceny ropy a palív, vrátane vojnových konfliktov či rozhodnutí krajín ťažiacich ropu.

Podľa neho musí vláda hľadať riešenie, ktoré môže zahŕňať DPH alebo spotrebné dane. „Treba tlačiť na ceny a na druhej strane robiť maximum preto, aby sme mali diverzifikované dodávky palív,“ povedal.

Jurík upozornila, že porovnávanie samotných cien na Slovensku a v západnej Európe bez zohľadnenia príjmov nie je podľa nej výpovedné.

„Vy keď hovoríte, že nafta je v Nemecku 2,50, ale pozrite sa, aké platy sú v Nemecku,“ reagovala. Dodala, že cena dvoch eur za liter zasiahne slovenského spotrebiteľa oveľa výraznejšie pri nižších príjmoch.

Šimko pripustil, že hranica dvoch eur predstavuje vážny problém. „Vláda musí na toto priniesť riešenie v nasledujúcich týždňoch, pretože magická hranica dve eurá je problém,“ povedal.

Jurík mu oponovala, že od vládnych predstaviteľov už nestačí počúvať, že sa o probléme rokuje. Koalíciu vyzvala, aby sa podľa nej viac sústredila na otázky, ktoré priamo zasahujú domácnosti – ceny palív či transakčnú daň – a menej na zmeny volebného systému.

Rozpočet ešte poslanci nepoznajú

V závere sa diskusia vrátila k štátnemu rozpočtu a ďalšej konsolidácii. Šimko uviedol, že poslanci jeho konečnú podobu ešte nevideli a očakáva, že bude obsahovať konsolidačné opatrenia aj úspory na strane štátu.

Pripustil tiež, že môžu prísť opatrenia na úrovni ministerstiev. Podrobnosti však v diskusii nezazneli.

Práve rozpočet sa tak podľa účastníkov diskusie stane jednou z hlavných politických tém najbližšieho obdobia.

Témy:
Beata Jurík
Igor Šimko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.