Ako chce vláda ušetriť stovky miliónov eur? Prvé náznaky už sú na stole a úradníci by sa mali začať obávať

Vláda by mohla osekať výdavky štátu o stovky miliónov eur. Aspoň tak to naznačil premiér Robert Fico (Smer) a to v čase, keď o budúcoročnom rozpočte ešte stále nevieme prakticky nič. Koaličná rada o jeho návrhu síce už rokovala, no zatiaľ sa dohodla len na tom, že predsedovia vládnych strán predložia v najbližších dňoch politickú dohodu o rozpočte.  

Škrtanie by mohlo znamenať, že každé ministerstvo, úrad či iná verejná inštitúcia by musela vyjsť s rozpočtom o percento menším a štát by tak dokopy ušetril takmer 680 miliónov eur. Takáto suma by pokryla výpadok príjmov po možnom zrušení transakčnej dane a v štátnej kase by navyše zostalo vyše 200 miliónov eur.

Šetrenie spomenul predseda vlády ešte koncom augusta v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy. Zatiaľ ho však ponúkol len ako jednu z alternatív. „Hovorím o celoplošnom škrtnutí napríklad jedného percenta. Ale keď sa ma niekto pýta, aké sú možnosti, ja napríklad hovorím o takejto možnosti. Minister financií pripravuje ďalšie kroky, ktoré možnože nahradia toto celoplošné škrtanie, ale minister financií vie, že musí doručiť čísla a je to na ňom,“ vyjadril sa Fico.

Ušetriť na výdavkoch verejnej správy podľa premiéra nie je problém a ďalší konsolidačný balík na úkor občanov v budúcom roku vylúčil. Znamenalo by to, že vláda by musela siahnuť tam, kde má voľnejšie ruky, teda najmä na chod úradov a ľudí, ktorí v nich pracujú. V praxi by mohlo ísť napríklad o prepúšťanie úradníkov, neobsadzovanie uvoľnených miest, zlučovanie či rušenie úradov, ale aj o nižšie výdavky na prevádzku, nákupy a služby.

„Z makroekonomického pohľadu najmä platí, že zníženie deficitu si vyžaduje predovšetkým trvalé, teda štrukturálne úspory,“ vysvetľuje pre Pravdu analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Podľa neho môže ísť napríklad o prevádzkové náklady štátu, mzdové výdavky, vyššiu adresnosť sociálnych transferov či zefektívnenie fungovania inštitúcií. Konkrétny mix je však už otázkou rozpočtovej a politickej voľby.

Kde škrtať?

Analytik VÚB banky Michal Lehuta by uprednostnil prepúšťanie verejných zamestnancov spolu s reorganizáciou práce tých, ktorí zostanú, než napríklad zmrazovanie ich platov. Rovnako by podľa neho pomohla vyššia adresnosť sociálnych dávok, dotácií či daňových úľav. Plošný škrt síce pokladá za reálny, no voči vláde zostáva kritický. „Takýto návrh potom ukazuje buď na politickú alebo ekonomickú paralýzu aktuálnej vlády,“ tvrdí Lehuta.

Platí však, že štát nemôže len tak zobrať jedno percento z hocičoho. Veľkú časť peňazí mu vopred určujú zákony a záväzky ako dôchodky, rodičovský príspevok či iné sociálne dávky, splátky úrokov z dlhu, povinné spolufinancovanie eurofondov alebo už rozbehnuté stavby. Pri takýchto výdavkoch by jednoduché percentuálne krátenie podľa Kočiša nemuselo byť ekonomicky ani prakticky vhodné. „Teoreticky je plošné zníženie výdavkov verejnej správy o jedno percento ako rámec objemu možné, v praxi však bude rozhodujúca štruktúra úspor,“ hovorí odborník.

Odborníka by najviac znepokojilo, keby vláda siahla na investície, teda napríklad na opravy ciest, stavbu nemocníc či modernizáciu škôl. Odložiť ich je najľahšie, no účet príde neskôr. „Takýto postup síce môže krátkodobo znížiť výdavky, ale zároveň prehlbuje investičný dlh a môže oslabovať dlhodobý rastový potenciál ekonomiky,“ varuje analytik.

Ušetriť na papieri ešte neznamená ušetriť v skutočnosti. Podľa Kočiša to platí aj pre už schválené viazanie výdavkov, keď ministerstvá dostanú peniaze do rozpočtu, no časť z nich nesmú minúť. Či to zaberie, sa ukáže až na tom, koľko štát naozaj vyčerpá. „Samotné viazanie vytvára priestor na nižšie výdavky, konečný výsledok však závisí od vývoja počas celého roka a od toho, či sa na iných položkách neobjavia dodatočné výdavkové tlaky,“ dodáva.

Lehuta zase odkazuje na revízie výdavkov z dielne ministerstva financií, ktoré vláde pravidelne ukazujú, kde peniaze prinášajú málo. Namiesto sekania rovnakým dielom všade by preto mala škrtať najmä tam, kde sa peniaze míňajú najmenej užitočne. „To by dávalo najväčší ekonomický zmysel a aj rast hospodárstva by to spomaľovalo menej ako plošné škrty,“ tvrdí ekonóm.

Šetrenie na strane štátu zlyháva

Že štát dokáže ušetriť sám na sebe, sľubovala vláda už minulú jeseň. Z konsolidácie za 2,7 miliardy eur na tento rok mala takmer polovicu, konkrétne 1,3 miliardy eur, priniesť práve výdavková strana. Samotné ministerstvá a úrady sa však na tejto sume podľa rozpočtu na tento rok podieľajú len 535 miliónmi eur. Z toho 160 miliónov tvorí zmrazenie platov vo verejnej správe a 375 miliónov škrty v rezortoch. Ďalších 130 miliónov eur mali ušetriť samosprávy, 152 miliónov zmeny v sociálnej oblasti a 420 miliónov eur mal štát získať lepším využitím eurofondov, z ktorých chce preplatiť pomoc s cenami energií.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mala pochybnosti hneď od začiatku. Keď ministerstvo financií vlani v septembri balík predstavilo, výdavková časť podľa rady nebola takmer vôbec špecifikovaná, a preto sa nedalo posúdiť, či je vôbec reálna. Bez peňazí na energopomoc navyše skutočné úspory na výdavkoch klesli na 860 miliónov eur.

V novembri 2025 rozpočtová rada svoje výhrady zdôraznila číslami. Celý konsolidačný balík podľa nej zníži tohtoročný deficit o 1,6 miliardy eur, teda len 60 percent z toho, čo sľubovala vláda. Najväčšie riziká pritom RRZ videla práve pri deklarovaných úsporách vo výdavkoch. Podiel opatrení, ktoré ekonomike škodia menej, medzi ktoré patrí aj šetrenie na chode štátu, klesol z pôvodne odhadovaných 65 na 55 percent. Hlavným dôvodom boli podľa rady nižšie úspory vo verejných výdavkoch.

Ako sa darí šetriť, ukazuje aj aktuálna bilancia štátneho rozpočtu. Ten skončil ku koncu augusta so schodkom 3,675 miliardy eur, čo je o 629,3 milióna eur menej ako pred rokom. Za lepším výsledkom však nie je šetrenie, ale vyšší výber daní. Príjmy štátu medziročne vzrástli o 14,5 percenta na 17,294 miliardy eur, no výdavky stúpli tiež, o 8,1 percenta na 20,979 miliardy eur. Štát tak za osem mesiacov minul o 1,566 miliardy eur viac ako minulý rok.

Výsledky uťahovania opaskov nepresviedčajú ani analytika ČSOB Mareka Gábriša. Vláda podľa neho avizovala aj opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, no ucelenú predstavu zatiaľ nepredstavila. S blížiacim sa volebným rokom bude navyše čoraz ťažšie udržať kurz ku konsolidácii aj dôveru finančných trhov, že štát zastaví rast dlhu. „Štát sa snaží skonsolidovať svoje financie už tretím rokom a ak je cieľom viditeľne znížiť rozpočtovú sekeru a zastaviť rast dlhu, tak výsledok veľmi nevidieť,“ hovorí Gábriš.

Veľký rez sa nekonal

Sľuby, že sa štát začne zbavovať svojich úradníkov, pritom nie sú žiadnou novinkou. Premiér Fico už v apríli 2024 tvrdil, že na ministerstvách a v ústredných orgánoch je ľudí priveľa a štát by sa podľa neho bez tretiny z nich zaobišiel. „Ten tridsaťpercentný rez by absolútne nebol viditeľný a ministerstvá a orgány štátnej správy by mali rovnaký výkon, možno dokonca lepší výkon, ako majú teraz,“ vyhlásil vtedy.

Namiesto o tretinu menej úradníkov však ľudí pracujúcich pre štát pribudlo. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) pracovalo vlani v aparáte ústredných orgánov štátnej správy 14 357 ľudí, čo je o 363 viac ako rok predtým. V rozpočtových organizáciách, kam patria napríklad okresné úrady, polícia či armáda, pribudlo ďalších 227 obsadených miest. A celkovo štát ráta tento rok vo verejnej správe s vyše 450-tisíc zamestnancami. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) sa ich počet za posledné desaťročie zvýšil o viac ako 36-tisíc, v priemere o 3 500 ľudí ročne.

Nevyšlo ani šetrenie na výplatách. Vláda si v rámci konsolidácie na rok 2025 naplánovala, že na mzdovej obálke štátu ušetrí desať percent, čo malo priniesť 124 miliónov eur. Mzdové výdavky kapitol však namiesto toho podľa kontrolórov stúpli o 171,4 milióna eur, teda o 5,3 percenta. Platy sa síce formálne nezvyšovali, no zamestnanci verejného sektora dostali odmenu 800 eur. Tá podľa NKÚ stála približne 300 miliónov eur. Mzdy vo verejnom sektore tak podľa kontrolórov opäť rástli rýchlejšie ako v súkromnom.

Na ministerstvách sa pritom vôbec nezarába zle. Ľuďom v aparátoch ústredných orgánov vyplatil štát vlani na mzdách a platoch spolu 540,6 milióna eur. Podľa prepočtu Pravdy to vychádza v priemere na vyše 3 100 eur mesačne na človeka, teda takmer dvojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve, ktorá vlani dosiahla 1 620 eur.

Čas na prípravu rozumného plánu už pritom podľa Gábriša uplynul. Vláda ho mohla využiť na audity a zmapovanie výdavkov v jednotlivých rezortoch či na odstraňovanie neefektívnosti pri obstarávaní. „Štát má tiež dostatočnú kapacitu inštitúcií na analýzu a zmapovanie situácie, ako aj návrh opatrení. Len ich treba využiť,“ uzatvára analytik.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozpočet
konsolidácia
vláda
šetrenie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.