S deťmi na Facebooku nám došla trpezlivosť. Buď spraví toto, alebo koniec

Európa vytiahla proti sociálnym sieťam a ich vplyvu na deti ťažký kaliber. EU Kids Act má prevrátiť dovtedajšie pravidlá a donútiť gigantov zmeniť hry.  

Zdá sa, že je rozhodnuté. Európa vyhlasuje vojnu závislosti detí od sociálnych sietí. Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej predstavila dlho očakávaný EU Kids Act – legislatívu, ktorá má radikálne zmeniť spôsob, akým maloletí konzumujú digitálny obsah.

Kým doteraz ležalo bremeno zodpovednosti takmer výhradne na pleciach matiek a otcov, nové pravidlá majú donútiť nadnárodné technologické giganty k poslušnosti.

„Je to veľmi nerovný boj. Ani ten najvzdelanejší rodič nedokáže ustáť konkurenciu najlepších inžinierov vyvíjajúcich algoritmy,“ vysvetľuje v rozhovore europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá sa témou bezpečnosti na internete dlhodobo zaoberá. Čo presne prelomová legislatíva prinesie a ako zmení každodenný život slovenských rodín?

Na pôde Európskeho parlamentu a v samotnej Komisii sa o prísnejších pravidlách hovorí už dlho, no po septembrovom prejave šéfky Komisie o stave Únie dostávajú plány reálne kontúry. Návrh takzvaného zákona o deťoch totiž prináša do online priestoru prísnu vekovú hierarchiu, ktorá má zjednotiť chaotické pravidlá v jednotlivých členských štátoch.

Základom návrhu je, že dvere klasických sociálnych sietí by pre deti do 13 rokov mali zostať úplne zatvorené. Hoci to oficiálne platí už dnes, problémom je, že platformy túto vekovú hranicu nijak nevymáhajú. Deti v tomto veku by však po novom k dispozícii mali mať iba služby na zdieľanie videí, ktoré sú striktne prispôsobené ich veku, a aj to výhradne cez účty spravované dospelými.

5 fotiek v galérii

Slovensko sa pridáva k ďalším krajinám: Deti do 16 rokov nebudú môcť mať účet na sociálnej sieti, to je to najdôležitejšie

Zdroj: istock

Mládež vo veku od 13 do 15 rokov dostane prístup na platformy prostredníctvom takzvaných „mini účtov“. Tie budú podliehať silnej rodičovskej kontrole, budú mať obmedzené funkcionality a – čo psychológovia považujú za kľúčové – denný limit na obrazovke by nemal presiahnuť jednu hodinu. Plnú nezávislosť a kontrolu nad svojimi profilmi získajú tínedžeri až po dovŕšení pätnástich rokov.

Podľa Ostrihoňovej ide o absolútne nevyhnutný krok, ktorý reaguje na alarmujúce štatistiky. Tínedžeri v Európe dnes trávia v online priestore priemerne štyri hodiny denne, pričom počas víkendov sa toto číslo šplhá až k šiestim hodinám.

„Pre mladých ľudí sa online svet už nedá oddeliť od offline sveta. Nestačí, keď rodič povie ‚teraz si to vypni‘ a ono sa to stane. To je naivné a nefér voči rodičom,“ konštatuje europoslankyňa a zdôrazňuje, že úlohou politikov je občanom zlepšovať život a neúnavne tlačiť na platformy, aby ponúkali bezpečné produkty.