Šéf Kofoly o tom, čo sa mu nepáči na EÚ, Robert Fico má spor s Péterom Magyarom a Peter Pellegrini k referendu (týždenný výber)

Od sporov o Benešove dekréty a referendum cez kauzy štátu až po kritiku EÚ a vojnu na Ukrajine. Prinášame prehľad týždňa.  

Neodnímateľné vrchnáky na PET fľašiach sú synonymom hlúposti a konca zdravého rozumu v EÚ, tvrdí šéf Kofoly (rozhovor)

Šéf Kofoly Jannis Samaras v rozhovore opisuje posledné roky ako obdobie nepretržitých kríz – od pandémie cez infláciu a energetický šok až po vojnu. Firma podľa neho musela zdražovať, šetriť a zároveň zvyšovať mzdy, aby aspoň mierne prekonali infláciu. Výrazný zásah na slovenskom trhu priniesla aj daň zo sladených nápojov, ktorú Samaras označuje za čisto fiškálne opatrenie, nie nástroj na zlepšenie zdravia populácie.

Rozhovor sa výrazne dotýka aj európskej regulácie, ktorú Samaras ostro kritizuje. Za absurdný príklad považuje neodnímateľné vrchnáky na PET fľašiach, ktoré podľa neho stáli výrobcov miliardy a dokonca zvyšujú spotrebu plastu. Naopak, veľmi pozitívne hodnotí slovenský zálohový systém, ktorý podľa neho patrí k najefektívnejším v Európe a umožňuje vracať veľkú časť plastu späť do výroby nových fliaš.

Kofola sa podľa neho nesústredí len na obranu pred problémami, ale aj na rast – investuje do pivovarov, vendingu, kávy, čajov či gastro konceptov UGO a rozvíja podnikanie aj v Latinskej Amerike. Samaras zároveň tvrdí, že od politikov už veľa nečaká a väčšiu nádej vkladá do biznisu, technológií a ľudskej spolupatričnosti. Budúcnosť vidí optimisticky práve v schopnosti inovácií prekonať dnešný politický chaos.

Viac informácií nájdete tu:

Po obvineniach z migračných hier prišiel prvý telefonát. Magyar vytiahol na Fica historický spor

Robert Fico a víťaz maďarských volieb Péter Magyar absolvovali svoj prvý telefonát po voľbách, pričom hneď otvorili jednu z najcitlivejších tém vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom – Benešove dekréty. Obaja označili rozhovor za konštruktívny, no zároveň priznali zásadné rozdiely v postojoch. Magyar naznačil, že otázka dekrétov bude pre jeho vládu kľúčová, zatiaľ čo Fico zdôrazňoval skôr praktickú spoluprácu, najmä v oblasti energetickej bezpečnosti.

Napätie medzi oboma politikmi sa budovalo už počas kampane. Magyar obvinil Viktora Orbána, že mal na Ficovu žiadosť presúvať migrantov k slovensko-maďarskej hranici, aby ovplyvnil slovenskú politiku, čo Fico odmietol ako lož. Spor ešte viac vyhrotila slovenská legislatíva, ktorá zaviedla trestnosť za spochybňovanie Benešových dekrétov, čo Magyar dlhodobo kritizuje ako neprijateľný pozostatok princípu kolektívnej viny.

Článok zároveň pripomína historické pozadie Benešových dekrétov a dôvod, prečo sú aj desaťročia po vojne stále zdrojom politického napätia. Kým časť slovenskej politiky ich považuje za uzavretú otázku, kritici upozorňujú, že ich dôsledky sa v niektorých majetkových sporoch prejavujú dodnes. Prvý kontakt medzi Ficom a Magyarom tak skôr než zmierenie ukázal, že historické spory zostávajú živou súčasťou súčasnej politiky.

Viac informácií nájdete tu:

Kauza miliónového maséra je vo finále. Môže dostať pred súd bývalého šéfa štátnej poisťovne

Kauza „miliónového maséra Kostku“ sa po rokoch vyšetrovania dostala do štádia, keď môže viesť až k súdu s bývalým šéfom štátnej poisťovne VšZP Marcelom Foraiom. Vyšetrovateľ navrhol podať obžalobu pre podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, keďže poisťovňa podľa polície uzatvárala dodatky k zmluvám, ktoré umožnili hradiť výkony mimo štandardného katalógu. Škoda mala dosiahnuť najmenej 1,5 milióna eur.

Prípad sa týka lekára Pavla Kostku, ktorý mal od VšZP unikátny výberový kód a dostával za svoje výkony výrazne viac než iní poskytovatelia. Kým v štátnej poisťovni mal zazmluvnenú starostlivosť za milióny eur, v súkromnej poisťovni išlo len o zlomok tejto sumy. Kauza sa stala symbolom netransparentnosti v zdravotníctve a v minulosti ju sprevádzali aj podozrenia z politických kontaktov či kritika, že Kostkove metódy odborníci považovali za pseudovedecké.

Forai vinu dlhodobo odmieta a tvrdí, že problém vznikol aj pred jeho nástupom do funkcie. Európsky súd pre ľudské práva mu tento rok nevyhovel v sťažnosti proti zaisteniu majetku, keď uznal, že zmrazenie aktív bolo zákonné a vo verejnom záujme. Prokurátor teraz rozhoduje o ďalšom postupe, no celý prípad opäť pripomína, ako hlboko sa v slovenskom zdravotníctve zakorenili pochybné zmluvy, politické väzby a slabá kontrola.

Viac informácií nájdete tu:

Peter Pellegrini stopol referendum o konci Ficovej vlády. Rozhodol sám, neobracia sa ani na Ústavný súd

Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol nevyhlásiť referendum o skrátení volebného obdobia Ficovej vlády, ktoré iniciovali Demokrati. Opiera sa pritom o predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého nie je možné ukončiť volebné obdobie parlamentu referendom s jednorazovo formulovanou otázkou. Pellegrini preto nepovažoval za potrebné obracať sa znovu na súd a tvrdí, že išlo o odborné, nie politické rozhodnutie.

Demokrati predložili tri otázky, no problém sa týkal len prvej, ktorá smerovala k skráteniu deviateho volebného obdobia Národnej rady. Prezident pripomenul, že ústava po zmene z roku 2023 umožňuje skrátenie volebného obdobia iba uznesením parlamentu prijatým aspoň 90 poslancami. Ostatné dve otázky – o zrušení doživotnej renty premiéra a o obnovení ÚŠP a NAKA – podľa neho v rozpore s ústavou nie sú.

Referendum sa tak má konať 4. júla, no len v obmedzenom rozsahu. Pellegrini zároveň Demokratom odkázal, že paradoxne aj ich vlastný predstaviteľ Juraj Šeliga sa v minulosti podieľal na vypustení možnosti skrátiť volebné obdobie referendom priamo z ústavy. Rozhodnutie hlavy štátu preto zrejme uzatvára ďalší pokus o predčasné voľby cez referendum, ktorý na Slovensku naráža na ústavné limity už niekoľký raz.

Viac informácií nájdete tu:

Akcia Kajúcnik: prokurátor našiel chyby inšpekcie, advokát čurillovcov žaluje štát

V kauze Kajúcnik, ktorá sa týka čurillovcov a prokurátora Michala Šúreka, našiel dozorový prokurátor chyby v postupe policajnej inšpekcie. Advokát Peter Kubina nemohol po vznesení obvinení zastupovať svojich klientov, pretože ho inšpekcia chcela vypočuť ako svedka. Prokurátor však konštatoval, že takýto postup nebol v danej fáze vyšetrovania opodstatnený a že advokát má dostať možnosť znovu sa ujať obhajoby

Kritika smeruje najmä na načasovanie výsluchu. Kubina bol klientom zbavený mlčanlivosti už skôr, no vyšetrovateľ ho chcel vypočuť až v momente, keď si ho obvinení zvolili za obhajcu. Práve to podľa prokurátora vyvoláva podozrenie, že krok mohol mať nenapraviteľný dopad na právo na obhajobu. Kubina postup od začiatku označoval za nezákonný a tvrdil, že išlo o účelové marenie slobodnej voľby advokáta.

Po rozhodnutí prokurátora chce Kubina žalovať ministerstvo vnútra o ušlú odmenu a avizuje aj trestné oznámenie na vyšetrovateľov. Článok pripomína, že sporné sú aj ďalšie úkony inšpekcie, vrátane výsluchov svedkov, ktorí nepotvrdili jej verziu o nátlaku zo strany policajtov. Prípad tak ďalej prehlbuje pochybnosti o tom, či niektoré zložky štátu nezasahujú do citlivých trestných konaní spôsobom, ktorý ohrozuje spravodlivý proces a dôveru v právny štát.

Viac informácií nájdete tu:

Péter Magyar by mal byť pre našu opozíciu skôr varovaním ako inšpiráciou (komentár Martina Behula)

Komentár Martina Behula polemizuje s tým, že by slovenská opozícia mala nasledovať maďarský model Pétera Magyara a jeho strany Tisza. Hoci úspech Tiszy pôsobí lákavo ako dôkaz, že aj dlhodobo dominantnú moc možno poraziť, autor upozorňuje, že maďarská cesta je skôr varovaním než receptom. Magyar totiž nevytvoril široké partnerstvo opozície, ale fakticky vytlačil menšie opozičné subjekty na okraj.

Text pripomína, že slovenská opozícia síce potrebuje jasnejšiu ponuku a väčší impulz, no „presne ako v Maďarsku“ by mohlo znamenať nebezpečné zjednodušenie. Tisza sa vyhýba jasným odpovediam na citlivé hodnotové otázky, stavia na populistickej mobilizácii proti Orbánovi a ideologicky ostáva nejasná. Slovensko už podľa autora zažilo projekt bez pevnej vnútornej štruktúry a jasného programu v podobe OĽaNO, takže ďalší podobný experiment nepotrebuje.

Behul tvrdí, že ak chce Progresívne Slovensko uspieť, nemôže len kopírovať protivníka alebo sa vzdať vlastnej identity v mene víťazstva. Opozícia musí ešte pred voľbami jasne ukázať, ako chce nielen Fica poraziť, ale aj vládnuť. Skutočnou alternatívou podľa komentára nebude napodobňovanie Magyara, ale schopnosť ponúknuť odvážnejšiu, hodnotovo čitateľnú a nepopulistickú politiku.

Viac informácií nájdete tu:

Nová hrozba z Bieloruska? Rusko buduje cesty a pozície, Zelenskyj varuje pred jarnou ofenzívou (214. týždeň vojny)

Týždenný súhrn vojny na Ukrajine opisuje pokračujúce intenzívne ruské útoky napriek deklarovanému prímeriu a rastúce obavy z novej ofenzívy. Ukrajinské vedenie upozorňuje, že Rusko pripravuje jarno-letnú operáciu na juhovýchode krajiny a zároveň buduje infraštruktúru pri bieloruskej hranici. Prezident Volodymyr Zelenskyj varuje, že vznik nových ciest a delostreleckých pozícií môže signalizovať pokus opäť vtiahnuť Bielorusko do vojny.

Počas týždňa Rusko podnikalo masívne kombinované vzdušné útoky s použitím stoviek dronov Shahed, rakiet Iskander a striel s plochou dráhou letu. Ukrajina naopak útočila na ruské rafinérie, petrochemické závody a ďalšiu infraštruktúru, čím prehlbovala tlak na ruské zásobovanie a obranný priemysel. Kľúčovou témou zostáva aj medzinárodná pomoc: Nemecko, Británia, Belgicko či Španielsko ohlásili nové balíky podpory, zatiaľ čo EÚ očakáva prvú tranžu z vojnového úveru vo výške 90 miliárd eur.

Vývoj však komplikuje americká politika voči ruskej rope, keď USA znovu dočasne uvoľnili sankcie, čo môže Moskve priniesť miliardové príjmy na pokračovanie vojny. Súčasne sa mení aj širší geopolitický kontext – po víťazstve Pétera Magyara v Maďarsku sa očakáva odblokovanie európskej pomoci pre Kyjev. Celkové hodnotenie týždňa naznačuje, že vojna zostáva v patovej situácii, no oba tábory získavajú nové zdroje a ďalšie mesiace môžu rozhodnúť o tom, či sa front opäť výraznejšie pohne.

Viac informácií nájdete tu: