Kto na kom naozaj parazituje? Chudoba je výnosný biznis, no nie pre chudobných (názor Ingrid Kosovej)

Označujú sa za sociálnych demokratov, no vykrádajú rétoriku krajnej pravice. Koaliční politici nemajú záujem riešiť problém ľudí, ktorí uviazli v chudobe.  

Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko

Keď počúvam koaličných politikov, občas mám pocit, že ak by na Slovensku zajtra zázračne zmizli všetci Rómovia z osád, z večera do rána by sme sa stali druhým Švajčiarskom. Rozpočet by bol v prebytku, zdravotníctvo by kvitlo a z neba by padali pečené holuby.

Nemajú čo ponúknuť a tak znovu siahli po tom najlacnejšom recepte, aký u nás funguje už od 90. rokov – začali ukazovať prstom na tých úplne najslabších. Už sme to počuli mnohokrát. „Práca namiesto dávok! Nemáš dochádzku, nedostaneš nič!“

Všimnite si ich pri tom. Tvária sa ako hrdinovia, ktorí chránia naše dane a vychovávajú „neprispôsobivých“. Označujú sa za sociálnych demokratov, no bez váhania vykrádajú rétoriku krajnej pravice. Cynicky sa schovávajú za dobré úmysly, no prilievajú olej do ohňa nenávisti voči ľuďom, ktorí sú tak hlboko na dne, že sa voči ich útokom nemajú ako brániť.

Pravda je taká, že Rómovia v osadách štát nedoja. Naopak, štát a bezohľadní jednotlivci parazitujú na nich. Chudoba sa na Slovensku stala mimoriadne výnosným biznisom. Začína sa to už v škole. Namiesto toho, aby sme rómske deti vytiahli z biedy a dali im šancu na lepší život, urobili sme si z nich „stroj na peniaze“.

Školský systém roky ticho podporoval segregáciu. Na dieťa v špeciálnej škole alebo špeciálnej triede dostane zriaďovateľ podstatne vyšší normatív – teda viac štátnych peňazí. Keď sa zrušili nulté ročníky, rýchlo sa vynašli takzvané úvodné ročníky pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou.