
Z niekdajšieho výkladného mesta Sovietskeho zväzu sa stala zamrznutá kulisa tragédie. Prešli sme zónou Černobyľu aj opustenou Pripjaťou.
Pripjať vybudovali v roku 1970 a toto mesto bolo domovom mladých ľudí s priemerným vekom 25 až 30 rokov plným pracovníkov z neďalekých elektrární. Práve tie ich však pripravili o bezstarostný život a pohodu. Výbuch v Černobyle je známy ako najhoršia katastrofa v dejinách jadrovej energetiky, no, našťastie, neprerástol do globálnej katastrofy.
Na severovýchode Ukrajiny, približne dve hodiny cesty autobusom od Kyjeva, leží černobyľská jadrová elektráreň V. I. Lenina aj priľahlé mesto Pripjať. Spája ich tragédia, ktorej následky znášali ľudia dlho po jej začiatku.
26. apríla 1986 došlo k obrovskej parnej explózii štvrtého reaktora, ktorá vyústila do požiaru, ďalších explózií, roztaveniu jadra aj zamoreniu vzduchu.
Stalo sa tak v priebehu experimentovania a testovania nového bezpečnostného systému, kedy sa prehrial spomínaný reaktor a vzduchom sa šíril rádioaktívny mrak postupujúci nielen cez vtedajší Sovietsky zväz, ale aj cez Východnú Európu a Škandináviu. Hovorí sa aj o nedostatočnom vyškolení operátorov, zatajených informáciách či chybách reaktora.
Aj napriek všetkému však vláda ZSSR udalosť tajila, následky sú preto katastrofálne. S informáciou, že niekde vo svete nastal jadrový problém, pritom prišlo Švédsko, nakoľko pracovníci tamojšej jadrovej elektrárne objavili rádioaktívne častice na svojom oblečení. A to bolo deň po výbuchu.
Z okolia katastrofy boli kontaminovaní najmä pracovníci a vojaci, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Odhadom ich bolo do 800-tisíc. Z civilného obyvateľstva boli kontaminované najmä deti, ktorým diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy. Dospelí mali respiračné či kožné problémy, ktoré sa objavili až roky po havárii.