Čínsky drak stráca dych, USA majú navrch. Za úsmevmi Trumpa a Si Ťin-pchinga zostáva boj o AI, Taiwan aj Irán

Čínsky prezident pricestoval do Spojených štátov prvýkrát po takmer dekáde. Washington a Peking síce hľadajú priestor na dohody, podľa experta Lukáša Laša však ich strategická rivalita bude pokračovať.  

Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch sa začala v stredu večer. Na letisku Joint Base Andrews ho osobne privítal americký prezident Donald Trump spolu s prvou dámou Melaniou Trumpovou.

Keď Donald Trump v máji tohto roka navštívil čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a pozval ho na návštevu do USA, nebolo jasné, či Si Ťin-pchingovo prijatie pozvania bolo len formalitou, alebo sa sľub stane skutočnosťou.

Nakoniec čínsky líder Donalda Trumpa naozaj navštívi, a to v čase neukončenej vojny v Iráne, ktorú chce Čína zastaviť aj pre svoje vzťahy s Iránom, či pokračujúcej obchodnej vojny medzi Čínou a USA.

Napriek všetkým nezhodám pôjde o historickú návštevu, keď po takmer dekáde čínsky líder navštevuje USA. Hoci návštevu budú podľa všetkého sprevádzať vrúcne objatia či úsmevy na fotografiách, faktom je, že napätie medzi týmito veľmocami zostáva veľké.

Už pred návštevou Trumpova administratíva deklarovala, že si stojí za svojimi partnermi, ako sú Taiwan, Japonsko či Južná Kórea, ktoré nemajú s Čínou idylické vzťahy. Okrem zastavenia exportu vzácnych surovín z Číny do USA bude návštevu sprevádzať aj dôležitá téma umelej inteligencie, v ktorej obe krajiny súperia.

Podľa experta na Východnú Áziu Lukáša Laša však nepôjde o začiatok zásadného zbližovania medzi Washingtonom a Pekingom. „Dá sa očakávať, že reset vzťahov nenastane a rivalita bude pokračovať,“ uvádza pre Aktuality.sk.

4 fotky v galérii

Lukáš Laš

Zdroj: Ostravská univerzita

Jedným z najväčších problémov vo vzťahoch medzi Washingtonom a Pekingom už dávno nie sú len clá. Súperenie sa čoraz viac presúva k technológiám, čipom či kontrole strategických surovín, od ktorých sú závislé celé odvetvia amerického priemyslu.

Hospodárske súperenie medzi Spojenými štátmi a Čínou vstupuje do novej fázy, v ktorej sa naplno prejavujú štrukturálne rozdiely oboch modelov. Kým americká ekonomika si udržiava prekvapivú odolnosť a ťahá ju vpred technologický sektor s masívnymi investíciami, Čína čelí vážnym vnútorným problémom, ktoré brzdia jej doterajšie raketové tempo.

Čínsky hospodársky zázrak, ktorý bol desaťročia poháňaný lacnou pracovnou silou, exportom a obrovskými štátnymi investíciami do infraštruktúry a realít, stráca dych. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) Číny sa výrazne spomaľuje.

Kým v minulosti sa krajina bežne tešila rastu na úrovni 8 až 10 percent, podľa údajov z druhého štvrťroka 2026 dosiahol medziročný rast čínskej ekonomiky už len 4,3 %. Tento pokles nie je len dočasným výkyvom, ale dôsledkom hlbších systémových problémov, akými sú praskajúca bublina na trhu s nehnuteľnosťami, slabý domáci dopyt a obrovská zadlženosť samospráv. Na rozdiel od USA, kde domáci konzum tvorí hlavný motor ekonomiky, čínske domácnosti v neistých časoch radšej šetria, čo oslabuje snahy Pekingu o prechod na modernejší typ ekonomiky.