Vučič s Mladičom kľučkoval, korupcia v Srbsku zabíjala. Potvrdia voľby silu protestujúcich študentov?

Srbský prezident Aleksandar Vučič si pripravil nový volebný ťah. Už 27. septembra by mal rezignovať na funkciu. To však neznamená, že v politike končí. Vučičovým cieľom je presunúť sa na post premiéra. Voľby v Srbsku sa konajú o mesiac, 25. októbra.  

Končiaci prezident vedie koalíciu s názvom Aleksandar Vučič – Jednotné Srbsko. Hlavným vyzývateľom populistov je Zoznam študentov – Študenti víťazia. Zoskupenie vzniklo z protestov najmä mladých ľudí, ktoré krajina sleduje už dva roky a s ktorými si Vučičov režim nedokázal poradiť. „Je veľmi dôležité pochopiť, že študenti odštartovali obrovský demokratický experiment,“ povedal pre Pravdu srbský politológ Ivan Vejvoda. Rozhovor s ním vznikol na podujatí Europe Future Forum (Fórum európskej budúcnosti) vo Varšave.

Čo nedávny pohreb vojenského zločinca Ratka Mladiča, zodpovedného za genocídu v Srebrenici, ukázal o dnešnom Srbsku? Zúčastnili sa na ňom predstavitelia štátu a ozbrojených síl, ale na druhej strane to nebola taká masová udalosť, ako mnohí predpovedali.

Ešte stále sme sa nevyrovnali s minulosťou. Z príkladov Nemecka či Japonska po druhej svetovej vojne vieme, že si to vyžaduje dlhodobé spoločenské úsilie, ale táto téma len tak nezmizne. Srbskí prezidenti Boris Tadič a Aleksandar Vučič sa v minulosti zúčastnili na spomienkových podujatiach v Srebrenici a občianska spoločnosť toho urobila naozaj veľa. Na druhej strane však existuje časť spoločnosti – pravicové frakcie – ktoré tvrdia, že bránil Srbov, a nechcú akceptovať, že to bol vojnový zločinec. Ako občan Srbska sa hanbím za to, že som musel byť svedkom tohto pohrebu. A tiež za to, že bývalí odsúdenci z Haagu, ktorí si odpykali svoje tresty, dostávajú priestor a organizujú prednášky. Mali by žiť niekde v ústraní.

Srbsko by ako člen Organizácie Spojených národov, pod ktorú tribunál v Haagu patrí, malo rešpektovať súdne rozhodnutia bez ohľadu na emócie. Ak chceme žiť vo svete založenom na práve, je to niečo, čo musíme robiť. Celkovo si však myslím, že tento pohreb nebude mať veľký vplyv na voľby. Podľa serióznych správ založených na faktoch sa na ňom zúčastnilo približne 16-tisíc ľudí, čo nie je obrovské číslo. Prezident Vučič povedal, že ich tam bolo 100-tisíc, čo je nezmysel. Ak to tak môžem povedať, mlčiaca väčšina sa držala v ústraní a chcela, aby sa to čo najrýchlejšie skončilo. Celá udalosť už zapadla prachom, hoci sme sa mnohí hanbili.

Ako by ste teda opísali Vučičov prístup? Kritizoval súd v Haagu a tvrdil, že na Mladičovom pohrebe bolo 100-tisíc ľudí, ale nezúčastnil sa na ňom, a možno bol aj rád, že to nebola až taká veľká udalosť.

Mnohí Srbi, ktorí boli na pohrebe, sú Vučičovi voliči. Prezident sa usiluje politicky osloviť čo najširšie spektrum spoločnosti. V rámci toho si chce vo svojom tábore udržať krajne pravicovú časť voličstva. Preto sa Vučič takpovediac usiloval o nájdenie istej rovnováhy. Nebol to plnohodnotný štátny pohreb, ale jeho súčasťou jednoznačne boli štátne prvky, keďže tam boli dvaja ministri a zástupcovia armády a Mladičovo telo previezli vládnym lietadlom z Haagu. Vučič chcel týmto všetkým prekľučkovať a na pohreb poslal svojho syna, takže v istom zmysle bol prítomný, ale nie osobne. Ako som povedal, chcel v tom všetkom nájsť istú rovnováhu. Reakcia Európskej únie bola, samozrejme, taká, aká bola. V Európskej ľudovej strane, ku ktorej sa Vučič hlási, udalosti spojené s pohrebom odsúdil jej predseda Manfred Weber a niektorí ďalší predstavitelia. Nespomenuli však vylúčenie Srbskej pokrokovej strany ani sa nehovorilo o pozastavení kandidátskych rokovaní so Srbskom.

V Srbsku sa 25. októbra budú konať voľby. Stane sa po nich premiérom Vučič alebo predpokladáte, že by sa mohla presadiť kandidátka študentského hnutia?

V srbskej spoločnosti vládne obrovská nespokojnosť, ktorú spustil Vučičov režim. V minulosti pritom prichádzal s pozitívnymi signálmi. Vučič v roku 2012 predstavil program boja proti korupcii. Dokonca dostal do väzenia jedného z našich najväčších oligarchov Miroslava Miškoviča, ktorého však neskôr oslobodili a dokonca odškodnili, pretože sa ukázalo, že bol vo väzení bez vážneho dôvodu. A aj Vučičov režim sa postupne rozvíjal a stále viac sa v ňom presadzovalo rodinkárstvo, klientelizmus a korupcia. Tragédia v Novom Sade 1. novembra 2024 bola poslednou kvapkou, po ktorej pohár pretiekol. Pretože ľudia a predovšetkým študenti si uvedomili, že korupcia zabíja. A to sa stalo aj heslom ich hnutia.

Študenti pochopili, že práve rozšírená korupcia viedla k nekvalitným stavebným prácam, a preto sa v Novom Sade na železničnej stanici zrútil prístrešok a zahynulo 16 ľudí. Táto tragédia mala efekt snehovej gule. K študentom sa pridalo silné občianske hnutie. Dá sa povedať, že na jednej strane sa to podobá na vývoj v Maďarsku, ale zároveň je to úplne iná situácia. V prípade režimu Viktora Orbána sa na čelo protestov proti nemu postavil Péter Magyar, teda človek zvnútra systému. V Srbsku je to založené na tom, že sa zaktivizovali ľudia. Zaznamenali sme výbuch frustrácie. Všetci sme roky vedeli, že v krajine existuje korupcia a že na našich uliciach robia nekvalitné stavebné práce. No keď sa potknete na zle položenej dlažobnej kocke, nie je to vážne, ale keď zomrie 16 ľudí, je to iné.

Čiže študenti si spojili tragédiu v Novom Sade s celkovým fungovaním Vučičovho režimu? Je to tak?

Je veľmi dôležité pochopiť, že študenti odštartovali obrovský demokratický experiment. Hrozným spúšťačom bolo to, čo sa stalo v Novom Sade. Súčasné hnutie však má aj historické pozadie. V roku 2000 sme vo voľbách porazili Slobodana Miloševiča. Premiér Zoran Djindjič (zavraždili ho v roku 2003, pozn. red.) potom povedal, že by sme mali pracovať na tom, aby spoločnosť fungovala tak, že sa už nevrátia predchádzajúce pomery. No v Srbsku máme v skutočnosti opäť systém podobný Miloševičovmu. Vučičov režim síce vytvoril určitú hospodársku stabilitu, ale máme nové diaľnice postavené čínskymi firmami cez veľmi netransparentné zmluvy, pri ktorých nevieme, čo v nich je a kto čo dostal. Máme stabilnú menu. Mnohí ekonómovia však hovoria, že by sa mala devalvovať, pretože to, čo sme si mohli kúpiť za 100 eur pred 10 rokmi, v súčasnosti za 100 eur nedostaneme. Režim zaznamenal isté ekonomické úspechy, ale v skutočnosti sledujeme úpadok spoločnosti z hľadiska politickej kultúry.

Ako sa to prejavuje?

Ľudia sú mimoriadne nespokojní so snahou o kontrolu médií. Máme štyri celoštátne televízne frekvencie a všetky kontroluje štát. Je tu aj piata frekvencia, pri ktorej sme my občania, ale aj Európska únia a USA hovorili: otvorte ju nezávislej televíznej stanici. Vučičov režim to nikdy neakceptoval. Máme dva nezávislé káblové televízne kanály, ktoré sa vláda snaží obmedziť. Našťastie sa jej to stále nepodarilo – zablokovala síce nejaké televízne relácie a podobne, ale spravodajstvo zostáva slobodné a nezávislé. Niektorí moji liberálno-radikálni priatelia mi hovoria, že Srbsko bude ďalším Bieloruskom či Gruzínskom. Ale nie je to tak. Režim neposiela novinárov a opozičných politikov do väzenia, hoci zavrel niekoľko študentov a profesorov, ale oslobodili ich, respektíve pokračujú súdne procesy. Vláda proti demonštrantom použila aj silu, ale neprekročila veľké červené čiary, len takpovediac tie menšie.

Západný Balkán sa dá definovať ako vnútorný dvor EÚ a Severoatlantickej aliancie. Sme takmer úplne obklopení krajinami NATO, čo znamená, že v širšom zmysle sme súčasťou Západu. Preto si srbský prezident a jeho koalícia musia dávať veľký pozor. Nemôžu prekročiť veľké červené čiary, lebo by to znamenalo ich koniec, a oni to vedia. Ak by kritické televízie zatvorili silou alebo by došlo k väčšiemu násiliu, to by bolo prekročenie veľkých červených čiar. A tak radšej režim každý deň opakuje, že je kandidátom na vstup do EÚ, hoci si v tejto veci nerobí domáce úlohy.

Keď sa vrátime k voľbám…

Ako som vravel, študenti majú svoju kandidátku. Sú na nej odborníci, ktorí doteraz nepôsobili v politike. Študenti chceli, aby títo ľudia boli čistí, čo je veľmi ťažké a nie vždy najrozumnejšie, pretože politika je, aká je. Nie sú v nej žiadni anjeli. Študenti sú však odhodlaní veci zmeniť, čo znamená, že si vybrali ekonómov, právnikov, ľudí z bezpečnostného prostredia, umelcov, ľudí, ktorí sú vo svojich komunitách uznávaní, lekárov a, samozrejme, odborníkov na vzdelávanie. Všetci kandidáti majú viac-menej veľmi transparentné a overiteľné životopisy. Povedal by som, že väčšina ľudí, ktorí sú nespokojní, bude za nich hlasovať, čo ukazujú aj seriózne prieskumy.

Bude študentské hnutie jedinou opozičnou silou?

Mnohé strany už študentskú kandidátku podporili. Okrem malej sociálnodemokratickej strany exprezidenta Tadiča, Demokratickej strany či Zeleno-ľavicového frontu sa pridalo aj množstvo iných skupín. A ďalšie subjekty musia zvážiť, či nezaniknú. Volebná kampaň je pomerne krátka. Študenti ju začali veľmi odvážne a je v nej veľa pozitívnej energie, ktorú dlhodobo ukazujú.

Je pravda, že protesty vydržali vyše dvoch rokov.

Počas nich prišli momenty, keď mi veľa ľudí – dokonca aj moji blízki priatelia zo zahraničia – hovorilo, že študenti sa stratia, lebo prídu vianočné sviatky, potom veľkonočné či letné prázdniny. Vždy som im odpovedal, že nechápu, čo sa deje. V Srbsku sme svedkami veľmi hlbokého, demokratického a autentického hnutia mladej generácie, ktorá chce zostať vo svojej krajine a žiada, aby v nej fungoval právny štát a ústavnosť. Mnoho ľudí sa ma tiež pýtalo, prečo na demonštráciách nie sú európske vlajky.

A prečo sme ich nevideli?

Pre pokrytectvo Európskej únie, ktorá podporuje vládu a tvrdí, že v Srbsku je všetko v poriadku. Vučič v podstate nikdy nečelil ani malej verejnej kritike. Za zatvorenými dverami si toho pravdepodobne vypočul dosť, ale EÚ mu vyjadruje podporu. Vieme, ako funguje diplomacia. My sa v našich profesiách rozprávame s diplomatmi a tí nám hovoria, že Vučičovi povedali, že musí byť opatrný pri slobode médií a ostatných veciach. Ale verejnosť a mladé študentské hnutie vidia pokrytectvo. Nová generácia Srbov upozorňuje na to, že v krajine vníma rodinkárstvo, klientelizmus a korupciu, ale Európa tvrdí, že je všetko v poriadku. Je jasné, že študenti si to vyhodnotili tak, že zmenu musia urobiť oni. Rád citujem svojho priateľa Ivana Krasteva, ktorý vraví, že Európa sa musí nielen prebudiť, ale aj vstať z postele. Spoločnosť v Srbsku sa prebudila a vstala z postele. Viem, že touto predpoveďou riskujem, ale myslím si, že študentská kandidátka skončí vo voľbách na prvom mieste. Samozrejme, nevieme, čo režim urobí, pokiaľ ide o podvody a machinácie – to je nepredvídateľné. Ak sa však nestane nič veľké, môžeme očakávať zmenu vlády, hoci je to veľmi, veľmi zložité predpovedať. V najlepšom prípade to pre vládu môže byť 50 na 50. To by mohlo spôsobiť patovú situáciu, ktorá by mohla viesť k dlhému obdobiu neistoty. Ale uvidíme, keď sa to stane. Študenti však majú plán, ak by sa dostali k moci.

Aký?

Od začiatku hovoria, že ak sa ich kandidátke podarí zostaviť vládu, tá by mala približne za rok alebo rok a pol pripraviť krajinu na skutočne slobodné a spravodlivé voľby. Pretože októbrové hlasovanie nebude úplne slobodné ani spravodlivé pre kontrolu, ktorú má vláda nad médiami. Voľby nemôžu byť spravodlivé, ak nedostanete rovnaký čas na prezentáciu. Napríklad štátna televízia vôbec neinformovala o prvom veľkom volebnom zhromaždení študentov, ktoré sa konalo v deň vyhlásenia volieb v Novom Sade. V spravodajstve o tom nebola ani zmienka.

Keby Vučič prišiel o moc, do akej miery je pripravený na to, že bude mariť snahy vlády? Pretože jeho režim má hlboko zapustené korene v ekonomike, médiách a podobne. Myslíte si, že by to mohol byť problém?

Je to veľmi vážna otázka. Nevieme, čo sa stane. Máte pravdu, že režim je zakorenený v rôznych inštitúciách, ale sú v nich aj veľmi slušní ľudia. Napríklad na študentskej kandidátke je šéf justičných odborov, čiže niekto, kto pochádza priamo zvnútra systému. Pozrite sa na Maďarsko, kde sa Orbánove médiá rozplynuli ako sneh v lete. Ale zároveň si myslím, že nesmieme byť naivní, lebo paralelné štruktúry korupčnej spoločnosti môžu v Srbsku ešte urobiť všeličo. Takže pred voľbami som plný nádeje, ale zároveň som aj extrémne opatrný.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Srbsko
Aleksandar Vučič
srbská politika
protesty
voľby v Srbsku

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.