Robert Fico stráca väčšinu, lebo sa tri roky venoval len ochrane svojich ľudí. Teraz sa mu to vrátilo

SNS bojuje o prežitie, Taraba o vplyv a Fico o holú väčšinu v parlamente. Mesežnikov odhaľuje zákulisie koaličného chaosu aj možných víťazov.  

Pat okolo vymenovania Filipa Kuffu za ministra, otvorené spory medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom aj krehká väčšina v parlamente. Vládna koalícia sa mení na neprehľadný päťblok a premiér Robert Fico postupne stráca nad vývojom plnú kontrolu.

Akú mocenskú hru rozohral Tomáš Taraba, prečo Ficovi zlyháva stratégia odmeňovania funkciami a hrozí SNS politický koniec? Politológ Grigorij Mesežnikov v rozhovore analyzuje pozadie ďalšej koaličnej krízy a odpovedá na otázku, kto z nej vzíde ako víťaz.

Vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia, ktorý je nominantom SNS, zatiaľ stojí na mŕtvom bode. Neposunulo ho nikam ani stretnutie Andreja Danka s premiérom. Sám Kuffa tvrdí, že jeho vymenovanie bude silným signálom, že SNS nie je v koalícii potrebná. Ako čítate túto situáciu?

Tomáš Taraba v čase, keď sa začalo hovoriť o jeho odvolaní a o tom, že jeho nástupcom bude Filip Kuffa, zopakoval, že voči tomuto nominantovi vznikne vo vládnej koalícii odpor. Zo strany koho? Zo strany predsedu vlády. Dnes vidíme, že k tomu dochádza. Andrej Danko sa rozhádal s viacerými pôvodnými členmi svojho poslaneckého klubu aj s nominantmi vo vláde. Toto je jediný dôvod, ktorý vedie k výmene ministra životného prostredia.

Problémom je to, že vládna koalícia, ktorá sa pôvodne skladala z troch strán sa postupne premenila na päťkoalíciu. Toto umožnil samotný Robert Fico.

Situácia dospela do štádia, ktoré je dosť problematické už aj pre samotného premiéra. Andrej Danko je lídrom strany, ktorá bude mať s veľkou pravdepodobnosťou problém dostať sa do parlamentu a veľmi dobre to chápe. Jeho predstavy o tom, akým spôsobom by strana čerpala výhody zo svojich nominantov vo vláde, sa rozbili o Tomáša Tarabu.

Momentálne sa okolo pána Tarabu objavujú ďalší aktéri. Nie je to úplne prekvapujúce, no prekvapením je, kto vlastne teraz môže zamiešať karty, pán Šalitroš.

Robert Fico má dnes dvojitú úlohu. Zaistiť fungovanie vlády a personálne krytie rezortov a zvládnuť zmeny, ku ktorým dochádza návratom týchto ľudí z výkonných pozícií do parlamentu tak, aby v ňom zostala aspoň minimálna väčšina.

Problém s pánom Kuffom má zrejme aj premiér Fico. Do istej miery je to zvláštna situácia. Vo vláde sa už nachádzajú rôzne netradičné osoby, ako pán Huliak alebo pán Migaľ. Prečo by mal mať problém práve s pánom Kuffom?

Nesúvisí to ani tak s tým, aké programové priority majú páni Taraba a Kuffa. Pán Taraba sa však na rozdiel od pána Kuffu počas celého obdobia svojho pôsobenia vo funkcii výrazne prikláňal k Robertovi Ficovi. Vzniklo tam osobné puto a Robert Fico pána Tarabu často chválil.

Dôležitú úlohu zohráva aj imidž pána Kuffu z jeho predchádzajúceho účinkovania. Je tam istá rodinná tradícia a v médiách sa objavili informácie o rôznych problémoch. Robert Fico by zrejme nerád mal v takej dôležitej funkcii človeka s týmto profilom. Rezort životného prostredia je významný, nejde len o riešenie environmentálnych problémov, ale značne ovplyvňuje aj vzťahy Slovenska s Európskou úniou či čerpanie eurofondov. Robert Fico by tam chcel mať lojálneho a ústretového politika, čo pán Kuffa z jeho pohľadu nespĺňa.

Médiá informovali o tom, že takzvaný rebel z Hlasu, ktorý je dnes štátnym tajomníkom na rezorte MIRRI, Radomír Šalitroš, nečakane oznámil premiérovi snahu vrátiť sa do parlamentu. Vládni politici v zákulisí hovoria, že ide o krok Tomáša Tarabu. Akú mocenskú hru podľa vás Tomáš Taraba v súčasnosti hrá a čo ňou chce dosiahnuť?

Vychádzajme z toho, že stále nie je jasné, aká väčšina bude v prospech vládnej koalície. Tomáš Taraba tu môže rozohrávať zaujímavú hru. Bolo by to do istej miery prekvapenie, keďže doteraz bol lojálnym členom vlády a koalície, no táto skupina by mohla získať blokačnú menšinu.

Bez hlasov tejto skupiny – ak sa potvrdí, že pán Šalitroš vstúpi do neformálnej frakcie okolo Tomáša Tarabu a špekuluje sa aj o poslancovi Slyškovi z Hlasu – bude vláda závislá od ďalšej menšej skupinky.

Taraba má poškodené vzťahy so stranou SNS, na ktorej kandidátke sa dostal do parlamentu. Stáva sa v podstate jej nepriateľom. Zrejme bude rozohrávať hry, ktoré budú SNS oslabovať, možno v prospech tejto malej skupiny. SNS síce stále disponuje väčším počtom poslancov, no uvidíme, ako sa zachová napríklad pán Huliak. Ten sa v niektorých vecných otázkach a pri interpretácii smerovania vládnej politiky v poslednom období prikláňa na stranu opozície alebo vyjadruje názory, ktoré sa k nej blížia.

Situácia nie je veľmi prehľadná. Opätovne sa ukazuje, že Robert Fico, ktorý v predchádzajúcich volebných obdobiach dokázal takéto situácie riešiť rýchlejšie a efektívnejšie, nemá nad situáciou plnú kontrolu. Môže síce niečo zablokovať, ale keďže vláda musí fungovať a mať podporu v parlamente, kontrola sa mu vymyká z rúk.

Je to výsledkom toho, na čo sa Robert Fico sústredil vo svojej doterajšej činnosti. V jeho premiérskej politike aj v predstavách o fungovaní koalície dominoval motív presadzovania osobných výhod. Najmä oblasť právneho štátu a súdne procesy, v ktorých figurujú jeho lojalisti. To vníma prioritne a má tam vlastné záujmy – zabrániť revízii toho, čo sa vláde podarilo presadiť, ako napríklad novelizácia Trestného zákona, či zabrániť obnoveniu mechanizmov právneho štátu v podobe, v akej fungovali pred voľbami v roku 2023.

Robert Fico sa venoval prevažne tejto problematike, čo si možno overiť aj obsahovou analýzou jeho tlačových konferencií. Považoval to za svoju prioritu, no zdá sa, že situácia okolo stability vládnej koalície mu tým pádom trochu unikla.

Ak dobre počítam, ide už o tretiu koaličnú krízu počas tohto volebného obdobia – bol tu rozpad Hlasu, rozpad SNS a teraz ďalšia kríza. O Robertovi Ficovi sa hovorí ako o šikovnom politikovi a sám sa chváli tým, že vždy dovládol. Podcenil túto situáciu?

Myslím si, že to podcenil. V neprospech Roberta Fica hrá fakt, že sa zvyšuje počet aktérov, ktorí môžu zasahovať do celkového vývoja. Pôsobia autonómne a majú odlišné záujmy. Spája ich síce spoločný cieľ politicky prežiť, no je málo pravdepodobné, že sa v tomto úsilí budú navzájom podporovať, skôr si budú konkurovať.

Navyše, časť národniarskeho tábora momentálne poškuľuje po individuálnych stratégiách, ktoré by ich mohli zblížiť s mimoparlamentnou stranou Republika. Z mimoparlamentných subjektov prichádza do úvahy ako potenciálny nositeľ ďalších politických aktivít radikálno-nacionalistických politikov, akým je pán Taraba.

Robert Fico už tieto procesy nedokáže usmerňovať. Môže apelovať na potrebu solidarity, strašiť príchodom opozičnej progresívnej vlády. Jeho možnosti poskytnúť politické výhody sú však nateraz obmedzené. Predtým odmenil zástupcov disidentských skupín v Hlase a SNS ministerskými kreslami, no dnes už nemá k dispozícii štátne pozície, ktoré by mohol rozdať a posilniť tým lojalitu.

Koalícia má dlhodobo bez Jána Ferenčáka 78 poslancov. Ak by sa Tomáš Taraba vrátil do parlamentu, bolo by to 77. S Petrom Slyškom z Hlasu a Radomírom Šalitrošom by koalícia stratila väčšinu a mala by len 75 poslancov. Tomáš Taraba by tak mohol koalíciu blokovať. Nepodpílil by si tým konár sám pod sebou? S kým by ďalej spolupracoval a čo by z toho mal?

Strata väčšiny by neznamenala automatické zablokovanie všetkých návrhov. Väčšina by mohla byť situačná.

Nenahneval by si tým koaličných partnerov, napríklad Smer, o ktorom sa uvažuje, že by ho mohol vziať na kandidátku?

Taraba bude rozlišovať medzi SNS a Smerom. Legislatívnym návrhom, ktoré by presadzovala SNS, by jednoducho neposkytol podporu. Ak uvažujeme o tom, že pán Taraba hľadá alternatívne stratégie prežitia mimo SNS, mohla by táto skupina blokovať práve návrhy SNS.

Voči Robertovi Ficovi by sa však mohol správať konciliantne a pri jeho návrhoch by sa väčšina mohla nájsť. Treba si počkať na to, ako bude reagovať samotná SNS, ak Robert Fico a prezident Peter Pellegrini odmietnu vymenovať pána Kuffu. Pre SNS by to bola ťažká porážka. Ak na to pristúpi, stratí aj zvyšky svojej autority u voličov, kde má momentálne okolo 2,5 percenta.

Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko odkazuje, že strana má sedem poslancov a premiér si nemôže dovoliť takúto silu ignorovať. Zároveň vyhlásil, že zo svojich požiadaviek neustúpia. O čo vlastne Andrejovi Dankovi ide? Chce si len zachrániť preferencie, ktoré sa dlhodobo pohybujú okolo troch percent, aby sa dostal do parlamentu?

Ide mu o to, aby sa SNS opäť dostala do parlamentu. Chce však zabezpečiť, aby na kandidátke prevažovali členovia SNS a nezávislí kandidáti sa nedostali tak vysoko ako v minulých voľbách. Po posledných voľbách bol totiž jediným členom SNS v parlamentnom klube jej predseda, všetci ostatní boli nečlenovia.

Preto SNS prichádza s návrhom na zníženie počtu preferenčných hlasov. Cieľom je obmedziť možnosť voličov krúžkovaním meniť poradie kandidátov. Andrej Danko chce mať istotu, že budúci poslanecký klub bude stabilnejší a nebude v ňom veľa voľných radikálov.

To je jeho hlavný motív, rovnako ako sebavedomé vystupovanie v tomto konflikte. Ak bude pán Kuffa vymenovaný, Danko to bude prezentovať ako víťazstvo a prejav rešpektu voči SNS. Ak sa mu to však nepodarí, bude to objektívna porážka. Andrej Danko síce dokáže vyprovokovať krízy, no nakoniec z nich ustupuje.

Keby ste si mali tipnúť, kto zo všetkých aktérov tohto koaličného chaosu vzíde ako víťaz, kto by to bol?

Ťažko povedať. Víťazom by bol Robert Fico, ak by sa mu podarilo zachovať väčšinu a presadiť vlastné predstavy. Andrej Danko mu to nechce umožniť, lebo už nemá kam ustupovať.

Neviem si predstaviť ani remízu, kde by boli uspokojené záujmy oboch strán. Uvidíme, či má SNS pripraveného iného kandidáta s podobným profilom ako pán Kuffa. Hoci medzi pánom Tarabom a SNS rozhorel veľký spor, vo vecnej rovine a pri prioritách v oblasti životného prostredia medzi Kuffom a Tarabom nie je veľký rozdiel. Ak by však SNS musela predložiť iného kandidáta, bolo by to vnímané ako jej ústup.