
Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti v piatok ráno zverejnila text, ktorý otvorene rozoberal scenár ruského útoku na Litvu. Článok s titulkom naznačujúcim, že ďalšia „špeciálna vojenská operácia“ bude veľmi krátka, sa však neskôr z webu agentúry vytratil.
Hrôza, panika. Ľudia v Kyjeve sa rozpŕchli po údere ruského dronu
Zdroj:
Reuters
Autorom textu bol Alexandr Nosovič, šéfredaktor portálu RuBaltic. Vo svojom komentári rozvíjal tvrdenie, podľa ktorého by sa Litva mohla stať ďalším cieľom Moskvy. Podľa jeho scenára by pritom Rusko nemuselo do pobaltskej krajiny vysielať pozemné jednotky. Ako možný nástroj odvety spomína raketové útoky.
Nosovič svoje úvahy postavil na informácii o údajnej zmene litovskej legislatívy týkajúcej sa rozmiestňovania jadrových zbraní. Tvrdil, že litovský parlament už schválil ústavnú zmenu, ktorá odstraňuje zákaz umiestnenia jadrových zbraní na území krajiny.
Toto tvrdenie však podľa dostupných informácií nezodpovedalo aktuálnemu stavu legislatívneho procesu. Návrh ešte neprešiel všetkými fázami schvaľovania a litovský prezident Gitanas Nausėda spolu s predstaviteľmi vlády zároveň uvádzali, že rozmiestnenie jadrových zbraní v krajine nie je bezprostredne plánované.
Sikorski o ruskej hybridnej vojne
Zdroj:
Reuters
Propagandista hovorí o novej hrozbe pre Rusko
Napriek tomu Nosovič vo svojom texte tvrdí, že Litva sa môže stať nástrojom širšej stratégie západných krajín voči Moskve. Podľa jeho interpretácie má ísť o podobný scenár, aký podľa neho Západ uplatňoval voči Ukrajine.
Autor tvrdí, že Francúzsko a Británia údajne zvažujú rozmiestnenie jadrových hlavíc v blízkosti ruských hraníc a že pobaltské krajiny by v takomto pláne mohli zohrávať významnú úlohu. Moskva by podľa neho čelila rastúcej bezpečnostnej hrozbe, ktorá by ju mala prinútiť vojensky reagovať.
Nosovič je podľa ruského nezávislého portálu Agentstvo členom Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a spoluzakladateľom Valdajského diskusného klubu, na ktorého podujatiach vystupuje aj ruský prezident Vladimir Putin. Agentstvo zároveň uvádza, že Nosovič v minulosti dostával pokyny týkajúce sa činnosti svojho portálu od ľudí napojených na Kremeľ.
Do scenára zapojil aj Estónsko a Fínsko
Litva však v texte nie je jedinou krajinou, ktorú Nosovič spája s hypotetickým rozmiestnením západných jadrových zbraní. Podľa jeho tvrdení by sa o takúto úlohu mohli uchádzať aj Estónsko a Fínsko.
Osobitnú pozornosť venuje Poľsku, ktoré podľa neho podobnú možnosť odmietlo. Aj v tomto prípade však podľa dostupných informácií vychádzal z jediného vyjadrenia poľského námestníka ministra obrany, nie z oficiálneho rozhodnutia celej vlády.
Nosovič následne vykresľuje Poľsko ako krajinu, ktorá síce voči Rusku používa ostrú rétoriku, no zároveň má byť v praktickej politike opatrnejšia. Tvrdí, že Varšava si uvedomuje možné riziká prípadnej priamej konfrontácie s Moskvou.
Ako príklad použil Gruzínsko a Ukrajinu
Ruský autor vo svojom texte označuje za „samovražednú“ krajinu takú vládu, ktorá podľa neho konfrontuje Rusko bez toho, aby zvažovala následky. Ako príklad uvádza Gruzínsko a jeho bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho.
Práve počas jeho vlády došlo v roku 2008 k rusko-gruzínskemu vojenskému konfliktu. Nosovič tvrdí, že Gruzínsko v dôsledku konfliktu prišlo o časť svojho územia a Saakašvili následne skončil vo väzení.
Podobnú úlohu podľa neho neskôr prevzala Ukrajina. Tvrdí, že Kyjev v posledných rokoch bojoval proti Rusku aj v záujme západných krajín, no ani ukrajinský odpor podľa jeho interpretácie nedokázal Moskvu poraziť.
Zelenského sa ruskí novinári pýtali, kedy príde do Moskvy. Odpoveď bola pohotová.
Zdroj:
X/Gerashchenko_en
„Rusko môže použiť iba rakety“
Práve v prípade Litvy Nosovič načrtáva ešte radikálnejší scenár. Tvrdí, že prípadný konflikt v Pobaltí by sa vzhľadom na geografické podmienky nemohol podobať vojne na Ukrajine.
Podľa autora by Moskva dokonca nemusela nasadiť pozemné sily. Ak by sa podľa jeho scenára diskusia dostala do oblasti jadrových zbraní, Rusko by mohlo reagovať raketami s príslušnou bojovou hlavicou.
Nosovič preto predpovedá mimoriadne rýchlu reakciu Moskvy. V texte tvrdí, že prípadné rozhodnutie by nebolo otázkou dní, ale prakticky okamžitého konania.
RIA Novosti článok po jeho zverejnení odstránila. Jeho obsah však zostal dostupný na ďalších internetových stránkach.
Text vyšiel v čase varovaní pred ruskými útokmi
Článok sa objavil v období, keď viaceré európske krajiny upozorňujú na možné bezpečnostné riziká spojené s Ruskom. Dánske a české spravodajské služby varovali pred možnosťou ruského útoku na niektorú z členských krajín NATO.
Poľský premiér Donald Tusk zároveň uviedol, že podľa informácií poľských tajných služieb Rusko v nasledujúcich mesiacoch pripravuje hybridné operácie namierené proti krajinám Aliancie, ktoré podporujú Ukrajinu. Podľa jeho vyjadrenia by mohli zahŕňať aj útoky pomocou dronov a rakiet.
Témy:
vojna na Ukrajine
Rusko
NATO
Litva
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


