Divadlo nemá byť luxus, ale nutnosť, hovorí riaditeľka Divadla P. O. Hviezdoslava

Vladislava Fekete zdôrazňuje, že v dnešnej napätej spoločnosti by malo divadlo slúžiť ako bezpečné útočisko.  

Nová divadelná sezóna je už v plnom prúde a pre bratislavské mestské divadlo znamená omnoho viac než len uvádzanie nových titulov. Vladislava FEKETE, ktorá vedie Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, v rozhovore hovorí o tom, ako hodnotí svoj prvý rok vo funkcii, prečo je v dnešnej postfaktickej dobe dôležité vytvárať pre divákov bezpečné útočisko a aké zásadné zmeny čakajú túto inštitúciu v najbližších rokoch.

Pri príležitosti začiatku aktuálnej sezóny s témou domovov a útočísk sme sa rozprávali o diváckych návykoch, komplexnom vzdelávacom programe pre všetky generácie, no nevyhli sme sa ani téme financovania a zavádzaniu inovatívnych inkluzívnych projektov, ktoré na Slovensku doteraz nemali obdobu.

Čo sa ďalej dozviete:

• Či má v pláne riaditeľka vybudovať stály herecký súbor;
• čo prinesie futuristická satira Bratislava 2099, na ktorú potrebovali zrealizovať prieskum, a ako sa na jej texte podieľali samotní obyvatelia mesta;
• o tom, že divadlo pripravuje špeciálny projekt k prebiehajúcemu súdnemu procesu s Gisèle Pelicot.

Nová divadelná sezóna sa v týchto dňoch už naplno začala. Znamená to pre vás ako riaditeľku, že máte ten prvý veľký kolotoč za sebou a prácu ste si nadrobili počas leta, alebo až teraz prichádza hlavný nápor?

Divadlo je veľmi živý organizmus. Už teraz plánujeme sezónu 2027/2028. Paradoxne, táto sezóna, ktorá sa práve začína, je pre nás z manažérskeho pohľadu svojím spôsobom už ukončená a plány idú ďalej. V rámci prebiehajúcej sezóny sa pracuje už len na detailoch a zmluvných dolaďovaniach.

V divadle sa vždy plánujú dve až tri sezóny paralelne. Kvalitní umelci majú totiž svoje spolupráce naplánované na dve či tri sezóny dopredu, takže treba uvažovať a pracovať s veľkým predstihom, aby všetko v konečnom dôsledku zaklaplo.

Na svojej pozícii ste druhý rok. Keď sa obzriete späť, ako s odstupom času hodnotíte predchádzajúcu sezónu, ktorá bola vašou premiérovou?

Vždy sa snažím vychádzať z faktov a dát a sledovať nastavený plán, pretože to je spôsob, ako racionálne, a nie emotívne vyhodnocovať divadelné procesy. Ak by som mala hodnotiť emotívne, bolo to obdobie prechodu a získavania stability v tíme.

Z racionálneho hľadiska môžem povedať, že sme plán splnili, odohral sa presný počet naplánovaných predstavení, otvorili sme nové projekty, rozšíril sa sprievodný program a paralelne sme pracovali na vzniku vzdelávacieho projektu.

Treba si uvedomiť, že divadlo už bolo rozbehnuté v zmysle pravidelného repertoáru. Nasadli sme do rozbehnutého vlaku a pridali sme rýchlosť aj smer v zmysle nášho konceptu.

Divadlo teda prosperuje. Ako to vidíte vy?

Ružové okuliare nemám, naozaj sa riadim objektívnymi skutočnosťami. Objektívnou skutočnosťou je divák, predovšetkým návštevnosť a to, ako ľudia vnímajú inscenácie. Na druhej strane je to kritik. Mali sme takú vzácnu zhodu, že všetky naše prvé štyri premiéry boli pozitívne hodnotené kritikmi aj divákmi, čo je divadelný sen. To vám dodáva energiu a entuziazmus, že idete správnou cestou.

Každodenný návštevník však nie je kritik, ale divák, ktorému je dôležité načúvať. Sme jediné mestské divadlo, takže naše cieľové skupiny sa pohybujú od detí až po seniorov. V repertoári musíme mať pre každú komunitu špecifický program, ktorý ich osloví formálnym spracovaním alebo tematicky. Pre mňa bolo najvzácnejšie, že som oveľa viac počúvala odozvu zvonka o tom, čo ľudia očakávajú od nášho divadla, a aké témy ich zaujímajú. Spätná väzba s publikom je kľúčová, lebo divadlo nerobíme pre seba, ale pre návštevníkov.

Zaujímavé bolo sledovať aj spotrebiteľského ducha, kedy čo nasadiť, ako sa divák správa, kedy idú do divadla rodiny, deti či školy. Je to svojím spôsobom marketingovo-obchodné dobrodružstvo.

Druhá strana mince je, že prostredníctvom umeleckých tímov a dramaturgie chcete zanechať odkaz divákovi. Mestské divadlo je podmienene povedané takzvané mainstreamové divadlo, ktoré má byť divákovi blízke. Naše dvere sú otvorené a chceme, aby sa divák do divadla vracal a našiel si v ňom niečo pre seba.

4 fotky v galérii

Vladislava Fekete

Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Témou tejto sezóny sú domovy a útočiská. Ako ste k tejto téme dospeli?