
Migrantov na talianskych školách je už toľko, že to vládu prinútilo konať. Kabinet Giorgie Meloniovej schválil dekrét, ktorý moslimským dievčatám zakazuje nosiť burku (odev zahaľujúci celé telo) aj nikáb (závoj) a zároveň nariaďuje, že počet žiakov z prisťahovaleckých rodín nesmie v triede presiahnuť 30 percent. Týka sa to však len detí, ktoré sa nenarodili v Taliansku a nemajú talianske občianstvo. Ak to školy či rodičia nedodržia, hrozí im pokuta od 200 do 1 000 eur.
“Ide o rozumné opatrenia, ktoré podporujú skutočnú integráciu namiesto rozdeľovania, predchádzajú vzniku tried pripomínajúcich “getá” a zabezpečujú rovnaké príležitosti pre všetkých žiakov. Toto je cesta, ktorou sa chceme uberať,” napísala vo štvrtok na sociálnej sieti Instagram talianska premiérka.
Pokus o únos dieťaťa v talianskom Bergame
Zažili najhoršiu nočnú moru každého rodiča. Cudzinec sa pokúsil matke uniesť ročnú dcéru v talianskom Bergame.
Zdroj:
Polícia Bergamo
Koľkých škôl, tried a detí sa to dotkne, úrady zatiaľ nevedia, pretože údaje, ktoré má ministerstvo školstva k dispozícii, pochádzajú ešte z roku 2023.
Podľa šéfa rezortu Giuseppeho Valditaru je dnes v Taliansku asi 34-tisíc tried, kde je cudzincov viac ako 30 percent. Úrady odhadujú, že ak sa berú do úvahy všetci žiaci s iným ako talianskym občianstvom, je takých tried 7,6 percenta.
Problém s limitom
Najväčší problém s množstvom migrantov majú na základných školách, v predškolských zariadeniach a na stredných či vysokých školách je už počet žiakov, ktorí majú ťažkosti s talianskym jazykom, oveľa menší.
Stanovený 30-percentný limit začne platiť už od budúceho roka. Za hlavné kritérium sa považuje znalosť vyučovacieho jazyka, najmä v prvých ročníkoch základných, stredných a vysokých škôl, pričom sa nerozlišuje, či ide o migrantov z tretích krajín alebo občanov z iných štátov Európskej únie.
Nariadenie sa nemusí uplatňovať na žiakov a študentov, ktorí už dobre ovládajú taliančinu, ak už absolvovali dva roky predškolského vzdelávania alebo sa tri roky vzdelávali na nejakých talianskych školách.
V prípade, že by škola mala problém s dodržaním limitu 30 percent v triedach, treba žiakov presunúť na iné školy alebo vytvoriť nové triedy. Ak na to zriaďovatelia škôl nebudú mať peniaze, môžu čerpať pomoc zo štátneho fondu.
Školy stanovený limit kritizujú. “Myšlienka zaviesť strop pre študentov bez občianstva nie je riešením. Deti nie sú čísla,” uviedla pre denník La Stampa Carlotta Salernová, mestská radkyňa pre vzdelávanie v Turíne.
Školy by podľa nej potrebovali skôr väčšie finančné zdroje. Ako vysvetlila, problém je aj v tom, že deti z migrantských rodín sú na školách rozmiestnené veľmi nerovnomerne.
Zatiaľ čo v centre mesta je ich podiel v triedach iba 10 percent, na severných predmestiach dosahuje takmer 56 percent. Základné školy v Turíne navštevovalo minulý rok približne 26 300 detí, z ktorých 8 000 nemalo talianske občianstvo.
“Ako definujete zahraničného študenta? Na základe občianstva? V Turíne sa tri zo štyroch detí bez občianstva narodili v Taliansku a nepoznajú inú krajinu ani jazyk. Čo máme vlastne na mysli pod pojmom cudzinci?” spýtala sa Salernová.
Kritika zo škôl
Dodržanie rozdelenia, aké navrhla vláda, je ťažké aj preto, lebo mnohí talianski rodičia nechcú, aby ich deti chodili do triedy, kde je veľa migrantov. Svojich potomkov radšej preložia na školu, kde je prevaha Talianov.
Ako zareagujú, keď kvôli vládnej vyhláške začnú školy aj do týchto tried umiestňovať prisťahovalcov? V Turíne je napríklad Škola Aristida Gabelliho, kde je podiel zahraničných študentov až 97 percent, a, naopak, na iných školách ich nie je ani desatina.
“V mojej prvej triede je iba jedno dievča, ktorého obaja rodičia sú Taliani. Tri či štyri deti nevedia ani slovo po taliansky, zatiaľ čo zvyšných dvanásť pochádza zo zmiešaných alebo prisťahovaleckých rodín,” priblížil novinám La Stampa Guido Barilla, učiteľ z Gabelliho školy na severe Turína.
Ako dodal, z obyvateľov štvrte je síce polovica Talianov, lenže tí deti posielajú do lepších – často súkromných – škôl.
“Prerozdelenie žiakov nie je možné. Čo ich chcú po meste presúvať minibusmi?” zamyslel sa Barilla. Podľa neho treba skôr investovať do pedagógov, do kultúry a projektov, ktoré by deti pomohli integrovať.
“Vieme, že to treba riešiť. To nikto nepopiera. Gabelliho škola spolupracovala s úradmi a už dlho žiada o pomoc. O skutočnú pomoc,” zdôraznila Salernová.
Podobný problém je aj v Janove. Komplexná škola Nicolu Barabina v robotníckej štvrti Sampierdarena patrí medzi “najzmiešanejšie” vzdelávacie inštitúty v krajine.
Z vyše 1 200 žiakov tvoria až 51 percent cudzinci 24 národností. Napríklad do ôsmej triedy chodí 21 žiakov s prisťahovaleckými koreňmi a len traja Taliani. Deti z migrantských rodín sú však spokojné, lebo na iných školách zažívali rasizmus.
“Jedna spolužiačka mi povedala: Si čierna, nebudem sa s tebou baviť,” zverila sa denníku La Stampa 13-ročná Ana z Kolumbie. Trom Talianom v triede cudzinci neprekážajú.
“Moji najlepší priatelia sú Nigérijčan, Albánec a Maročan. Škola ma baví,” priznal jeden z nich. Paradoxom je, že mnohí žiaci cudzieho pôvodu už materinský jazyk ani neovládajú, hovoria iba janovským dialektom, hoci nemajú talianske občianstvo.
Keby škola mala dodržať nové nariadenie vlády, musela by poslať preč až 320 detí. Podľa riaditeľky Anny Marie Repettovej to nie je dobré riešenie.
“Problémom nie sú cudzinci. Žiaci s migrantským pôvodom nie sú jediní, ktorí sú chudobní a potrebujú pomoc…. Prijímame rozdiely. Pre nás je odlišnosť hodnotou,” uzavrela.
Kurzy taliančiny
Ak integrácii žiakov do spoločnosti bránia rodinné pomery – napríklad to, že ani ich rodičia neovládajú taliančinu, sú aj pre nich k dispozícii jazykové kurzy.
Také prípady majú školy nahlasovať sociálnym pracovníkom, ktorí potom vypracujú individuálne plány pre rodičov, aby odstránili ich jazykové bariéry. Keď sa bez vážneho dôvodu na kurzoch nezúčastnia, úrady im uložia pokutu od 200 do 1 000 eur.
Ako však upozornila La Stampa, s doučovaním taliančiny pre cudzincov to nie je také jednoduché, ako si vláda predstavuje.
Zabezpečiť to majú provinčné centrá pre vzdelávanie dospelých, ktoré vznikli ešte v 70. rokoch minulého storočia pre nevzdelaných Talianov z chudobného juhu.
Dnes tam chodia cudzinci z 96 krajín sveta. Až dve tretiny z nich navštevujú začiatočnícke kurzy, lebo nemajú ani základné znalosti.
Dopyt po týchto kurzoch je medzi prisťahovalcami obrovský, keďže sú často podmienkou na získanie práce, povolenia na pobyt či rôznych certifikátov.
Záujemcov o kurz pribúda, no kapacity sú obmedzené. Len v Turíne sa naň vlani zapísalo až 16-tisíc ľudí, pričom 2 000 muselo zostať na čakacej listine.
V Piemonte, v regióne na severozápade Talianska, kurz ešte pred troma rokmi navštevovalo asi 23 500 účastníkov, vlani sa ich zapísalo až 32-tisíc.
A hoci v regióne pôsobí 12 centier a robia až tri kurzy denne, nedokážu uspokojiť všetkých záujemcov. Navyše ich trápi veľký nedostatok učiteľov.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Taliansko
Giorgia Meloniová
Talianska vláda
školstvo
vzdelávanie
migranti
prisťahovalci
žiaci
integrácia
škola
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.






