Kedy by NATO vytiahlo článok 5? Experti vysvetľujú, čo by už znamenalo útok na alianciu

obchodnyregister 2026.09.27.

Narušenie vzdušného priestoru členského štátu Severoatlantickej aliancie (NATO) samo osebe neznamená dôvod na aktiváciu článku päť o kolektívnej obrane. Zásadné by bolo, či by incident predstavoval ozbrojený útok, napríklad cielený útok na aliančné lietadlo alebo územie členského štátu. Vyplýva to z vyjadrení bezpečnostných expertov pre ČTK. Článok päť zakotvuje spojenecký princíp kolektívnej obrany a v histórii bol aktivovaný iba raz, a to po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.  

Video

Stíhačka NATO zostrelila dron nad Litvou

Zdroj:
Reuters

Samotné narušenie vzdušného priestoru podľa Vlastislava Břízu z Karlovej univerzity automaticky neznamená aktiváciu článku päť. Kľúčové je, či ide o ozbrojený útok, typicky napríklad o úmyselný útok na územie, obyvateľstvo alebo ozbrojené sily členského štátu. Pri menej závažnom incidente podľa neho prichádzajú skôr do úvahy konzultácie podľa článku štyri.

Článok štyri umožňuje členským krajinám požiadať o konzultácie, ak je podľa niektorej z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorého člena aliancie.

Žiadosť o aktiváciu článku päť závisí od konkrétneho členského štátu. Michal Beneš z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) si vie aktiváciu predstaviť napríklad v situácii, keď by ruská stíhačka nad územím aliancie cielene zostrelila aliančné lietadlo, ruskí vojaci v uniformách vo veľkom počte prekročili hranice NATO alebo by ruské rakety začali hromadne dopadať na členské štáty aliancie. Pri raketách by však podľa neho najprv muselo byť vylúčené, že išlo napríklad o strelu odklonenú protivzdušnou obranou alebo spôsobenú vlastnou chybou.

Video

Takto znie odstrašenie. NATO zo Slovenska vyslalo jasný signál

Výbuchy, drony, delostrelectvo, obrnené vozidlá aj vrtuľníky nízko nad terénom. NATO ukázalo zábery z cvičenia Strong Lineage 26 na Lešti, kde spojenci preverovali obranu Slovenska a pripravenosť mnohonárodnej brigády.

Zdroj:
NATO Multinational Battlegroup in Slovakia

Pri rozhodovaní o reakcii na narušenie vzdušného priestoru je podľa Břízu rozhodujúca predovšetkým miera hrozby. Posudzuje sa správanie lietadla, jeho trajektória, výzbroj, reakcia na výzvy a možné ohrozenie obyvateľstva či aliančných síl. Dĺžka narušenia je podľa neho dôležitá, sama osebe však nerozhoduje. Základným princípom je primeranosť reakcie.

Piloti stíhačiek a ich velitelia sa podľa Beneša rozhodujú na základe takzvaných rules of engagement (pravidiel nasadenia) pre danú situáciu. Nad neutrálnym územím sa podľa neho cudzie stíhačky spravidla iba sledujú. Ak vstúpia do vzdušného priestoru konkrétneho štátu alebo nad jeho výsostné vody, môžu ich aliančné lietadlá sprevádzať s cieľom vytlačiť ich z daného priestoru.

Pred prípadným použitím sily je podľa Beneša potrebné zistiť, či ide o cielenú eskaláciu alebo technický problém. Zásah si pri väčšine aliančných štátov vie predstaviť v prípade, že by sa aliančné lietadlo nad vlastným územím ocitlo pod paľbou, cudzie lietadlo začalo útočiť na pozemné ciele alebo dlhodobo ignorovalo pokyny na opustenie aliančného vzdušného priestoru. V poslednom prípade by podľa neho použitiu sily predchádzal varovný výstrel.

Bříza označil za najväčšie riziko nesprávnej eskalácie chybné vyhodnotenie zámerov protivníka. Provokácia, navigačná chyba alebo technický problém môžu byť podľa neho mylne považované za prípravu útoku, prípadne naopak. Práve preto sa podľa neho zvyčajne postupuje od identifikácie a sprevádzania až k prípadnému použitiu sily.

Najväčšie riziko podľa Beneša predstavuje možná ľudská chyba pilotov na oboch stranách, ktorú by druhá strana mohla vyhodnotiť ako zámienku na eskaláciu. Rusko podľa neho rôznou dĺžkou a formou narúšania aliančného vzdušného priestoru testuje schopnosť vojenskej a politickej reakcie štátov NATO, najmä ich schopnosť rýchlo reagovať.

NATO v poslednom období rieši opakované prípady narušovania vzdušného priestoru členských krajín v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Incidenty sa týkajú okrem iného ruských lietadiel a bezpilotných prostriedkov a vedú k nasadzovaniu aliančných stíhačiek, najmä na východnom krídle aliancie.

Témy:
NATO
Rusko
článok 5
Severoatlantická aliancia
armáda

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.