Martin Hošták: Vláda tvorí chaos, podniky si nevedia nič naplánovať, aj preto odchádzajú

Zrušenie transakčnej dane by neznížilo ceny, ale pomohlo by podnikom. Vláda s nimi nekomunikuje o rozpočte ani o prorastových opatreniach. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov hovorí, že štát má približne tisíc inštitúcií, z ktorých viaceré sa dajú zrušiť či zlúčiť. Počet úradníkov podľa neho narástol za 15 rokov o 100-tisíc, napriek sľubom politikov tieto stavy znižovať. Mala by vláda v konsolidácii zastaviť všetky nákupy a obstarávania? Migráciu podľa neho slovenská ekonomika potrebuje, lebo inak nebudú pracovné miesta ani pre Slovákov.  

V rozhovore sa dočítate:

• prečo je transakčná daň nepodarený experiment a prečo ju platíme všetci;
• kde presne vidia zamestnávatelia priestor na úspory miliárd eur vo fungovaní štátu;
• prečo úradníci vyškrtali 90 percent navrhovaných prorastových opatrení;
• z akého dôvodu slovenské firmy nedokážu zamestnancom zvyšovať mzdy rýchlejšie ako rastie inflácia;
• prečo Slovensko kvôli zlému podnikateľskému prostrediu prichádza o veľké investície a domácich expertov;
• prečo domáca ekonomika akútne potrebuje prijímať pracovníkov z tretích krajín.

Reláciu NA ROVINU si môžete pozrieť ako videopodcast alebo prečítať ako editovaný prepis.

Vláda zaviedla transakčnú daň, potom ju obmedzila, sľúbila zrušiť a nakoniec nezrušila. Koalícia sa o nej niekoľkokrát pohádala a komunikovala opačné stanoviská. Doteraz nevieme, akú presnú podobu bude mať od januára. Sledujete to ešte vôbec?

Musíme to sledovať, nakoľko sa to bytostne týka všetkých podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Zvýšené náklady z tejto dane sú podnikatelia nútení premietnuť do konečných cien svojich tovarov a služieb. Je to jeden z kamienkov v mozaike, ktorý prispieva k rastu cien na Slovensku.

Takým kamienkom je napríklad aj spotrebná daň na naftu a benzín. Keď vláda zruší alebo zníži niektorú daň, neznamená to automaticky zníženie cien. Keby predsa došlo k zrušeniu transakčnej dane, naozaj by sa ceny znížili?

Nie. Ak dôjde k zrušeniu transakčnej dane, môžu sa mierne zlepšiť podmienky na podnikanie a mnohým podnikateľom sa uľahčí fungovanie. Táto daň je nepodarený experiment, ktorý bol okrem Slovenska zavedený len vo Venezuele a v Maďarsku. Toto určite nie sú etalóny podnikateľského prostredia.

O jej neúspechu, hoci sme naň vopred upozorňovali, hovoria aj čísla. Očakávaný výber za rok 2025 bol 516 miliónov eur, no vybralo sa ledva 350 miliónov. Škody na podnikateľskom prostredí a konkurencieschopnosti našich firiem sú však ďalekosiahle a budú ho ovplyvňovať na dlhú dobu vopred.

Poznáte konkrétnu firmu, ktorá skončila práve kvôli transakčnej dani? Veď ide o 0,4 % z transakcie do maximálnej výšky 40 eur za jednotlivú transakciu. Nehovoríme teda o miliardách. Naozaj niekto zabalí podnikanie len kvôli tomuto?

Toto je časť naratívu obhajcov transakčnej dane. Ťažko povedať, či konkrétna firma skončila výhradne kvôli nej, ale ako sa hovorí, stotisíc komárov zabije slona. Pokiaľ je to ďalší kamienok v mozaike zlých opatrení, ktoré negatívne vplývajú na konkurencieschopnosť a podnikateľské prostredie, tak to výrazne prispieva k odchodu niektorých firiem.

Čo je však omnoho horšie, mnohé firmy zvažovali investície na Slovensku, ale nakoniec ich tu neumiestnili. Vidia totiž nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a absolútnu nepredvídateľnosť legislatívy vrátane častých zmien v kľúčových zákonoch. Transakčná daň je len čerešničkou na torte, ktorá ukazuje, ako vyzerá stabilita podnikateľského prostredia na Slovensku. Práve stabilita je kľúčovým faktorom, na základe ktorého sa investori rozhodujú, či investíciu na Slovensku umiestnia.

Nikdy sa nedozvieme, koľkí malí podnikatelia chceli otvoriť novú prevádzku a neurobili to, lebo si povedali, že im to nestojí za to kvôli zriaďovaniu podnikateľského účtu a vysokým odvodom.

To je možno najväčší problém, pretože môžeme len odhadovať, aký počet subjektov sa rozhodol nepodnikať na Slovensku a umiestnil investíciu radšej v Česku či v pobaltských krajinách. Pokiaľ podmienky v podnikateľskom prostredí nie sú priaznivé, stredné a väčšie firmy Slovensko z investičnej mapy vynechávajú. Mali sme členov z oblasti subdodávateľskej siete v automobilovom priemysle, ktorí sa z dôvodu iných opatrení rozhodli neumiestniť plánovanú investíciu na strednom Slovensku a odišli do Pobaltia.

Odišli do Pobaltia, aj keď to majú ďalej, a odtiaľ potom musia na Slovensko súčiastky dovážať?

Rozhodne áno, pretože dopravné náklady sú v kontraste s inými nákladmi vyplývajúcimi z nedokonalej a mnohokrát až protipodnikateľskej legislatívy neporovnateľné.

Ako sa majú firmy zariadiť, keď plánujú rozpočet na január či na budúci rok, zvažujú prepúšťanie, prijímanie zamestnancov alebo otváranie novej linky, keď nevedia, či od januára budú platiť transakčnú daň a aké budú regulácie?

Nejde len o transakčnú daň. Posledný príklad sme videli pri štátnych sviatkoch 8. mája a 15. septembra, keď ešte pár dní pred 8. májom nebolo jasné, ako sa majú zamestnávatelia zachovať, kvôli rôznym právnym výkladom chaoticky pripravenej legislatívy. Každý zodpovedný podnikateľ si pritom plánuje rozpočet, obchodný plán, pracovné miesta aj investície.

Najväčším rizikom je totálna nepredvídateľnosť podmienok podnikania, čo odrádza od ďalšieho rozširovania investícií aj od investovania do zamestnancov. Je to ako keby sa počas futbalového zápasu neustále menili základné pravidlá hry. Hráčom by sa nehralo dobre a ani rozhodca by na konci dňa nevedel, podľa akých pravidiel má pískať. Firmy potrebujú predvídateľnosť a stabilitu.

Dá sa vyčísliť, aké dôsledky priniesla transakčná daň a o koľko sme všetci prišli tým, že ju vláda zaviedla?

Je to veľmi ťažko vyčísliteľné a nie som si istý, či na to existujú relevantné štatistiky. Vieme to však porovnať na základe dopadu na ekonomický rast. V kontexte ďalších opatrení vidíme veľký útlm ekonomickej aktivity a veľmi nízky ekonomický rast, ktorý maximálne zachraňujú investície z eurofondov. Organický ekonomický rast máme veľmi nízky aj v porovnaní s okolitými krajinami, ako sú Česká republika či Poľsko.

Vo vládnej koalícii transakčnú daň nerušia, pretože tvrdia, že nemajú čím nahradiť 400-miliónový výpadok v štátnom rozpočte. Nedá sa takáto suma ušetriť na štáte?

Určite dá. Ministerstvu financií a celej vláde sme ešte minulý rok ako Republiková únia zamestnávateľov predložili zoznam účinných konsolidačných opatrení, ktoré nie sú politicky citlivé, vynechali sme teda rušenie 13. dôchodkov. Sumár týchto desiatok opatrení predstavoval konsolidačný potenciál takmer 6 miliárd eur.

Rovnako sme potom v spolupráci s odbormi predložili okresanejší zoznam zameraný na konsolidáciu, kde sme identifikovali možné úspory vo výške takmer 2 miliárd eur. Priestor tu je, chce to len trochu politickej odvahy a odborného prístupu k riadeniu verejných financií.

Čo ste vláde navrhli – a treba dodať, že v zhode s odborármi, čo sa často nestáva. Čo z toho vláda neurobila?

Zrealizovalo sa z toho málo, s výnimkou štátnych sviatkov. V nami navrhovanej oblasti konsolidácie sa neudialo nič podstatné. Hovorili sme o tom, že je potrebné pozrieť sa na výdavkovú stranu verejných financií, zrevidovať procesy a spraviť audit verejných výdavkov a procesov vo verejnej správe.

Štát aj celý okruh verejnej správy vykonáva množstvo úkonov, ktoré nemusí robiť a ktoré občanom neprinášajú úžitok. Ide o otázku predaja štátneho majetku či počtu štátnych zamestnancov, ktorý sa extrémne navyšuje.

Navrhovali ste rušiť 15 percent úradníckych miest.

Dodám, že samotný predseda vlády ešte v roku 2004 alebo 2005 uviedol, že nie je problém zrušiť podstatné percento zamestnancov v štátnej správe.

Ibaže Ficove vlády ten počet úradníkov zvyšovali.

Deje sa to za všetkých vlád. Za uplynulých 15 rokov vzrástol počet zamestnancov v štátnej a verejnej správe o 100 000 ľudí. To je šokujúce číslo. Nárast z 350 000 na približne 446 000 až 450 000.

Cítime ako občania či podnikatelia kvalitnejšie služby? Máme lepšie cesty, zdravotníctvo alebo lepšie služby zo strany štátu? Odpoveď si môže dať každý sám, ale domnievam sa, že príliš nie. Načo potom slúži takýto nárast o 100 000 zamestnancov vo verejnej správe?

Stačilo by napríklad pri odchode zamestnancov v štátnej a verejnej správe do dôchodku neobsadzovať tieto miesta novými zamestnancami, ale miesto zrušiť. Takto postupne a bezbolestne sa dá nájsť priestor na šetrenie.

Hovorili sme aj o predaji štátneho majetku, spoločných obstarávaniach či adresnosti v sociálnom systéme. Málokto vie, že štát má takmer 1 000 rozpočtových a príspevkových organizácií. Ak by som vám mnohé vymenoval, ani netušíte, že existujú. Každá pritom má svojho riaditeľa, sekretárku, aparát, služobné vozidlá a obstarávania. Aj tu je obrovský priestor na úspory. Štát nástroje má, chce to len vôľu a odborný prístup.

Pri nákupoch ste spomenuli centralizáciu. Súkromné siete nemocníc nakupujú centralizovane a už len na tom šetria obrovské peniaze. Nemalo by sa v rámci konsolidácie zaviesť moratórium na nákupy a obstarávania v rôznych rezortoch, s výnimkou toho, čo by nezávislý orgán potvrdil ako nevyhnutné?

S výnimkou ozaj nevyhnutných investícií, keďže štát nemôže investície úplne zastaviť, je to rozhodne téma na diskusiu. Zaviesť moratórium na veľké obstarávania, ktoré nie sú v tejto dobe absolútne nevyhnutné, a financovať len bežnú operatívu. Aj tu však treba prehodnocovať a spraviť audit výdavkov, lebo je tu obrovský priestor na šetrenie.

Do 15. októbra má byť predložený štátny rozpočet. Komunikuje s vami vláda o jeho nastavení?

S napätím čakáme, kedy nám bude predložená prvá verzia návrhu rozpočtu verejnej správy a kedy bude zvolané riadne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Zatiaľ nemáme termín ani samotný dokument. Verím, že po dlhých rokoch nám ho tentokrát zašlú s dostatočným predstihom, aby sme si ho mohli preštudovať, keďže zvyčajná prax je taká, že sa k materiálu dostávame na poslednú chvíľu, deň vopred alebo v ráno dňa rokovania tripartity.

Očakávate to opakovane tak, ako to vlády Roberta Fica robili doteraz, že vám to pošlú na poslednú chvíľu, keď už budú politicky dohodnutí?

Tu si treba uvedomiť kľúčovú vec: príjmovú stránku štátneho rozpočtu napĺňajú podnikatelia, zamestnávatelia a ich zamestnanci. Očakávame, že s nami bude návrh rozpočtu prerokovaný riadne a materiál dostaneme vopred. Či sa tak stane, neviem, ale verím, že pravidlá rokovania tripartity budú dodržané.

Zaujímajú ma prorastové opatrenia. To, čo schválila vláda, označujú komentátori, analytici aj zamestnávatelia za smiešne. Pán Machunka povedal, že prinesú nulový rast, a pán Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovoril o 0,1 % HDP, teda tiež blízko nule. Sú to teda prorastové opatrenia, ktoré neprinesú rast. Komunikujú s vami o ďalších opatreniach, ktoré by rast aj reálne priniesli?

Požiadali sme vládu, aby s nami začala diskusiu o prorastových opatreniach, keďže Slovensko akútne potrebuje ekonomický rast. Máme tak významne utlmenú ekonomickú aktivitu, že ak neprijmeme balík prorastových opatrení, bude problém s príjmami verejných financií v ďalších rokoch. Ekonomiku musíme naštartovať.

Komunikovali sme s rezortom hospodárstva, kde boli predložené desiatky opatrení. Tie však podľa našich informácií vyškrtali úradníci na rôznych ministerstvách. Na rokovaní sme preto požiadali o vyhodnotenie, ktoré opatrenia a z akých dôvodov úradníci vyškrtali.

Je to paradoxná situácia. Úlohou ministerstiev a úradníkov bolo pripraviť opatrenia na štart ekonomiky. My sme túto prácu spravili za nich a oni nám 90 percent z toho vyškrtali. To, čo prešlo pred letom na Hospodárskej a sociálnej rade, bolo len torzo. Čakáme preto na riadnu a serióznu diskusiu.

Tá diskusia teda neprebieha?

Zatiaľ nie. Očakávame, že budeme hovoriť na najbližšom rokovaní tripartity k rozpočtu alebo na riadnom rokovaní koncom októbra. Je tu množstvo tém. Daňový systém: máme viacero sadzieb dane z príjmov fyzických aj právnických osôb a viacero sadzieb DPH. Neprimerané odvodové zaťaženie, najmä nízkopríjmových skupín. Zbytočná administratívna a byrokratická záťaž. Predčasné dôchodky, kvôli ktorým odborníci odchádzajú do dôchodku a spôsobujú neistotu na trhu práce.

Ak sa s týmito problémami nevysporiadame, bude mať budúca aj súčasná vláda veľký problém s ekonomikou a napĺňaním rozpočtu.

Takže vláda so zamestnávateľmi nekomunikuje a potom sa čuduje, keď sa zatvárajú fabriky a prepúšťajú ľudia.

Nekomunikuje o prorastových opatreniach, ale čakáme, že komunikovať budeme.

Pokiaľ ide o argument z úst politikov, že nízky ekonomický rast máme preto, lebo Nemecko má znížený hospodársky rast. Áno, do Nemecka smeruje 21 percent nášho exportu, do Česka 12 a do Maďarska 8. Ale Nemecko je obchodným partnerom číslo jeden aj pre Čechov či Poliakov. Pritom v druhom štvrťroku tohto roka mala Česká republika rast HDP 1,9 percenta, čo je dvojnásobok nášho, a Poľsko 3,8, takmer štvornásobok.

Vie slovenská vláda vôbec niečo urobiť, alebo je väčšina faktorov mimo jej kontroly?

Rozhodne vie urobiť veľa – prijať prorastové opatrenia a začať sa zaoberať tým, ako znovu naštartovať ekonomiku.

Ako naštartovať Slovensko?

Vie slovenská vláda naštartovať ekonomiku, keď rozhodnutia sa robia na úrovni globálnych korporátov, na základe viacerých zo Slovenska ťažko ovplyvniteľných faktorov?

Vie prijať opatrenia, ktoré tomu napomôžu. Príklad Česka a Poľska ukazuje, že robia niečo inak a lepšie. Nemecko za nás nevyrieši administratívnu záťaž ani konkurencieschopnosť našich firiem. To si musíme vyriešiť doma a vytvoriť podmienky, aby naše firmy boli schopné konkurovať a ochotné tu ďalej investovať.

Čo by mala urobiť budúca vláda v záujme celej slovenskej ekonomiky?

Záujmom nás všetkých je naštartovať ekonomický rast. Ak sa darí firmám, darí sa aj ekonomike. Dnes máme tri sadzby DPH: 5,19 a 23 percent. Poďme diskutovať o zjednotení sadzby, lebo v súčasnom chaose sa nevyzná bežný podnikateľ ani zamestnanec. Daň z príjmov rovnako – treba zjednotiť viacero sadzieb pre fyzické aj právnické osoby.

Odvodové zaťaženie práce treba znížiť najmä pre nízkopríjmových zamestnancov, napríklad zavedením odpočítateľnej položky. Administratíva: odstraňovať byrokratickú záťaž. Trh práce: spružniť podmienky na zamestnávanie, modernizovať Zákonník práce pre 21. storočie, sprehľadniť spleť viac než 35 rôznych zákonov a predpisov BOZP. Verejné obstarávanie: zrýchliť a spriehľadniť procesy, plne digitalizovať verejnú správu po predchádzajúcom audite. Mzdy a legislatíva: eliminovať legislatívne zásahy do miezd. Máme chaosy s príplatkami, paragraf 120 so stupňami náročnosti práce, päť úrovní minimálnej mzdy.

Ak tento súbor opatrení neprijmeme, budeme mať obrovský problém s napĺňaním štátnej kasy.

Reálne mzdy klesajú, čo znamená, že zamestnávatelia nezvyšujú mzdy rýchlejšie ako rastie inflácia. Prečo?

Každý zamestnávateľ by veľmi rád zvýšil mzdu svojmu zamestnancovi. Mzda je však súčasťou mzdového balíka a nákladov firmy. Firma predáva tovary alebo služby na konkurenčnom trhu. Ak by došlo k významnému nárastu miezd, výrazne by vzrástli náklady, museli by sa zvýšiť ceny a tovar by sa na trhu nepredal, firma by skončila. Zamestnávateľ je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane je konkurencia, na druhej zamestnanci.

Keď prejdete 5 kilometrov za hranice do Rakúska, tamojší zamestnávatelia majú na dvojnásobné mzdy, pričom na nich rovnako tlačí konkurencia aj zamestnanci.

Majú v Rakúsku takú neprehľadnú legislatívu, transakčnú daň, cesty či infraštruktúru ako na Slovensku? Majú ich o niečo lepšie, čiže sa tam podniká inak.

Majú však vyššie náklady na energie aj na mzdy. Keď si to vedia dovoliť, prečo to ide tam a tu nie?

Náklady na energie pre firemný sektor sú na Slovensku jedny z najvyšších v EÚ, dokonca vyššie ako v Nemecku. Obrovské náklady a neistotu vytvára nepredvídateľnosť a nestabilita. Pozrime sa na schôdzu Národnej rady: na prerokovanie je 295 bodov, čo je pri priemerne 10 stranách na návrh asi 3 000 strán legislatívy.

Väčšina z nich neprejde, lebo sú opozičné.

Vieme, ktoré prejdú a ktoré nie? Ak plánujem ako podnikateľ budúci rok, neviem, ako bude vyzerať podnikateľské prostredie od 1. januára.

Prečo je Európa na tom lepšie?

Pokiaľ ide o rozdiel v mzdách, často sa hovorí o produktivite práce. Môže zamestnanec sám ovplyvniť produktivitu svojej práce? Nečakáme od neho investície do výrobnej linky ani inovácie, to je úloha zamestnávateľa. Robíte si svoju robotu dobre, keď produktivita a mzdy nie sú vyššie?

Všetko sú spojené nádoby. Inovácie vo firmách robia špecialisti a zamestnanci, nie šéf firmy. Ak však týchto najlepšie zarábajúcich špecialistov zaťažíme 35 % daňou z príjmov fyzických osôb, vyháňame ich zo krajiny. Experti a manažéri odchádzajú do Česka práve kvôli vysokej dani.

Severná Európa má vyššie zdanenie ako my a ekonomicky sú na tom oveľa lepšie. Neplatí teda rovnica, že vyššie dane znamenajú nižší ekonomický rast.

Neplatí, ale opäť sa dostávame k infraštruktúre, vymožiteľnosti práva a korupcii. Porovnajme kvalitu verejných služieb a vymožiteľnosť práva so severskými krajinami. Taktiež sa musíme pozrieť na stav školstva – prečo najkvalitnejší študenti odchádzajú?

Okrem kultúrnych faktorov zohráva úlohu aj to, že keď sa kvalifikovaní ľudia vrátia zo zahraničia, dostanú priemernú mzdu. Poznal som absolventku Cambridge, ktorá dostala na Slovensku 1 500 eur – po chvíli odišla do zahraničia, kde dostane tri- až štyrikrát viac.

Ak si porovnáme cenu prenájmu v Bratislave či Trnave s centrom Londýna, je tam rozdiel. Treba brať do úvahy aj životné náklady. V zahraničí sú mzdy vyššie, lebo sa tvorí vyššia pridaná hodnota.

Naša klesajúca reálna mzda však hovorí, že u nás životné náklady rastú rýchlejšie ako mzdy.

Slovensko je výrazne regionálne rozdelené, či už ide o príjmy alebo životné náklady medzi Bratislavou a inými regiónmi.

Migrantov potrebujeme

Vláda ustúpila zamestnávateľom pri migrácii. Robert Fico sa bránil príchodu migrantov, no dnes ich sem púšťajú z Uzbekistanu a iných ázijských krajín. Vidíme ich v taxíkoch, vo fabrikách či pri donáške jedla. Potrebujeme migrantov z ekonomických dôvodov?

Určite áno. Demografia pracuje proti nám. Starneme, a o 20 až 30 rokov sa počet pracovnej sily zníži o viac ako milión osôb. Dnes máme na Slovensku približne 2,6 milióna pracujúcich. Ak chceme zachovať tvorbu HDP a udržať firmy, potrebujeme tu mať pracovníkov.

Krátkodobým a strednodobým riešením starnutia obyvateľstva je zjednodušenie príchodu pracovníkov z tretích krajín. Tu sme zmeškali vlak – napríklad po prezidentských voľbách v Bielorusku odchádzali státisíce kvalifikovaných špecialistov, ktorých absorbovalo Poľsko, Česko či Nemecko. Podobne sme neboli dostatočne úspešní pri zachytávaní špecialistov z Ukrajiny.

Mnohé politické strany vyhrávajú voľby na antimigračnej vlne a tvrdia, že migrácie bolo dosť. Škodia tieto argumenty ekonomike?

Každý pracovník z tretej krajiny, teda mimo EÚ, ktorý si tu nájde prácu, automaticky prispieva k tvorbe HDP, rastu ekonomiky a platí dane. Každého takého pracovníka si treba vážiť.

Mali by sme ich teda prijímať bez ohľadu na náboženstvo či farbu pleti, len na základe toho, či si nájdu prácu?

Ideálny systém by bol taký, že ak je na trhu práce dopyt po pracovníkoch, štát by mal zabezpečiť ich príchod tak, aby to bolo pre firmy čo najjednoduchšie. V minulosti sa stalo, že firma neumiestnila investíciu, lebo nemala dostatok pracovníkov.

Častý argument odporcov migrácie je, že migranti znižujú mzdy, lebo robia za sumy, ktoré by domáci neakceptovali. Je to tak, alebo by bez nich neexistovali ani ostatné pracovné miesta?

Druhá možnosť je správna. Ústredie práce hlási za august 138 000 neobsadených voľných pracovných miest, ktoré domáci zamestnávatelia nevedia obsadiť Slovákmi.

Pretože Slováci nechcú robiť za 1 000 eur.

Nevidel som tam žiadnu cenovku. Ak firmy chcú získať zamestnanca, musia priplatiť a uviesť atraktívnu mzdu. Problém s nedostatkom pracovnej sily z titulu demografie má však aj Česko či Nemecko. Číslo 138 000 hovorí za všetko.

Akým mechanizmom to funguje, že bez zahraničných pracovníkov by fabrika odišla?

Kto by tam pracoval? Pri uvažovaní o investícii je kľúčovým faktorom dostupnosť pracovníkov. Ak ich firma nemá, rozhodne sa umiestniť investíciu tam, kde je pracovná sila k dispozícii.

Na Slovensku máme kopec ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo na dávkach. Je to zlyhanie štátu, že ich nedokáže kvalifikovať, alebo zlyhanie zamestnávateľov, ktorí si nevedia vychovať pracovnú silu?

Zamestnávateľ v prvom rade nie je na to, aby vychovával pracovnú silu.

Ale profitoval by z toho, keby bola kvalifikovaná.

Zabezpečiť kvalitnú pracovnú silu je úlohou štátu – od materských škôl až po vysoké školy. Vzdelávanie musí odrážať súčasné aj budúce trendy na trhu práce.

Keď niekto nemá kvalifikáciu, neviete mu ponúknuť kurz alebo školenie?

Firmy ľudí preškoľujú a zaškoľujú, lebo musia. Je to však ďalší náklad, ktorý vstupuje do ceny tovarov a služieb a znižuje konkurencieschopnosť. Dnes máme približne 145 000 nezamestnaných.

Treba sa pozrieť na kvalitu týchto osôb. Mnohí nemajú pracovné návyky, nechcú pracovať alebo sú mimo pracovného procesu zo špekulatívnych dôvodov či osobných bankrotov. Je potrebné diskutovať o tom, ako týchto ľudí dostať na trh práce.