Zaplaví Európu opäť veľká vlna migrantov a prečo sa Slováci majú pripraviť na vyššie ceny potravín?

Nebezpečný prírodný jav El Niňo môže v budúcom roku spôsobiť na celom svete vážne problémy. Zdôrazňuje to analytik globálnych trendov Juraj Mesík. „Kolaps potravinovej bezpečnosti by mohol viesť k zopakovaniu migračnej krízy v Európe z rokov 2010 – 2011,” upozornil v rozhovore pre Pravdu.  

Keď si ľudia čítajú v médiách o prírodnom klimatickom jave El Niňo, informácie im môžu naháňať strach. Ide o prehnané tvrdenia alebo vzniká opodstatnený dôvod mať vážne obavy?

Určite nejde o bezdôvodné vytváranie paniky. Varovné signály prichádzajú už aj od globálnych inštitúcií, ako je napríklad Svetová meteorologická organizácia. El Niňo vedci prvýkrát popísali už na konci 19. storočia. Podstata je v princípe jednoduchá – z určitých dôvodov prestanú fúkať pasátové vetry, ktoré od pobrežia Južnej Ameriky v oblasti rovníku ženú vodu Tichého oceánu k Austrálii a Indonézii. Keď tieto vetry nedujú, voda sa začne prehrievať a keď v porovnaní s dlhodobým priemerom teplota stúpne okolo 0,5 stupňa Celzia, hovorí sa o fenoméne výskytu El Niňo. Naopak, keď teplota klesne, je to La Niňa.

Teraz experti varujú pred nárastom teplôt.

Keď sa teplota pohybuje dva stupne nad priemernými údajmi z dlhodobých meraní, označuje sa El Niňo sa za veľmi intenzívny. Už 19. septembra prekročila tri stupne Celzia a vývoj smeruje k tomu, že túto jeseň sa v oblasti severnej pologule voda v oceáne môže zohriať až o štyri stupne Celzia. To by bol obrovský teplotný výkyv. Tento fenomén začínajú nazývať Super El Niňo.

Zažilo ľudstvo čosi podobné v minulosti?

Naposledy sa niečo porovnateľné objavilo v roku 1877, keď Super El Niňo spôsobil celosvetovú katastrofu. Suchá vtedy spôsobili hladomor, ktorý zabil približne 50 miliónov ľudí, čo boli až štyri percentá populácie na Zemi. Najviac ľudí zomrelo v Indii a v severnej Číne, zhodne okolo 10 miliónov. Kruté dôsledky pocítila Brazília, kde žilo desať miliónov ľudí, od hladu zomrelo 500-tisíc z nich. V Indii nepršalo, monzúnové dažde neprišli, úroda preto nebola a tak obyvatelia umierali od hladu. Na severe Číny sucho na poliach tiež spôsobilo neúrodu. Navyše vyschol Veľký kanál. Táto najdlhšia staroveká umelá rieka sveta by za normálnych okolností umožnila dopraviť ryžu z juhu krajiny na sever a tlmiť hlad. Teraz hrozí podobný scenár, ale s niekoľkými rozdielmi.

Konkretizujte to.

Vtedy žilo na Zemi 1,5 miliardy ľudí a teraz nás je 8,3 miliardy. Druhá vec spočíva v tom, že El Niňo nastáva v kombinácii s globálnym otepľovaním,čiže môže byť ešte viac nepredvídateľný. Nevieme presne, čo sa stane, no niektoré scenáre vyznievajú strašidelne. Dnešné poľnohospodárstvo závisí od nafty a umelých hnojív a oboje sa ocitli v hlbokej kríze. A aby toho nebolo málo, vojna zastavila export zrna z oblasti Čierneho mora.

Ako by to mohli pocítiť Slováci?

V prípade Európy nebýval zaznamenaný silný vplyv El Niňo. Otázne je, ako to bude vyzerať, keď mu pribudne nebezpečný prívlastok super. Zatiaľ meteorologické modely naznačujú, že v Európe bude teplejšia zima, aspoň jej prvá polovica. To veľa Európanov privíta. Problém však môžu byť zimné povodne. V oveľa horšej situácii sa ocitnú obyvatelia v tropickom a subtropickom pásme, kde žijú miliardy ľudí. Nás na Slovensku sa dotkne vzostup svetových cien potravín. Premietne sa do našich peňaženiek. Nepredpokladám však, že by sme v roku 2027 trpeli v Európe nedostatkom potravín na rozdiel od mnohých iných štátov, kde jedlo bude chýbať pre pokles úrody v dôsledku sucha. V kombinácii s príjmami tamojších obyvateľov existuje naozaj riziko pohromy.

Rozviňte to.

Veľa Slovákov hundre na svoju životnú úroveň, ale stále patríme medzi bohatú miliardu ľudí na svete. Nežijeme z ruky do úst a zo dňa na deň ako obyvatelia skutočne chudobných krajín. My sa však porovnávame s Rakúšanmi a Nemcami, nie s väčšinou sveta. Keď v skutočne chudobných štátoch zdražejú potraviny o 20 až 30 percent, pre mnohých ľudí to bude doslova likvidačný jav.

Prečo?

Lebo už dnes vynakladajú na potraviny viac ako polovicu svojich zárobkov.. Bohužiaľ, sú aj takí, ktorí musia použiť všetky peniaze len na to, aby sa najedli, a to sa často ešte celkom nenasýtia. V ich prípade zdraženie potravín povedie k hladovaniu a umieraniu od hladu.

Na koho doľahne Super El Niňo najviac? Logicky zase na Čínu, Indiu, Brazíliu ako v roku 1877?

Áno, malo by to byť tak. Pridajme ďalšie krajiny s obrovským počtom obyvateľov, ako sú Pakistan, kde žije 260 miliónov ľudí, alebo Bangladéš so 178 miliónmi. Indonézia má ešte viac obyvateľov: 288 miliónov. Mimochodom, jej územie už teraz sužujú rozsiahle požiare, čo je dôsledok veľkého sucha. A El Niňo bude sprevádzať nielen sucho.

Čo ešte?

Niekde sa vyskytne sucho, inde záplavy. El Niňo so sebou prináša aj povodne, takže sa môže stať, že napríklad v severnej Číne bude sucho a, naopak, na juhu jej územia vzniknú záplavy. Horúci vzduch unesie oveľa viac vodnej pary ako suchý a keď sa voda vyprší naraz, máte pohromu.

Mýlim sa, ak poviem, že Čína je mocnosť, ktorá sa určite dokáže včas pripraviť na budúcoročné riziká?

Obrovskou výhodou v porovnaní s rokom 1877 je to, že kým vtedy ľudia nechápali, čo sa deje, dnes v predstihu vieme, do čoho smerujeme. Nepochybujem , že komunistickí lídri v Pekingu sa na Super El Niňo pripravujú. Už aj preto, že veľmi dobre vedia, že prežitie čínskych cisárov vždy záviselo od zvládnutia prírodných katastrof, ako boli suchá a záplavy. Predpokladám, že v Číne chystajú strategické zásoby potravín. Ďalšia vec je, že tam existuje rozvinutá dopravná sieť, takže poľahky dodajú potraviny do kriticky ohrozených oblastí. To isté platí o Indii. Tieto dva štáty pravdepodobne očakávanú veľkú potravinovú krízu zvládnu bez hladomorov, čo však neplatí o mnohých iných krajinách.

O ktoré ide a aký je dôvod vaše skepsy?

Sú to slabšie organizované chudobné krajiny v arabskom svete a v Afrike. Pritom niektoré sú počtom obyvateľov obrovské. Egypt, Kongo, Etiópia majú viac ako 100 miliónov obyvateľov, v Nigérii žije dokonca už viac ako 242 miliónov ľudí. Povedzme si na rovinu, že u nich je výrazne slabšia štátna správa a chýbajú kapacity a peniaze. Situácia sa tam môže ľahko vymknúť spod kontroly. Viete, čo sa môže stať ak tam začnú veľké problémy s potravinami?

Mohli by vypuknúť násilnosti? Rabovanie obchodov, nebodaj občianska vojna?

To tiež, ale nielen to. Kolaps potravinovej bezpečnosti by mohol viesť k zopakovaniu migračnej krízy v Európe z rokov 2010 – 2011. Pred hladom a biedou sa ľudia môžu znovu pokúsiť zachrániť útekom do Európy. V masovom rozmere. Európa je pre nich najbližšie prosperujúce územie.

Zaznievajú aj varovania súvisiace s tým, že ceny potravín by mohli ísť nebezpečne nahor aj pre výrazne vyššie ceny palív.

Bohužiaľ je to pravda. Hovoríme preto o multikríze, pretože Super El Niňo je len jeden problém nasledujúcich mesiacov. Každý by mal chápať, že dnešná produkcia potravín je postavená na používaní nafty a umelých hnojív. Ceny nafty prudko stúpajú, podobne to platí o hnojivách. Hlavný dôvod zdražovania spočíva v dvoch vojnách. Obidve rozpútali starci na čele jadrových mocností: Vladimir Putin na Ukrajine a Donald Trump v Iráne. Senilní starci ktorí už stoja nad hrobom a nemajú čo stratiť. Nielen šéfovi Kremľa, ale aj americkému lídrovi nevyšiel plán rýchlej vojny. Namiesto víťazstva utrpeli Rusi na Ukrajine aj Američania v Perzskom zálive tvrdé porážky a priviedli svoje krajiny a celý svet do oveľa horšej situácie.

Ako?

Irán uzavrel Hormuzský prieliv, kadiaľ sa plavia tankery s ropou, a ešte aj odpovedal útokmi na ropné a plynárske objekty v Perzskom zálive. Postihlo to Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Katar, Kuvajt. Iránci im poničili infraštruktúru, čo nielen dvihlo ceny samotnej ropy na svetových trhoch, ale ešte viac zdraželi niektoré ropné produkty. Vrátane nafty, ktorá poháňa poľnohospodárske stroje aj kamióny prevážajúce potraviny. Motoristi dobre vedia, ako stúpli ceny. V USA stál na začiatku tohto roku galón nafty 3,5 dolára, teraz stojí vyše 6,5 dolára. (Americký galón je 3,875 litra, poz. red.) Na Slovensku cena nafty šplhá k dvom eurám. Ceny palív pritom môže stúpnuť ešte výrazne vyššie, pretože palivová kríza pravdepodobne ešte len začína. Aby nebol „srande” koniec, v polovici septembra obsadili spojenci Iránu Húsiovia jemenské pobrežie Červeného mora a priľahlé ostrovy, čím dostali pod kontrolu aj prieplav Báb al-Mandeb dôležitý pre prepravu tovarov medzi južnou Áziou a Suezom. A ešte aj úspešne zaútočili na ropovod vedúci cez Saudskú Arábiu od ložísk v Perzskom zálive k ropným terminálom v Červenom mori. V tom istom čase tisíce ukrajinských dronov systematicky ničia ruské rafinérie, ropovody, ropné terminály a onedlho k ním pribudnú údery ukrajinských balistických rakiet, ktoré dosiahnu aj do ropných polí a rafinérií hlboko v Sibíri i na ďalekom severe.

Spomenuli ste rast cien umelých hnojív. Tie však nemajú nič spoločné s ropou. Okrem ich prepravy.

Ale na výrobu dusíkatých hnojív sa používa zemný plyn ! Na Slovensku ich vyrába Duslo Šaľa, ale v porovnaní s fabrikami v Rusku a v Perzskom zálive je to pomerne malá továreň. Úrody poľnohospodárskych plodín a ich nízke ceny, na ktoré sme zvyknutí na celom svete, závisia od dusíkatých hnojív. Až 50 percent dusíka v tele ľudí na celom svete dnes pochádza z umelých hnojív vyrobených vďaka Haber-Boschovej syntéze amoniaku zo zemného plynu. Lenže ten istý amoniak slúži aj ako surovina na výrobu výbušnín a to je dôvod, prečo ukrajinské drony bijú po priemyselných podnikoch vyrábajúcich hnojivá, pričom tie isté podniky vyrábajú aj výbušniny! A Iránci robia to isté v krajinách Perzského zálivu. Ceny dusíkatých hnojív preto výrazne stúpli. Európsky farmár bude škrípať zubami, ale určite si môže dovoliť dať na hnojivá viac ako africký roľník. Tomu úrodu zničí sucho, nebude mať peniaze na hnojivo a ani na obrábanie pôdy pre drahú naftu. Čím dlhšie potrvá ruská vojna proti Ukrajine a vojna v Perzskom zálive, o to ťažšie dôsledky farmári pocítia. A ešte ďalší dôvod obáv z hladomoru súvisí s vývozom obilnín.

O čo ide?

Rusko a Ukrajina mali do vojny viac ako štvrtinový podiel na svetovom exporte pšenice. Ukrajina vo veľkom množstve vyvážala aj kukuricu a olejniny. V posledných mesiacoch je však transport týchto plodín cez Čierne more a Azovské more prakticky nemožný, lebo armády oboch štátov útočia na prístavy i plaviace sa lode. Už v auguste dosiahli svetové ceny potravín úroveň, akú mali v roku 2010, keď spustili neslávne známu arabskú jar, ktorá rozvrátila viacero arabských krajín a viedla k masívnej migračnej vlne do Európy.

Vráťme sa ešte k otázke, v ktorej zaznelo, že extrémny nedostatok potravín by mohol viesť k nepokojom.

Spomeňte si na arabskú jar v rokoch 2010 – 2012. Čo spúšťalo vzburu obyvateľov? Zdraženie obilia, respektíve extrémny rast cien chleba. Môžeme preto predvídať politickú destabilizáciu v ohrozených chudobných krajinách. Tá sa môže potom prejaviť nielen vypuknutím občianskych vojen, ale aj napadnutím susedných štátov. Poviem to kruto zjednodušene – nezabíjajme sa medzi sebou, poďme vraždiť niekoho iného za hranicami. Problémy môžu byť širšie, lebo zlú situáciu by mohli zneužiť islamisti v regióne. Všimnime si napríklad Nigériu, ktorá je nábožensky rozdelená na dve časti, na juhu žijú kresťania a na severe moslimovia. Napätie medzi nimi je trvalé. Nikto nevie, čo by tam mohla spôsobiť nedostupnosť základných potravín. Hovorím teraz hlavne o krajinách s veľkým počtom obyvateľov. A preto lídri v Európe musia myslieť na riziko novej silnej migračnej vlny. Nejaká asi bude, nevieme či pomerne malá alebo cunami, ale treba byť pripravení. Aj preto, že Moskva urobí všetko preto, aby ju znovu využila na rozoštvanie Európanov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Juraj Mesík
El Niño
migračná kríza
hladomor

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.