Od čias boja Rudolfa Huliaka o Tipos som presvedčený, že žalostnejšiu partiu politických vydieračov a prospechárov túžiacich po funkciách sme na Slovensku už dávno nevideli.
Autor je podpredseda strany Demokrati
Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Aj k tejto fráze som sa častokrát uchyľoval od môjho podania na generálnu prokuratúru v decembri 2024 pre podozrivé tendre na ťažbu v národných parkoch vrátane Muránskej planiny. Dlhé mesiace sa zdalo, že jediné, čo sa zomelie, budú lesy v tomto národnom parku.
Pamätám si, ako na mňa Filip Kuffa spolu s vtedajším riaditeľom Správy Národného parku Muránska planina Jozefom Sisákom ešte v auguste 2024 ohlásili trestné oznámenia za šírenie poplašnej správy. Pripomeňme si preto aspoň v skratke, čo sa odvtedy udialo.
Prerábali na anomálii
Už v lete 2024 sme upozorňovali na pripravované spracovanie obrovskej lykožrútovej kalamity a na riziká zákaziek v hodnote miliónov eur. V decembri toho roku nasledovalo trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru.
Jednou z najvýraznejších anomálií sa neskôr stali takzvané banské výrezy. Samotný sortiment, samozrejme, v lesníctve existuje. Otázkou však bolo, prečo sa práve na Muránskej planine začal využívať v takom mimoriadnom rozsahu a za aké ceny sa drevo predávalo.
Banský výrez sa na Muránskej planine predával približne za 37 eur za kubík, zatiaľ čo smreková guľatina iného sortimentu a kvality dosahovala podľa cenníka približne 60 až 80 eur za kubík. Pozor, hovoríme o tom istom dreve, len prepílenom na polovicu.
Prečo vôbec správa národného parku zaviedla túto unikátnu kategóriu, keď na nej len prerábala? Podľa našej analýzy mohol finančný rozdiel len pri banských výrezoch predstavovať približne 340-tisíc eur. Zároveň nám vyšlo, že 95 až 96 percent banských výrezov predaných na Slovensku v prvom polroku 2025 pochádzalo z Muránskej planiny.
Rozdiel takmer milión eur
Filip Kuffa pritom pri kritike tendrov argumentoval tým, že obstarávanie bolo pripravované ešte za predchádzajúceho vedenia rezortu, používali sa obdobné tabuľky ako inde a boli vybrané najnižšie ponuky. Lenže presne o to išlo.
Nie o to, kto mal na papieri najnižší aritmetický priemer, ale či spôsob hodnotenia zodpovedal tomu, aké práce sa potom v skutočnosti vykonávali a v akom objeme. Keď sme po roku dostali do rúk reálne údaje a spätne aplikovali ceny jednotlivých uchádzačov na práce, ktoré sa naozaj vykonali, výsledok bol zarážajúci.
Firma, ktorá bola v jednej zo súťaží vyhodnotená ako najlacnejšia, by podľa nášho prepočtu reálne skončila až na deviatom mieste. Pri ťažobných prácach sme vyčíslili potenciálny finančný rozdiel na 478 187 eur. Pri predaji dreva na ďalších 520 258 eur. Takmer milión eur.
A potom prišiel bývalý riaditeľ parku Ján Šmidt, ktorý vlastnou analýzou dospel rádovo k rovnakému výsledku – podľa neho mohol štát od jesene 2024 do jesene 2025 v dôsledku nastavenia ťažby a predaja dreva prísť približne o milión eur.
Korene sporu Tarabu a Kuffu
Dnes je isté jedno. Ťažby a dianie na Muránskej planine už nemožno odbiť ako výmysel opozície či jedného nepohodlného kritika. Minister Tomáš Taraba dnes sám v súvislosti s auditmi poukazuje na Muránsku planinu a spomína aj meno Filipa Kuffu. To ešte, samozrejme, nepotvrdzuje všetky naše podozrenia.