Ako naštartovať ekonomiku? Rezerva sa neskrýva na Západe, obrovský potenciál máme priamo pod nosom

Slovensko malo už dávno dobiehať západnú Európu. Namiesto toho sa však v mnohých ukazovateľoch začína prepadávať aj za krajiny, ktoré sme kedysi považovali za chudobnejšie. Nová analýza ukazuje ešte jeden problém, ktorý máme doma. Naše firmy sú od seba výkonnosťou vzdialené ako dva rozdielne svety.  

Po rozdelení Československa, po vstupe našej krajiny do Európskej únie či po prijatí eura sa vždy hovorilo o tom, ako konečne začneme dobiehať západnú Európu. Vládna garnitúra v 90. rokoch dokonca ľuďom sľubovala, že tu vznikne druhé Švajčiarsko.

Pravda je však taká, že nám v súčasnosti zvyšok Európy uteká. A nielen tá západná. Ďaleko pred nami sa už nachádzajú v podstate všetky krajiny z nášho regiónu, a čo je horšie, v mnohých parametroch nás predbiehajú aj štáty, ktoré sme predtým považovali za chudobné a tak trochu zaostalé – Bulharsko a Rumunsko.

Veľkou katastrofou dopadol aj nedávny rebríček Medzinárodného inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD), v ktorom sme skončili až na 63. pozícii zo 70 sledovaných štátov. Ocitli sme sa tak v spoločnosti Ghany či Mexika, ďaleko za štátmi V4.

Klub 500, ktorý združuje väčšie slovenské podniky, vo svojej pravidelnej analýze Kompas 500 však prišiel s trochu prekvapivou tézou. Slovensko sa podľa nej nemusí nutne sústrediť len na dobiehanie krajín ako Rakúsko či Nemecko. Krajina podľa autorov analyzy musí začať dobiehať aj samo seba.

„Výsledky novej štúdie ukazujú, že máme aj druhú, možno jednoduchšie dostupnú rezervu, a to dobiehanie najproduktívnejších slovenských podnikov ostatnými firmami priamo vo vnútri ekonomiky,“ zaznelo v materiáli najväčších slovenských zamestnávateľov, ktorý pripravila ich analytička Diana Motúzová. V tomto smere stojí Slovensko pred obrovským problémom a zároveň zaujímavou výzvou.

Problém alebo priestor pre rast?

Posledné údaje Európskej únie totiž tvrdia, že medzi 10 percentami najproduktívnejších a 10 percentami najmenej produktívnych firiem na Slovensku je približne 4,5-násobný rozdiel v efektivnosti práce.

Vysvetlime si tieto čísla na konkrétnom príklade. Pekáreň, ktorá investovala do modernej výrobnej linky a novej elektrickej pece, dokáže za jednu osem hodinovú zmenu napiecť 450 kusov chleba. Iná, ktorá investície neuskutočnila a funguje po starom, upečie za rovnaký čas len 100 bochníkov chleba. Kým majiteľ prvej prevádzky dokáže vďaka vyšším predajom svojim zamestnancom zvýšiť platy, tej druhej by v takom prípade hrozil možno až krach.

Podľa odborníkov patria medzi našu aktuálnu špičku predovšetkým veľké priemyselné spoločnosti, ktoré majú voči ostatným hráčom na trhu jednu obrovskú výhodu. Ide tiež o obrovské odvetvie z pohľadu zamestnanosti. V druhom kvartáli 2026 v ňom pracovalo asi 623-tisíc ľudí, čo je o pár tisíc viac, ako je obyvateľov Banskobystrického kraja.

„Pre podniky pôsobiace v automobilovom priemysle, chémii či energetike je obrovskou výhodou ich prepojenie na zahraničné materské koncerny. Získavajú tak priamy prístup k najmodernejším technológiám, robotizácii či všeobecne potrebné know-how,“ vysvetlila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) Miriam Filová.

„Na druhej strane tu však máme množstvo domácich podnikov, ktoré nedisponujú prostriedkami na to, aby dokázali konkurovať moderným technologickým trendom. Dlhodobo preto upozorňujeme, že ak chceme zvyšovať životnú úroveň na Slovensku, musíme sa z montážnej dielne transformovať na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou,“ dodala.

Návod, ako to urobiť, je pritom jednoduchý. Štát by mal masívnejšie podporovať vedu, výskum, vývoj a automatizáciu, no rovnako tak aj sprístupniť výhodné financovanie pre malé a stredné podniky. Jedine tak sa dá zmazať rozdiel v efektivite medzi najlepšími a najslabšími.

Opäť sme na chvoste

Naša krajina sa v podobných európskych rebríčkoch umiestňuje vždy v tej horšej polovici, prípadne na ich chvoste. A ani teraz to nie je inak. Väčšie rozdiely v produktivite medzi firmami než na Slovensku zaznamenali už len v Rumunsku a Litve, kde dosahujú takmer päťnásobok.

Obe krajiny sa tak v rebríčku ocitli za nami. Naopak, najmenšie rozdiely v produktivite boli vo Fínsku či Slovinsku. Potešiť nás môže aspoň fakt, že Česi, Maďari či Poliaci nás tentoraz predbehli len veľmi tesne. Zdôrazniť treba aj to, že sa v tomto porovnaní ocitlo len 19 štátov.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu by sme však mali brať tieto čísla s rezervou. „Výsledkom zjednodušovania niektorých ekonómov je, že trh si predstavujeme ako ihrisko, na ktorom majú všetci rovnaké možnosti a pravidlá. Ale je veľký rozdiel medzi firmou, ktorá vyrába na export, a firmou, ktorá vyrába pre lokálnu spotrebu,“ komentoval čísla.

„V každom prípade pohľad na graf ukazuje, že veľké rozdiely v produktivite sa týkajú predovšetkým krajín postkomunistickej Európy. Výnimkou je len Slovinsko, hoci to by sme mali vnímať skôr ako časť Rakúska,“ pokračoval s tým, že ak je v ekonomike nižšia mzdová úroveň, môže si firma dovoliť nahradiť kapitál ľudskou silou o čosi dlhšie.

„Pri relatívne nižších mzdách môžu v tom istom odvetví prežiť aj firmy so starším kapitálom, potrebnú efektivitu dobiehajú ľudskou prácou. S rastúcou mzdovou úrovňou sa bude diera v efektivite prirodzene znižovať,“ dodal.

Elita má veľkú výhodu

Samotný Klub 500 vo svojom komentári vysvetľuje, že by tento stav nemusel byť až taký problematický. „Veľká priepasť v produktivite sama osebe nemusí byť vyslovene negatívna. Môže byť napríklad výsledkom existencie mimoriadne úspešnej skupiny podnikov, ktorá rýchlo zavádza nové technológie, automatizuje a posúva technologickú hranicu,“ vyjadrila sa Motúzová.

Pre ekonomiku je ďaleko podstatnejšie to, čo sa deje so zvyškom firiem. Ak produktívnejšiu špičku postupne dobiehajú aj ostatné podniky, rozdiel môže byť prirodzeným dôsledkom technologického pokroku.

„Ak však veľká časť ekonomiky zostáva dlhodobo výrazne pozadu, schopnosť jednotlivých špičkových firiem dosahovať vysokú produktivitu sa nepremieta do produktivity ekonomiky ako celku,“ upozornila ďalej odborníčka z Klubu 500. Okrem toho sa môžu zvýrazňovať regionálne rozdiely, elita totiž nie je rozdelená rovnomerne po celom území.

Problém môže nastať aj vtedy, ak by sa hŕstka najlepších dostala do ekonomických problémov, napríklad kvôli geopolitike. Ak by sa situácia vyhrotila natoľko, že by tieto podniky zo Slovenska úplne odišli, domáci sektor, ktorý pôsobí v pozícii ich dodávateľov, by ich nedokázal nahradiť.

„Môžeme túto situáciu považovať za príležitosť aj za rizikovú, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžeme robiť. Zmeniť to môže len vláda. Pokiaľ by výrazne zlepšila podnikateľské prostredie a znížila daňové zaťaženie, výrazne viac investovať by umožnila aj menším firmám,“ skonštatoval Ďurana.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
Klub 500
IMD
Európska únia
automobilový priemysel
Azijská republika

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.