Sme chorý národ a peniaze na liečbu dôjdu: Expertka na obezitu varuje, že luxus prejedania sa nás čoskoro zruinuje
obchodnyregister
2026.04.26.
Slovensko má v obezitológii svetovú elitu a zároveň patrí k najtučnejším krajinám Európy. Obezita pritom ľuďom kradne zdravie aj testosterón.
Slovensko má svetovú špičku v medicíne, o ktorej sa možno hovorí menej, než by sa malo. Výskumníčka Adela Penesová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied sa stala historicky prvou slovenskou držiteľkou prestížneho európskeho certifikátu Európskej odbornej rady pre obezitu. Tým sa oficiálne zaradila k elitným odborníkom na manažment obezity v Európe.
Paradoxne však v krajine, kde bojujeme s rekordnými číslami nadváhy, nájdeme aj mnoho prípadov podvýživy. Aj preto sa budeme rozprávať o tom, prečo je obezita chorobou a prečo mladí muži strácajú testosterón.
V rozhovore si prečítate:
– akou veľkou výzvou je obezita pre slovenské zdravotníctvo;
– ako pohyb a spánok ovplyvňujú človeka s tendenciou k obezite či nadváhe;
– ako sa pozerá na lieky na chudnutie, ktoré z mnohých plnších celebrít spravili chudé?
Pozrite si náš VIDEOrozhovor:
Čo tento certifikát reálne znamená, povedzme pre pacienta, ktorý si k vám sadne do ambulancie?
Poviem v prvom rade, na základe čoho sa tento certifikát udeľuje. Najprv tam bol prvý level, to bol ten národný – National Clinical Fellow. To znamená, že som bola národnou odborníčkou pre obezitu. Kritériá, ktoré som na to musela spĺňať, boli klinická prax a pôsobenie v odbore, ktorý sa venuje obezite, čo je diabetológia, poruchy metabolizmu a výživy. Plus k tomu publikačná aktivita v zmysle robiť aj výskum v tejto téme a mať dostatok prezentácií vlastných výsledkov na odborných medzinárodných fórach a kongresoch.
Ten európsky certifikát sa líši v tom, že level požiadaviek bol ešte vyšší. Znamená to nielen desať rokov praxe, ale aj minimálne 20 publikácií k téme obezity (ja sa jej venujem výskumne už viac ako 20 rokov) a k tomu minimálne tri aktívne účasti s prezentáciou výsledkov na medzinárodných kongresoch za posledných päť rokov. To sa podarilo a certifikát prišiel presne v deň, ktorý je venovaný Svetovému dňu obezity. Bolo to veľmi potešujúce.
Čo to znamená pre pacientov? Možno si to až tak neuvedomujú priamo, že tam mám niekde zarámovaný certifikát, ale z pohľadu toho, že musím spĺňať určité kritériá a prejsť školeniami, to dáva punc odbornosti. My na Slovensku, a v podstate ani v mnohých krajinách Európy, nemáme špecializačný odbor obezitológia. Už sa pracuje na tom, aby to bolo, pripravujú sa podklady, ale nie je to jednoduchý proces. Určite však do budúcna budú musieť byť títo odborníci a bude ich musieť byť viac, pretože pacientov s obezitou máme na Slovensku približne 30% dospelých.
Adela Penesová
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
A čo to znamená pre vás? Je to taká hrejivá časť vašej práce, že ste si to zaslúžili tým, ako pôsobíte a čomu sa venujete?
Áno, pretože keď som s obezitou začínala, nebola to v úvodzovkách taká „sexy téma“. Začala som sa jej venovať v podstate tak, že prišli projekty, ktoré priniesli tematiku obezity. Začali sme v roku 2003 – 2004 robiť biopsie podkožného tuku a iní odborníci na molekulárnu biológiu robili analýzy. Profesor Brozman ma naučil ako prvú na Slovensku robiť túto biopsiu.
Potom sme na tom stavali a vždy, keď prichádzali pacienti a pýtali sa na výsledky, tak som im napísala, čo im vyšlo. Ak to súviselo s tým, že by ten človek mohol mať nábeh na cukrovku, alebo ju už nebodaj mal, dala som im aj edukáciu ohľadom stravy a pohybu. Napísala som im to na papier a takto som ich vzdelávala. Prirodzene som k tomu inklinovala.
Potom prišiel „postdok“, kedy som šla do Spojených štátov na Národný inštitút zdravia (National Institutes of Health), kde sme sa venovali presne diabetu a obezite. Odtiaľ vzišli všetky odporúčania pre diagnostiku cukrovky – diabetu 2. typu, ale napríklad aj gestačného diabetu. Venovali sme sa týmto témam, čo bolo úplne úžasné. Pokračovala som v tom aj na Slovensku. Osud to tak chcel a zavial ma k mnohým ľuďom, s ktorými som spolupracovala.
Čo sa týka špecializácie, strašne som chcela robiť endokrinológiu. Keď som sa však vrátila zo Štátov, bolo mi povedané: „Nie, ty si tam rob tú svoju vedu.“ Potom som mala šťastie, že som natrafila na docenta Krahulca, ktorý bol šéfom komisie pre diabetológiu. Povedal mi: „Tak si rob diabetológiu, zapíš sa na diabetológiu.“ Tak som sa zapísala na tento odbor. Jediné, čo ma mrzí, že zomrel skôr, než som stihla atestovať. Atestovala som asi pol roka po jeho smrti. Stále som si hovorila: „Pán docent, ešte chvíľu vydržte, kým budem atestovať,“ ale neudialo sa to. Dúfam však, že sa tam niekde hore v nebi z toho teší.
Začala som sa tomu venovať a bolo to úplne úžasné, pretože prišla nová vlna, nová éra liekov, ktoré od diabetológie prešli aj k obezite. Dnes máme dobré lieky aj na obezitu, takže to vyplýva z tohto odboru.
Spomenuli ste Ameriku. Ako inak vyzerá liečba obezity tam a ako vyzerá u nás? Ako by mohla vyzerať?
Poviem to jednou vetou – nechceli by ste, aby tak vyzerala. Systém zdravotnej starostlivosti je tam úplne iný. Zdravotné poistenie si platí pacient sám na dobrovoľnej báze a je to veľmi, veľmi drahé. Keď sme tam boli so štvorčlennou rodinou, platil za nás Národný inštitút zdravia aj poistenie, čo bolo asi 800 dolárov mesačne za rodinu. Predstavte si, že by u nás mal niekto platiť 800 eur mesačne za poistenie. Nie každý si to môže dovoliť a nie každý to chce.
Je to otázka toho, že ak už niekto má chronické ochorenie, sú to šialené sumy. Veľa ľudí je tam bez zdravotného poistenia. Za čias Baracka Obamu bola tendencia urobiť poistenie aj pre tých menej solventných. V tomto smere tam situácia určite nie je dobrá. Na druhej strane si nemyslím, že by tam poisťovne preplácali liečbu obezity ľuďom, ktorí poistenie majú, lebo je to strašne drahé.
Tá politika je tam úplne iná. Aj ľudia, ktorí v Spojených štátoch pracujú, si radšej raz ročne zaplatia letenku na Slovensko a dajú si tu urobiť napríklad zubné ošetrenie, než by si to mali hradiť tam. Je to neskutočne drahé, takže ten systém starostlivosti tam určite nie je dobrý. My na náš systém frfleme, ale so všetkými úskaliami – hovorím za seba svoj názor – je určite lepší ako ten v Spojených štátoch.
Adela Penesová
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Akou veľkou výzvou je obezita pre slovenské zdravotníctvo?
Veľkou. To, čo vidíme v zdravotníctve, je len vrchol ľadovca. Tému tohto podhubia vnímame ako ďaleko väčšiu a uberá nám podstatnú časť nákladov na zdravotníctvo. Obezita totiž nie je len o tom, že človek má nejakú hmotnosť, ale o tom, že prináša ďalšie ochorenia, ktorých liečba je veľmi nákladná.
Zdravotné poisťovne hovoria, že ak to takto pôjde ďalej a chorobnosť bude rásť aj vďaka obezite, v roku 2030 si nebudeme môcť dovoliť platiť zo zdravotného poistenia túto starostlivosť. Musíme sa na to pripraviť, zdravotníctvo už teraz nemáme zadarmo. Stále si doplácame na lieky. Keď sa na lieky dá 2,2 miliardy eur ročne, tak 800 miliónov si doplatí pacient. Celé to nastavenie je zlé, štát za svojich poistencov neplatí toľko, koľko by mal. Je tam veľmi veľa tém, ktoré by sa dali zmeniť a zlepšiť.
Dve tretiny Slovákov majú nadváhu alebo obezitu. Čísla sú šokujúce a neúprosné. Sme tučný národ alebo je to novodobý štandard? Čo s tým?
Je to celosvetový trend. Rok 2025 bol prvým rokom, kedy sa nám celosvetovo prehupli čísla – máme väčší problém s nadváhou a obezitou ako s podvýživou. Už aj rozvojové krajiny v Afrike či chudobnejšie časti Ázie začínajú pociťovať tento problém, pretože sa mení socioekonomická situácia a prichádza západný štýl stravovania.
Typickým príkladom je Polynézia, čo je dnes jeden z najobéznejších národov na svete. Kedysi sa hovorilo, že sú to Spojené štáty a Pima indiáni, ale Polynézia je už ďaleko vpredu. Zanechali svoj tradičný spôsob života a prišli tam nové formy potravín, čo je hlavný vinník.
Keď sa toto udialo na Islande a prišli tam fastfoody, Islanďania zistili, že im obyvateľstvo priberá. Poslali všetky fastfoody z ostrova preč. Vrátili sa k tomu, čo mali pôvodne – vyhnali ovečky na kopce, na jar ich vyhnali, na jeseň zohnali, a to je ich prirodzená strava.
Adela Penesová
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Štatistika detí je zarážajúca – vyše 12-tisíc detí na Slovensku bojuje s obezitou. Kde robíme chybu?
Je to kombinácia všetkého. Štúdie ukazujú, že menej ako 50 % detí chodí aktívne do školy (pešo), väčšinu rodičia rozvážajú, aj keď by to mali 10 minút pešo. Videla som aj na dedine, že dievčatko, ktoré by sa potrebovalo hýbať, rodičia viezli autom.
Treba okresať strach o deti a zároveň je tu úloha štátu urobiť cesty bezpečnejšie. Napríklad v Rakúsku stoja mestskí policajti pri prechodoch, kým idú deti do školy, zastavujú autá, aby deti na kolobežkách či pešo bezpečne prešli.
Ďalšia vec sú digitálne médiá. Deti školopovinné na základných školách trávia v priemere štyri hodiny denne sedením, z toho dve hodiny je „screen time“ – počítač, hry, mobil, televízia. Máme jednu štvrtinu detí, ktoré majú nadváhu a obezitu (približne 7 % dievčat a 9 % chlapcov má vyslovenú obezitu).
Čo sa s tým dá robiť?
Málokto sa s obezitou narodí, genetických príčin je veľmi málo. Väčšinou to nie je otázka génov (tvorí to asi 10 – 14 %), skôr hovoríme o epigenetických faktoroch – životným štýlom si prenášame návyky, ktorými zapíname a vypíname určité gény.
Kľúčoví sú rodičia. To, ako sa správajú oni, kopírujú aj deti. Márne budem dieťaťu niečo hovoriť, ak to sama nerobím. Keď mi do ambulancie prídu rodičia so 17-ročným adolescentom a vidím, že obaja rodičia sú obézni, poviem im: „Vy obaja pôjdete na váhu a vy budete prví, kto zmení životosprávu.“ Oni určujú, čo bude v chladničke, oni sú vzorom.
Mala som otca s 13-ročným synom, ktorý mal 147 kíl. Mal extrémnu obezitu a bál sa ísť do jaskyne, kde bolo 800 schodov, lebo by to neudýchal. Otec hovoril, že doma majú všetko – bazén, stacionárny bicykel, bežiaci pás. Povedala som mu: „Výborne, tak syn na bicykel, vy na bežiaci pás a idete spolu.“ Rodič musí byť alfa a omega zmeny.
Škola tiež neplní svoju úlohu, nedodržiava sa zákon o tom, čo má byť v bufetoch a automatoch. Máme mať päť hodín telesnej výchovy týždenne, nie len dve. Telesná výchova je často jediný pohyb, ktorý deti majú. Mali by mať denne aspoň 60 až 120 minút športovej aktivity.
Váš aktuálny prieskum sa týka nízkeho testosterónu u mladých obéznych mužov. Znamená to, že im obezita kradne mužnosť a schopnosť reprodukcie?
Všimla som si to v praxi a začala som merať hormonálne parametre u mladých mužov. Zostala som zaskočená. Obezita skutočne znižuje testosterón. V tukovom tkanive sa totiž testosterón (androgény) premieňa na estrogény. Ak to začne v prepubertálnom období, tí chlapci majú širšiu panvu a hruškovitý tvar postavy. Vedie to k redistribúcii tuku, k zväčšeným prsníkom (gynekomastia) – už som neraz riešila plastickú operáciu prsníkov u chlapcov po schudnutí.
Spôsobuje to znížené ochlpenie, erektilnú dysfunkciu, problémy s plodnosťou a depresivitu. Je to fenomén dnešnej doby. Dobrá správa je, že je to reverzibilné. Pri redukcii hmotnosti sa hladina testosterónu krásne upravuje, hoci odbúranie vysokých estrogénov trvá dlhšie.
Svet obleteli správy o liekoch, vďaka ktorým schudli mnohé celebrity. Ako sa na ne pozeráte?
Ako každý liek, ani tieto by si človek nemal predpisovať sám a kupovať ich na internete. Nie je to správne. My neliečime obezitu preto, že je to estetický problém, ale preto, že je to medicínsky problém. Máme na to jasné odporúčania – ak je BMI nad 27 a sú prítomné ďalšie ochorenia, alebo ak je BMI nad 30, vtedy zvažujeme liečbu. Rozhodne to nie je pre mladú ženu, ktorá má 60 kíl a chce dať dole jedno kilo z brucha. Tam stačí upraviť stravu a pohyb.
Vždy zvažujeme riziko verzus benefit. Musíme pacientovi viac pomôcť, než ho ohroziť. Máme dnes dostupné moderné lieky, ktoré sa v diabetológii používajú už roky. Sú to napríklad molekuly ako liraglutid (podáva sa denne, redukcia hmotnosti cca 8%), semaglutid (známy ako Ozempic, týždenné podávanie, redukcia cca 15%) alebo tirzepatid, ktorý je ešte účinnejší a blíži sa k efektu bariatrických operácií (redukcia 22 – 25%).
Prečítajte si tiež:
Pacient však musí byť pod dohľadom lekára a nesmie to brať na ľahkú váhu…
Musí tiež v prvom rade upraviť životosprávu, aby nestrácal svalovú hmotu. Robíme merania zloženia tela, aby sme videli, čo pacient stráca. Ak niekto za mesiac schudne a z toho sú dve kilá svalov, je to zle. Musí cvičiť a správne jesť. Tie lieky pôsobia v centrálnom nervovom systéme a dávajú pocit sýtosti, takže ľudia jedia menej, ale o to dôležitejšia je kvalita tej stravy.
Ako ľudí motivovať, aby sa začali o seba starať skôr, než prídu vážne problémy? Rok 2030 sa blíži…
Podstatné je predlžovať roky v zdraví. Na Slovensku je to v priemere 57 rokov, kým v Európe 63. Obezita môže spôsobiť až 236 rôznych ochorení. Zdravie je v našich rukách. Primárna prevencia – nefajčiť, obmedziť alkohol, mať vyváženú stravu, pohyb, pitný režim a kvalitný spánok – to je 70 % úspechu. Tým znížime riziko kardiovaskulárnych ochorení, na ktoré umiera polovica národa, a o 40 – 50 % znížime riziko 13 onkologických ochorení.
Obezita nám reálne skracuje život. Ak má niekto BMI nad 40, pravdepodobnosť, že sa dožije sedemdesiatky, je len polovičná. Musíme sa o svoje telo starať. Záleží na tom, čo doň dáte a ako ho udržiavate. Niekto má storočného veterána a niekto má v tridsiatke šrot. Musíme si svoje telo hýčkať, premýšľať nad tým, čo si dávame na tanier. Je to naša vlastná zodpovednosť.
Celý rozhovor nájdete v našom VIDEO podcaste.