Tiché znamenia na pokožke, očiach a šľachách: Ako spoznať vysoký cholesterol skôr, než bude neskoro?

Pozrite si prehľad kožných prejavov, ktoré by ste nemali ignorovať, a zistite, kedy je čas požiadať lekára o odber krvi.  

Vysoký cholesterol nemusí dlhý čas vyvolávať žiadne výrazné príznaky. Niektoré zmeny viditeľné na koži, mihalniciach či v oblasti šliach však môžu sprevádzať poruchy metabolizmu tukov. Pozornosť by im mali venovať najmä ľudia, u ktorých sa takéto prejavy objavia v mladom veku alebo majú v rodine prípady veľmi vysokého cholesterolu.

Zvýšená hladina cholesterolu väčšinou nespôsobuje bolesť ani iné ťažkosti, ktoré by nás prinútili navštíviť lekára. Preto je také ľahké prehliadnuť ju. O jej prítomnosti sa zvyčajne dozvieme až z odberu krvi. Existujú však situácie, keď sa nadmerné množstvo tukov môže ukladať v tkanivách. Vtedy sa na pokožke alebo v oblasti šliach objavujú charakteristické zmeny. Neznamená to síce, že každá žltá škvrna je znakom vysokého cholesterolu, no niektoré príznaky by sme nemali ignorovať.

Ako zvýšená hladina cholesterolu vplýva na pokožku?

Zvýšený cholesterol sa môže dlhodobo rozvíjať bez akýchkoľvek výrazných prejavov. Práve preto sa mnohí ľudia o probléme dozvedia až po absolvovaní lipidogramu (vyšetrenia profilu tukov). Nadbytok LDL cholesterolu v krvi zvyšuje riziko rozvoja aterosklerózy a v dôsledku toho napríklad aj ischemickej choroby srdca, infarktu myokardu či cievnej mozgovej príhody.

V niektorých prípadoch však môžu poruchy metabolizmu tukov sprevádzať zmeny viditeľné na pokožke. Týka sa to predovšetkým situácií, keď je koncentrácia tukov v krvi veľmi vysoká alebo ide o konkrétnu poruchu, akou je napríklad rodinná (familiárna) hypercholesterolémia. Nadbytok tukov sa vtedy môže ukladať v rôznych tkanivách, čo vedie k vzniku takzvaných žltých xantómov (žltákov).

Je však dôležité pamätať na to, že kožné zmeny nie sú typickým príznakom vysokého cholesterolu. Xantelazmy (žlté škvrny) či iné žltáky sa môžu vyskytovať aj u ľudí, ktorí majú výsledky lipidogramu v norme. Na druhej strane, ich výskyt – najmä v mladom veku alebo v kombinácii s výskytom predčasných srdcovo-cievnych ochorení v rodine – by mal byť dôvodom na kontrolu hladiny cholesterolu a triacylglycerolov.

Rovnako netreba všetky kožné problémy stotožňovať s vysokým cholesterolom. Poruchy tukového metabolizmu môžu mať pre organizmus rôzne následky, no to neznamená, že každá zmena farby kože, vyrážka či vred sú ich dôsledkom. V prípade cholesterolovej embólie, čo je závažná komplikácia pokročilej aterosklerózy, sa síce môžu objaviť kožné zmeny vyplývajúce z nedokrvnenia, no vtedy ide o stav vyžadujúci neodkladnú lekársku pomoc, nie o typický príznak zvýšeného cholesterolu.

Základom posúdenia hladiny tukov preto zostáva vyšetrenie krvi. Ak sa vám na pokožke objavili neobvyklé žltkasté zmeny – a najmä ak ich sprevádzajú ďalšie rizikové faktory – je vhodné poradiť sa s lekárom a absolvovať lipidogram.

Príznaky vysokého cholesterolu viditeľné na pokožke

Medzi príznaky vysokého cholesterolu viditeľné na pokožke patria:

1) Xantelazmy (žlté škvrny na mihalniciach)

Jednou z najcharakteristickejších zmien spojených s ukladaním tukov sú xantelazmy (xanthelasma). Majú podobu žltkastých až žltooranžových, mierne voskovitých plakov. Najčastejšie sa objavujú na mihalniciach, najmä v oblasti vnútorných kútikov očí, hoci sa môžu vyskytnúť na horných aj dolných mihalniciach. Spočiatku sú zmeny drobné, a preto si ich človek nemusí ani všimnúť. Časom sa však môžu zväčšovať a byť čoraz viditeľnejšie. Zvyčajne nespôsobujú bolesť ani svrbenie.

Xantelazmy vznikajú v dôsledku hromadenia tukov v koži. Ich prítomnosť môže sprevádzať zvýšenú hladinu cholesterolu, no sama o sebe ešte nedokazuje hypercholesterolémiu. Objavujú sa aj u ľudí s úplne normálnymi výsledkami lipidogramu. Napriek tomu je ich výskyt dôvodom na preverenie hladiny cholesterolu a triacylglycerolov. Zvlášť dôležité je to vtedy, ak sa zmeny objavili v mladom veku alebo sa v rodine vyskytli prípady veľmi vysokého cholesterolu či srdcovo-cievnych ochorení.

2) Starobný oblúk rohovky

Ďalšou zmenou, ktorú možno spozorovať v oblasti oka, je starobný oblúk rohovky (arcus corneae, arcus senilis). Má podobu bieleho, sivastého alebo sivo-bieleho prstenca viditeľného na obvode rohovky – priehľadnej časti oka nachádzajúcej sa pred dúhovkou a zrenicou.

Starobný oblúk rohovky sa často objavuje s pribúdajúcim vekom a v takejto situácii nemusí mať žiadnu súvislosť s vysokým cholesterolom. Inak však treba pristupovať k tejto zmene u mladého človeka. Jeho včasný výskyt môže byť signálom porúch metabolizmu tukov vrátane veľmi vysokej hladiny cholesterolu. Pozornosť by mali venovať najmä tí, u ktorých je oblúk rohovky sprevádzaný ďalšími charakteristickými zmenami, ako sú napríklad xantelazmy alebo zhustnutia v oblasti šliach. V takejto situácii je vhodné absolvovať lipidogram a preveriť predovšetkým hladinu LDL cholesterolu.

U mladého človeka môže tento súbor príznakov súvisieť s rodinnou hypercholesterolémiou, teda dedičnou poruchou vedúcou k výraznému zvýšeniu koncentrácie LDL cholesterolu v krvi. Význam má aj rodinná anamnéza predovšetkým prípady ischemickej choroby srdca alebo infarktov v mladom veku.

3) Eruktívne (výsevové) xantómy

Eruktívne xantómy (eruptive xanthomas) vyzerajú úplne inak ako xantelazmy na mihalniciach. Ide o početné, drobné vyrážky či uzlíky, ktoré môžu mať ružové, červenkasté, žlté alebo žltočervené sfarbenie. Objavia sa najčastejšie na zadku, ramenách a na naťahovačoch končatín. Zriedkavejšie ich možno nájsť aj na tvári. Zmeny sa môžu objaviť náhle a vo veľkom počte. U časti ľudí vyvolávajú svrbenie alebo bývajú bolestivé.

Ich prítomnosť môže súvisieť s poruchami tukového metabolizmu, no aj s inými ochoreniami, okrem iného s nekompenzovanou cukrovkou. V tomto prípade však netreba automaticky hovoriť o vysokom cholesterole. Eruktívne xantómy veľmi úzko súvisia najmä s extrémne vysokou hladinou triacylglycerolov. To je dôležitý rozdiel, keďže cholesterol a triacylglyceroly sú rôzne druhy tukov, ktorých hladina sa posudzuje pri rozbore krvi.

Extrémne vysoká koncentrácia triacylglycerolov zvyšuje riziko závažných komplikácií vrátane akútnej zápalovej reakcie podžalúdkovej žľazy (pankreatitídy). Rovnako môže sprevádzať zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení. Náhly výskyt početných žltkastých či červenkastých uzlíkov by preto mal byť dôvodom na lekársku konzultáciu a absolvovanie príslušných vyšetrení.

4) Šľachové xantómy (žltáky)

Niektoré poruchy metabolizmu tukov môžu viesť k ukladaniu cholesterolu nie výhradne v koži, ale aj v oblasti šliach. Vtedy vznikajú takzvané šľachové xantómy. Jedným z miest, kde ich možno spozorovať, je Achillova šľacha. Tá sa môže výrazne zhrubnúť a pod kožou možno nahmatať hmatateľné tvrdšie uzly. Podobné zmeny sa môžu objaviť aj v oblasti šliach na rukách a prstoch.

Šľachové xantómy majú osobitný význam pri diagnostike rodinnej hypercholesterolémie. Táto dedičná porucha spôsobuje, že hladina LDL cholesterolu môže byť veľmi vysoká už od útleho detstva. Neliečené ochorenie zvyšuje riziko rozvoja aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení v mladšom veku.

Samozrejme, nie každý uzlík v oblasti šľachy znamená problém s cholesterolom. Ak sa však objavia charakteristické zhrubnutia, najmä u mladého človeka, je vhodné skonzultovať ich s lekárom. O to väčší význam má situácia, ak sa v rodine vyskytovali veľmi vysoké hodnoty cholesterolu alebo srdcové ochorenia vrátane infarktov v mladom veku.

5) Bledý alebo sinavý odtieň pokožky

Bledý alebo sinavý odtieň pokožky nie je typickým priamym príznakom vysokého cholesterolu. Takéto zmeny sa však môžu objaviť pri problémoch s krvným obehom, ktoré v niektorých prípadoch súvisia s pokročilou aterosklerózou.

Modranie pokožky, najmä na prstoch rúk alebo nôh, môže mať veľa príčin. Niekedy ide o reakciu na chlad, no ak sa objaví bez zjavného dôvodu a pretrváva aj po zahriatí končatiny, vyžaduje si posúdenie lekárom. Jednou z možných príčin je nedostatočné zásobenie tkanív krvou.

Zvlášť znepokojujúcim príznakom je náhly výskyt modrého, fialového alebo modročierneho sfarbenia prsta na nohe. Môže k nemu dôjsť pri takzvanom syndróme modrého prsta (blue toe syndrome), ktorý súvisí s poruchou prietoku krvi v malých tepnách. Jednou z príčin môže byť materiál z aterosklerotického plátu, ktorý sa dostal do drobnejších ciev a zahradil prietok krvi.

Ďalším príznakom spojeným s poruchami prietoku krvi môže byť mramorovaný, sieťovitý vzhľad pokožky (livedo reticularis). Takýto obraz sa môže objaviť napríklad pri cholesterolovej embólii, keď sa úlomky aterosklerotického plátu alebo s nimi spojený materiál presunú do drobných tepien. V takejto situácii sa môžu objaviť aj iné príznaky v závislosti od toho, ktoré orgány boli zasiahnuté.

Bledú či sinú pokožku však netreba chápať ako jednoduchý spôsob odhalenia vysokého cholesterolu. Ide o nešpecifické príznaky s mnohými možnými príčinami. Ak sa objavia náhle, týkajú sa jednej končatiny alebo ich sprevádza silná bolesť, tŕpnutie, ochladnutie končatiny či iné nepríjemné prejavy, je potrebná neodkladná lekárska konzultácia.

Cholesterol a iné kožné ochorenia

Niektoré štúdie naznačujú, že zvýšená hladina cholesterolu sa častejšie vyskytuje u ľudí so zápalovými ochoreniami kože. Týka sa to napríklad psoriázy, červeného plochého lišajníka (lichen planus), histiocytózy, granuloma annulare či pemfigu (pľuzgierovky). Tieto súvislosti boli zaznamenané napríklad v štúdiách publikovaných v roku 2015 v odbornom časopise North American Journal of Medicine and Science.

Na hladinu tukov môžu vplývať aj niektoré lieky používané pri liečbe dermatologických ochorení. Medzi možnými nežiaducimi účinkami niektorých z nich sa nachádza nárast koncentrácie triacylglycerolov a cholesterolu v krvi.

Jedným z ochorení, ktorému sa v tejto súvislosti venuje osobitná pozornosť, je psoriáza. Ide o chronické zápalové ochorenie, pri ktorom sa na koži objavujú vystúpené, červené a často svrbivé ložiská. Sú dôsledkom nadmerne rýchleho množenia a obnovy buniek pokožky. Psoriáza sa spája aj s chronickým zápalom v tele, ktorý môže vplývať na cievy a zvyšovať riziko srdcovo-cievnych ochorení. Štúdia z roku 2017 publikovaná v Journal of Clinical Investigation taktiež poukázala na súvislosť medzi psoriázou a zvýšenou hladinou cholesterolu. Mechanizmus tejto súvislosti však stále nie je úplne objasnený.

Ľudia trpiaci psoriázou by mali s lekárom prebrať potrebu kontroly cholesterolu a triacylglycerolov, najmä ak sa u nich vyskytujú ďalšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení.

Kedy by vás zmeny na pokožke mali znepokojiť?

Nie každá kožná zmena znamená problém s cholesterolom. Je však vhodné skonzultovať s lekárom tie zmeny, ktoré sa objavili bez zjavnej príčiny, postupne sa zväčšujú alebo sa vyskytujú naraz na viacerých miestach. Osobitnú pozornosť by im mali venovať mladí ľudia.

Kontrola hladiny cholesterolu je indikovaná aj vtedy, ak sa v rodine vyskytli prípady:

• veľmi vysokej koncentrácie LDL,
• ischemickej choroby srdca,
• infarktov myokardu v mladom veku.

V takejto situácii môže lekár zvážiť podozrenie na rodinnú hypercholesterolémiu, teda dedičnú poruchu metabolizmu tukov. Hypercholesterolémiu však nemožno diagnostikovať výhradne na základe vzhľadu pokožky. Podobné zmeny môžu mať iné príčiny a niektoré z nich sa vyskytujú aj u ľudí, ktorí majú hladinu cholesterolu v norme.

Ak sa vám na pokožke objavila niektorá z opísaných zmien, je namiesto špekulácií vhodné poradiť sa s lekárom. Základným vyšetrením na posúdenie stavu tukov v organizme je lipidogram. Zahŕňa stanovenie celkového cholesterolu, LDL a HDL cholesterolu a triacylglycerolov. Práve výsledky krvného testu, a nie samotný vzhľad pokožky, umožňujú určiť, či je hladina cholesterolu v norme. Navyše, absencia charakteristických kožných zmien neznamená, že je váš cholesterol v poriadku. Hypercholesterolémia u väčšiny ľudí dlhodobo nespôsobuje žiadne viditeľné príznaky.

U dospelých ľudí sa za žiaducu zvyčajne považuje hladina celkového cholesterolu pod 200 mg/dl (5,2 mmol/l) a LDL pod 100 mg/dl (2,6 mmol/l). U osôb so srdcovo-cievnymi ochoreniami, cukrovkou alebo inými rizikovými faktormi však môžu byť cieľové hodnoty LDL výrazne nižšie a určujú sa individuálne. Za vysokú hladinu celkového cholesterolu sa považuje hodnota najmenej 240 mg/dl (6,2 mmol/l). Výsledok od 200 do 239 mg/dl sa označuje ako hranične zvýšený. Je dobré pamätať na to, že pri posudzovaní kardiovaskulárneho rizika má význam nielen celkový cholesterol, ale predovšetkým hladina LDL a celkový zdravotný stav pacienta.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.