
Stačí jeden telefonát, e-mail či „výhodná“ investícia a útočníci vás presvedčia, aby ste im peniaze poslali sami – dobrovoľne a z vlastného účtu. Deepfake videá, vydieranie cez webkameru aj podvrhnuté QR kódy už nie sú sci‑fi. Čo musíte vedieť, aby ste neprišli o úspory?
Doba, keď sa kyberzločinci snažili prechádzať cez zložité bezpečnostné hradby finančných inštitúcií, sa pomaly končí. Útočníci si našli oveľa jednoduchšiu cestu – namiesto bankových systémov začali manipulovať priamo ľudí. VÚB banka preto spúšťa osvetovú kampaň, ktorá má verejnosť varovať pred najnovšími trikmi online podvodníkov v ére umelej inteligencie.
Odborníci upozornili, že podvody sa dnes pohybujú od zneužívania deepfake videí známych osobností cez investičné podvody až po takzvaný sextortion, teda citové vydieranie cez e-mail.
Útočníkom stačí obyčajný telefón
Banka už dnes primárne nebojuje len so zneužitím technických zraniteľností, ale najmä so psychologickou manipuláciou. Podvodníkom pri tom pomáha stres, strach aj túžba po rýchlom zisku.
„Z pohľadu banky vidíme celkom zásadný posun. Útočníci odchádzajú od priameho prekonávania technického zabezpečenia banky a presúvajú sa k manipulácii klientov. Pre útočníkov je to jednoduchšie. Nemusia byť špičkoví vývojári, stačí im telefón a schopnosť presvedčiť klienta, aby peniaze na podvodný účet previedol sám,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Juraj Praženka, vedúci tímu prevencie podvodov vo VÚB banke.
Práve preto, že transakciu nakoniec vykoná samotný autorizovaný klient zo svojho vlastného zariadenia, je pre bankové systémy mimoriadne náročné takýto podvod odhaliť. Aj napriek tomu sa VÚB darí zachytiť drvivú väčšinu pokusov. „Dobrou správou je, že vďaka našim technológiám a tímu sa nám darí zachytiť a zastaviť približne 65 % až 75 % podvodných pokusov. Keď klienti stratia milión eur, znamená to, že sme im ďalšie tri milióny zachránili,“ dopĺňa Praženka.
Najrizikovejšou skupinou zostávajú ľudia vo veku od 50 do 70 rokov, no hranica sa najnovšie posúva už k veku 45 rokov. Dôvodom je vyšší objem úspor, menšia zbehlosť v moderných technológiách a rešpekt voči autoritám. Práve ten zneužívajú útočníci pri scenároch „Falošný policajt“ či „Falošný bankár“, kde obete pod hrozbou straty úspor prevedú svoje peniaze na takzvaný „bezpečný účet“.
Vydieranie cez e-mail generuje milióny
Jednou z hrozieb, na ktorú si posvietila spoločnosť ESET, je sextortion. Ide o e-mailovú kampaň, v ktorej sa podvodník obeti vyhráža, že zachytil jej kompromitujúci materiál pri sledovaní stránok pre dospelých a žiada výkupné v kryptomenách.
„Útočník tvrdí, že nainštaloval do vášho zariadenia škodlivý kód, ktorý zachytil pornografický obsah, na ktorý ste sa pozerali, a zároveň si vás natočil cez webkameru. Celý ten e-mail je ale podvod. Je to len správa, ktorú si niekto vymyslel a útočník nemá v podstate žiadne dáta,“ objasňuje Ondrej Kubovič, ESET špecialista na digitálnu bezpečnosť.
Aj keď ide o nepravdivé zavádzanie, útočníkom sa tento biznis vypláca. Analýza ESET-u ukázala, že hoci len malý zlomok ľudí zaplatí, cez sledované bitcoinové peňaženky pretieklo od roku 2017 do roku 2026 približne 3,5 milióna eur. Trend navyše neustále rastie a na Slovensku vzrástol počet týchto vydieračských e-mailov v druhej polovici roka o 50 percent.
Deepfake: Ako spoznať podvod?
Ďalšou masívnou hrozbou sú investičné podvody, ktoré vďačia za svoj rozmach práve rozvoju umelej inteligencie. Zločinci generujú takzvané deepfake videá známych tvárí zo šoubiznisu či politiky, ktoré ľudí lákajú na výhodné investície. Hoci má video dokonalý hlas a podobiace sa črty, generované prostredie býva statické a neprirodzené.
Odborníci zároveň varujú pred novými formami phishingu, ako sú vishing (falošné telefonáty s AI hlasom) či qishing (podvrhnuté QR kódy, napríklad na parkoviskách). Pri e-mailoch útočníci čoraz viac využívajú model „Malware as a Service“. Za mesačný poplatok zaobstarajú hotový škodlivý kód, ktorý sa šíri ako maskovaná faktúra v priloženom súbore faktura.pdf.exe. Práve takáto kampaň zasiahla nedávno aj vyše 1 300 slovenských používateľov.
AI proti AI
Riešením narastajúcej hrozby je nasadenie rovnako pokročilých technológií na strane banky a bezpečnostných analytikov. VÚB banka využíva umelú inteligenciu pri overovaní identity na diaľku a AI dokáže odhaliť, či tvár na kamere nie je nahradená fiktívnym 3D modelom. Ochrana však siaha ešte ďalej.
„AI vie nájsť správanie klienta, ktoré vybočuje. Vie pochopiť, že ja keď som klient za internet bankingom a chytím myšku, tak sa pohybujem určitou rýchlosťou a klikám na tlačidlá v určitom poradí. Ona sa to naučí. Zrazu sa vám tam dostane niekto iný, chce rýchlo ukradnúť peniaze a AI zbadá, že táto transakcia je čudná – napríklad si navýšil limit, ktorý si predtým nenavýšil päť rokov,“ uviedol v rozhovore pre Aktuality.sk Juraj Praženka.
Zastaviť sa, nadýchnuť a zavesiť
Aká je teda najlepšia obrana proti podvodníkom, ktorí vás tlačia do rozhodnutí pod vplyvom stresu? Základné pravidlo znie spomaliť a myslieť kriticky.
„Jediná vec, čo môže naozaj zafungovať, je zastaviť sa a zamyslieť sa, či tá situácia je naozaj realistická, teda či mi môže volať nejaký policajt s tým, že moje peniaze sú v ohrození a mám ich previesť na iný, bezpečný účet. Ak si nie ste istí, je lepšie položiť telefón a zavolať niekomu priamo na oficiálnu infolinku banky,“ poradil čitateľom Aktuality.sk Ondrej Kubovič z ESET-u.
Zároveň dodáva, že obeťou podvodu sa v nepozornosti či pri únave môže stať každý a nie je dôvod na hanbu. Ak už k podvodu dôjde, základom je neusilovať sa situáciu tajomne vyriešiť sám, ale okamžite kontaktovať svoju banku a políciu.
Kampaň VÚB banky STOP podvodom bude prebiehať celoročne prostredníctvom edukatívnych článkov, podcastov a cielených obsahov pre jednotlivé vekové kategórie od seniorov až po mladých ľudí. Informácie o tom, ako sa chrániť pred najčastejšími podvodmi sú dostupné na internetovej stránke kampane www.vub.sk/stoppodvodom.
Ako sa nenechať dobehnúť online podvodníkmi?
- Pravidlo 10 sekúnd: Ak vás niekto cez telefón či správu straší stratou peňazí alebo vás tlačí do okamžitej investície, okamžite zaveste. Doprajte si čas na predýchanie a racionálnu úvahu.
- Neoverujte spätným volaním na prichádzajúce číslo: Ak vám volá „bankár“ alebo „policajt“, hovor ukončite a sami zavolajte na oficiálne číslo banky z webu alebo na linku 158.
- Neinštalujte si neznáme aplikácie: Nikdy si na pokyn cudzej osoby nesťahujte do telefónu či počítača softvér na vzdialenú správu.
- Pozor na koncovky súborov: E-mailová faktúra by mala mať koncovku
.pdf, nie.pdf.exe. … - Využívajte ochranný softvér: Kvalitný a aktualizovaný bezpečnostný softvér dokáže nebezpečné stránky a súbory zablokovať ešte predtým, ako na ne kliknete.
Článok vznikol v spolupráci s VÚB bankou.
