Zomrela jedna z najvýraznejších postáv vojny v Bosne. Biljana Plavšićová mala 96 rokov

V Belehrade dnes vo veku 96 rokov zomrela Biljana Plavšićová, bývalá prezidentka Republiky srbskej, píše spravodajský portál Srpska Info s odvolaním sa na zdroj blízky rodine.  

Nacionalistka Plavšićová bola v prvej polovici 90. rokov jednou z významných aktérok vojny v Bosne. Za vojnové zločiny v tomto krvavom konflikte ju neskôr Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil na jedenásť rokov väzenia.

Plavšićová, pôvodne docentka biológie a matematiky, sa začiatkom 90. rokov stala členkou predsedníctva Bosny a Hercegoviny. Keď na jar 1992 tamojší Srbi vyhlásili vlastný štát, Plavšićová sa stala jeho druhou najvyššou predstaviteľkou po prezidentovi Radovanovi Karadžićovi. Počas nasledujúcej vojny si získala povesť zástankyne tvrdej línie, ktorá obhajovala etnické čistky namierené proti nesrbskému obyvateľstvu.

Keď sa Karadžić v roku 1996 stiahol z verejných funkcií, na čelo Republiky srbskej sa postavila práve Plavšićová. Ako prezidentka prekvapivo vystupovala proti radikálnym Karadžićovým stúpencom, čím si získala podporu medzinárodného spoločenstva. Na čele krajiny zostala do jesene 1998.

V januári 2001 sa dobrovoľne vydala do rúk medzinárodného tribunálu, ktorý jej uložil trest jedenásť rokov väzenia. Podľa ICTY sa Plavšićová podieľala na prenasledovaní a vyháňaní bosnianskych Moslimov a Chorvátov počas vojny v rokoch 1992 až 1995, ktorá si vyžiadala približne 100-tisíc ľudských životov.

V roku 2003 ju premiestnili z Haagu do väznice vo švédskom Hinsebergu. Odtiaľ ju prepustili v októbri 2009 po tom, čo si odpykala dve tretiny trestu. Následne žila v ústraní v Belehrade a politickej činnosti sa nevenovala. Bola rozvedená a nemala deti.

Plavšićová sa narodila 7. júla 1930 v bosnianskej Tuzle, vtedajšom Kráľovstve Juhoslávia, a vyrastala v Sarajeve. Biológiu vyštudovala v Záhrebe, kde získala aj doktorát z botaniky so zameraním na rastlinnú virológiu. Svojej špecializácii sa venovala aj v Spojených štátoch v rámci Fulbrightovho štipendijného programu. Ako výskumníčka pôsobila aj v Prahe, Londýne, Bari či Dillí. V predvečer rozpadu bývalej Juhoslávie ukončila akademickú kariéru a vstúpila do politiky.

Témy:
Republika srbská
vojna v Bosne a Hercegovine

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.