Poslanci schválili nový Občiansky zákonník, Taraba sa vrátil do parlamentu. Gašpar pripustil „absolútne tesnú väčšinu“

Poslanci Národnej rady vo štvrtok schválili nový Občiansky zákonník. Stojí za ním ministerstvo spravodlivosti. To argumentuje, že doterajšia podoba bola nedostatočná.  

Nový Občiansky zákonník má podľa neho v sebe obsiahnuť úpravu čo najväčšieho rozsahu súkromnoprávnych vzťahov, čím sa zabezpečí jednotnosť a prehľadnosť právneho systému. Poslanci zároveň schválili aj dva pozmeňujúce návrhy opozičného KDH, riešia inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu.

„Dosiaľ platný Občiansky zákonník bol prijatý v roku 1964, a to s obsahom poplatným dobe svojho vzniku, tzn. ako taký je vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach. Dôsledkom je nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Hoci v priebehu času boli niektoré jeho nedostatky odstránené, aj naďalej ostáva Občiansky zákonník v mnohých smeroch predpisom len pre základné, typové prípady. V dnešnej dobe, ktorá je charakterizovaná zložitosťou spoločenských a ekonomických vzťahov, však už takýto predpis nestačí,“ priblížil rezort.

Nová úprava sa skladá zo siedmich častí. Prvá časť upravuje všeobecné inštitúty. Upravuje napríklad predmet súkromnoprávnych vzťahov, zavádza jednotnú, trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu či zjednodušuje právnu úpravu zastúpenia. Druhá časť precizuje napríklad právnu úpravu fyzických osôb a opatrovníctva a prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť obsahuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, ktorá v zásade zrkadlí súčasný právny stav. Do zákona sa zavádza pojem „spoločné imanie manželov“. „Exaktnejšie vystihuje jeho obsah a podstatu než pôvodné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo nevhodné alternatívy spoločný majetok manželov či spoločné vlastníctvo manželov,“ doplnilo ministerstvo.

Štvrtá časť sa venuje úprave záväzkového práva. V rámci nej sa napríklad zavádzajú inštitúty, ktoré v praxi fungovali, no pre absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Rovnako sa upravujú mnohé sporné otázky týkajúce sa náhrady škody či téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí. Zjednocuje sa v rámci nej tiež občianskoprávna a obchodnoprávna úprava. „Odstraňuje sa dualizmus niektorých zmluvných typov ako kúpna zmluva či zmluva o diele,“ ozrejmil rezort.

Piata časť vymedzuje vecné práva. V rámci nich sa napríklad upravuje právna úprava držby. Šiesta časť okrem iného rozširuje právne úkony pre prípad smrti a zavádza nové delačné dôvody (dedičská zmluva) a nové právne inštitúty (odkaz, príkaz a správca dedičstva). Mení tiež právnu úpravu závetu, vydedenia i úpravu neopomenuteľných dedičov. „Siedma časť návrhu zákona je typicky venovaná úprave spoločných, prechodných, záverečných a zrušovacích ustanovení,“ dodalo ministerstvo.

Parlament tiež odobril dva pozmeňujúce návrhy z dielne opozičného KDH. Zaviesť sa tak má inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu. S ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týkal elektronickej osoby, kresťanskí demokrati neuspeli. Plénum ho odmietlo.

Nový Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.

Na Slovensku pribudne nový pamätný deň. Pôjde o Deň štátnej vlajky SR, pripadne na 18. septembra. Vyplýva to z novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú vo schválili poslanci 77 hlasmi.

„Navrhovaný pamätný deň pripomína historické korene slovenskej vlajkovej symboliky, ktoré sa viažu na udalosti roku 1848 a na vystúpenie slovenského dobrovoľníckeho zboru. Ustanovením pamätného dňa sa nemení okruh štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja,“ ozrejmili poslanci za SNS, ktorí novelu predložili.

Predkladatelia chcú touto zmenou posilniť povedomie o význame štátnej vlajky ako samostatného štátneho symbolu. Pamätný deň má vytvoriť priestor na „dôstojné každoročné pripomenutie jej historického a symbolického významu, najmä vo vzdelávacom, v kultúrnom, občianskom a spoločenskom kontexte“.

Do poslaneckých lavíc sa od štvrtka vrátil exminister životného prostredia Tomáš Taraba. Deje sa tak potom, ako mu parlament vyslovil nedôveru a prezident SR Peter Pellegrini ho v stredu z funkcie odvolal. Informáciu o uplatňovaní poslaneckého mandátu Tarabu v pléne predniesol šéf mandátového a imunitného výboru Marián Saloň (Smer).

Taraba, ktorý sa do parlamentu v posledných voľbách dostal na kandidátke SNS, bude v Národnej rade pôsobiť ako nezaradený poslanec. Z parlamentu zároveň odišiel Milan Garaj, ktorý bol náhradníkom na neuplatňovaný mandát Tarabu. Garaj pôsobil v klube SNS. Ten bude mať po jeho odchode osem členov, čiže dostatočný počet na fungovanie klubu.

Témy:
Národná rada SR
Občiansky zákonník
Tomáš Taraba
Deň štátnej vlajky SR

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.