Nováčik v súboji o Žilinský kraj: Nevieme dať vlastným deťom dôvod zostať. Ak to nezmeníme teraz, o desať rokov bude neskoro

Predvolebná kampaň v Žilinskom kraji dostala nečakanú dynamiku, keď sa do nej zapojil Martin Kapitulík a zo súboja dvoch stálych kandidátov spravil trojboj. V rozhovore približuje výsledky prieskumu medzi tisíckami obyvateľov a ponúka konkrétne riešenia pre cesty, nájomné byty aj zdravotníctvo. „Kraj sa za posledné roky nesprával ako niekto, kto buduje, ale len spravoval, čo mal, a hasil problémy. Potrebujeme generačnú výmenu a odvahu urobiť viac,“ hovorí Martin Kapitulík.  

Vaša kampaň výrazne stavia na prieskume Tablo2026, do ktorého sa zapojilo vyše 11-tisíc ľudí. Čo konkrétne z týchto dát bolo tým hlavným spúšťačom, že ste si povedali: „Idem kandidovať na župana“?

Jedno číslo: 22 percent. Iba toľko maturantov z vyše 4 800, ktorí nám odpovedali, chce po škole zostať v Žilinskom kraji. Každý tretí plánuje odísť do zahraničia a ďalších takmer tridsať zo sto nevie. Keď som to videl, uvedomil som si, že nejde o štatistiku, ale o konkrétne deti z Čadce, Martina či Ružomberka. Kraj s najrýchlejšie rastúcim HDP na Slovensku a štyrmi vysokými školami nevie dať vlastným deťom dôvod zostať. Povedal som si, že ak na to niekto neodpovie teraz, o desať rokov si budeme len vysvetľovať, prečo sme to nechali tak.

Podľa tohto prieskumu takmer 80 percent maturantov plánuje zo Žilinského kraja odísť alebo ešte váha, najmä pre nízke platy a drahé bývanie, čo je alarmujúce číslo. Župa však nie je komerčná firma ani súkromný developer a nemá ani priame dotácie zo ŠFRB na stavbu bytov. Ako chce župa pod vaším vedením reálne zariadiť vyššie mzdy či dostupnejšie nájmy?

Zostať chce 22 percent maturantov, takže zvyšných 78 percent buď odchádza, alebo ešte váha. Aj to je dosť alarmujúce. Dôležitejšie je iné zistenie: viac ako 80 percent tých, čo chcú ísť do zahraničia, by sa dalo presvedčiť, keby sa zmenili platy a bývanie. To bol ten impulz, kedy som sa rozhodol o budúcnosť nášho kraja zabojovať.

Ako vie ale župa zabezpečiť vyššie mzdy?

Máte pravdu, župa mzdy nenadiktuje. Vie však ovplyvniť, aké firmy a aké pracovné miesta do kraja prídu. Vie prepojiť univerzity s priemyslom a pripraviť investičnú mapu kraja, aby tu vznikala práca s vyššou pridanou hodnotou, nielen horšie platená montáž. Lebo čím vyššiu pridanú hodnotu priemysel má, tým viac peňazí ostane v regióne a tým vyššie môžu byť mzdy. A to je môj cieľ.

Zároveň vieme prispôsobiť naše stredné školy tomu, čo firmy reálne potrebujú. Musíme obnoviť tradíciu kvalitného odborného vzdelávania. Tak, aby sme nevychovávali deti do radu na úrad práce, ale pre perspektívne a dobre platené odvetvia, ako sú automatizácia, robotika a podobne.

Župa vlastní kopec budov a pozemkov, ktoré dnes nevyužíva, a namiesto predaja na nich môžu vzniknúť nájomné byty s dostupným regulovaným nájomným. Zriadim krajský fond dostupného bývania, v ktorom bude kraj partnerom obcí a štátu, a nie iba divákom bytovej krízy. Začneme stavať župné nájomné byty, aby si mladí ľudia mohli v našom kraji založiť rodinu. Vďaka dostupnému bývaniu vieme motivovať aj lekárov, zdravotné sestry, opatrovateľky a ďalšie nedostatkové profesie, aby tu ostali. Bývaniu sa dodnes župa vôbec nevenovala. Ja to zmením.

Prieskum agentúry SANEP pre TA3 ukázal, že ste najrýchlejšie rastúcim kandidátom v kraji a doterajší súboj dvoch lídrov – Eriky Jurinovej a Igora Chomu – sa mení na súboj troch. Máte vlastné dáta, ktoré tento trend potvrdzujú? Čo podľa vás v tomto súboji napokon rozhodne v prospech víťaza?

Robím si vlastný prieskum. Už dva mesiace som takmer každý deň v regiónoch. A tam počúvam, čo ľudí trápi, že chcú zmenu a vidia to rovnako ako ja. Kraj má veľký potenciál, potrebuje generačnú výmenu a naštartovať opatrenia. Funguje to v Nitrianskom aj Banskobystrickom kraji, bude to fungovať aj u nás, len treba mať odvahu urobiť viac.

Vidím, že sa mení aj nálada v teréne. Ľudia už nehovoria, že nemám šancu, ale pýtajú sa, čo urobím ako prvé. Podobne to vidia aj stávkové kancelárie, ktoré mi počas kampane výrazne znížili kurz. O voľbách rozhodnú len voliči, no musia prísť aj tí, ktorí sú s krajom nespokojní a doteraz mali pocit, že ich hlas nič nezmení. Každý hlas má cenu a môže posunúť Žilinský kraj konečne po deviatich rokoch k lepšiemu.

Mnoho voličov pri nezávislých kandidátoch váha, či ich hlas napokon neprepadne v súboji dvoch veľkých blokov. Ako ich presviedčate, aby vám dali dôveru?

Župana volíme v jednom kole a vyhráva ten, kto má najviac hlasov. Pri rozdieloch, aké dnes ukazujú prieskumy, neexistuje prepadnutý hlas. Prepadne iba hlas človeka, ktorý zostane doma. A nezávislosť nie je hendikep, vidím to úplne naopak, skôr ako výhodu. Ak vyhrám, budem prvý nezávislý župan v histórii kraja.

Zodpovedať sa budem len obyvateľom nášho kraja. Nemusím nič vysvetľovať straníckym centrálam, nikomu nič splácať, len sa sústrediť na dobre odvedenú prácu. A čo sa týka vyjednávania a politického krytia, tak to nepovažujem za výhodu. Mali sme tu politických kandidátov s ministrami aj premiérmi a neprinieslo to kraju žiadne špeciálne výhody či financovanie.

Najvyšší správny súd SR v roku 2025 definitívne potvrdil, že Žilinský samosprávny kraj v roku 2019 nezákonne obišiel verejnú súťaž pri prímestskej doprave a časovú tieseň si spôsobil sám. Po rozhodnutí predsedu Úradu pre verejné obstarávanie z júna 2026 musí kraj zaplatiť konečnú pokutu takmer 730-tisíc eur. Ako hodnotíte tento výsledok a fakt, že krajský rozpočet zbytočne príde o státisíce eur?

Najprv spresnenie: takmer 730-tisíc eur je len súčet pokút za dve hlavné zmluvy. Ďalšie pokuty padli za dva dodatky, ktorými kraj zmluvu s dopravcom bez súťaže ešte predlžoval – v roku 2021 o rok a v roku 2022 o ďalšieho pol roka.

Spolu tak kraj zaplatí 953 768 eur, právoplatne. Pôvodne to bolo vyše 3,6 milióna. Suma klesla najmä preto, že sa medzitým zmenil zákon. Na podstate to však nič nemení: Správny súd, Najvyšší správny súd aj Ústavný súd potvrdili, že kraj pod vedením pani Jurinovej porušil zákon a časovú tieseň si spôsobil sám. Ten milión bude chýbať v našich cestách, školách, nemocniciach či sociálnych zariadeniach.

Ale aby nedošlo k omylu, zďaleka nejde len o pokutu, ktorú bude musieť kraj zaplatiť. Táto spackaná súťaž má oveľa väčší dosah. Zaťaží totiž peňaženku každého, kto cestuje autobusom. Po roku 2019 stúpli výdavky na prímestskú dopravu z 22,8 milióna na 30,5 milióna eur, a to za jediný rok. Dnes kraj platí 38 miliónov ročne, dvakrát viac ako v roku 2018. To je najvyšší nárast nákladov na prímestskú osobnú dopravu spomedzi všetkých krajov na Slovensku s priamym dosahom na cenu cestovného. Čo je za mňa prekvapujúce, je to, že pani Jurinová sa k tomu doteraz verejne nevyjadrila.

Vnímate túto kauzu ako manažérske zlyhanie súčasného vedenia ŽSK? Ako chcete ako nový župan garantovať, že sa podobné chyby pri obstarávaniach za desiatky miliónov eur nebudú opakovať?

Áno. Keď súd konštatuje, že si kraj tieseň spôsobil vlastným zavinením, ťažko to nazvať inak. Nepotrebujeme pritom žiadny zázrak, len kalendár. Kraj musí mať verejný zoznam všetkých obdobných veľkých zmlúv s dátumom ich skončenia a súťaž na každú vyhlásiť úplne najneskôr dva roky vopred.

Viete, tie dátumy, kedy sa zmluvy končia, sú predsa dané roky vopred, takže vyhovárať sa na časovú tieseň je veľmi zlé alibi. Pri zákazkách za desiatky miliónov chcem nezávislú kontrolu podmienok ešte pred vyhlásením súťaže, nie až po pokute. V meste Žilina sme zaviedli otvorené dáta a transparentné postupy a funguje to veľmi dobre.

V čom podľa vás súčasné vedenie kraja najviac zlyhalo počas svojho funkčného obdobia?

Takmer vo všetkom, čo napokon ukazuje kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tento rok porovnal všetkých osem krajov v tom, ako podporujú obce, kluby a spolky. Žilinský kraj skončil posledný.

Za šesť rokov rozdelil len 1,87 milióna eur, Nitriansky kraj s rovnakým rozpočtom takmer osemkrát viac. Ani z toho, čo si kraj sám schválil, nevyplatil 42 percent. A je jediný na Slovensku, ktorý za šesť rokov nevykonal ani jednu kontrolu na mieste. Pridajte zdvojnásobené náklady na dopravu, žiadny nový autobus z eurofondov – hoci iné kraje ich nakupovali po desiatkach – a všetky štyri krajské nemocnice v strate 4,5 milióna eur za minulý rok.

Kraj sa za osem rokov nesprával ako niekto, kto buduje, ale len spravoval, čo mal, a hasil problémy. Rozvoj však nebol takmer žiadny. Nehovoriac o tom, že náš kraj sa za posledných deväť rokov prepadol v takmer všetkých rebríčkoch, najvýraznejšie v rebríčkoch transparentnosti a finančného zdravia.

Kandidujete bez podpory veľkých politických strán. Kampaň v celom kraji od Oravy, Kysúc, Liptova, Turca až po Žilinu je finančne aj logisticky náročná. Podľa transparentného účtu ste zatiaľ minuli približne 150-tisíc eur. Koľko vás celá kampaň nakoniec bude stáť a kto patrí medzi vašich hlavných donorov?

Kampaň si platím sám z vlastných peňazí, čo som už v médiách presne vysvetlil a zdokladoval. Celkovo bude stáť maximálne toľko, koľko káže zákon. V mojom prípade je každé jedno minuté euro na transparentnom účte. Myslím si, že kto chce viesť kraj, mal by ukázať, že v neho verí aj vložením vlastných prostriedkov a ich použitie bez problémov zdokladovať. Nie je to pritom pravidlo. Pri kandidátoch, za ktorými stojí nejaká strana, je financovanie oveľa neprehľadnejšie a môže vyvolať viaceré otázky, či je práve toto transparentné a čo to dokazuje o charaktere budúceho župana.

Niekomu sa suma môže zdať vysoká vzhľadom na vlastnú investíciu. Spýtam sa ešte raz – sú medzi vašimi podporovateľmi na transparentnom účte aj lokálni podnikatelia či developeri? Ako garantujete, že po prípadnom zvolení nebudete nikomu zaviazaný?

Poviem to otvorene, lebo sa to aj tak niekto opýta. Sám podnikám v správe a prenájme nehnuteľností, a to od vysokej školy. Práve preto som si kampaň financoval sám, aby som po voľbách nikomu nič nedlhoval. Viete, najlepšia poistka proti zaviazanosti je, keď sú zmluvy, dotácie aj rozhodnutia verejné a každý si ich vie skontrolovať. To robím v kampani a zavediem to aj na župe.

Sedíte v dozornej rade Integrovanej dopravy Žilinského a Trenčianskeho kraja a ste aj predsedom dozornej rady Dopravného podniku mesta Žilina. Ako pokročili aktivity súvisiace s integrovanou dopravou a čo sa za ten čas reálne zmenilo pre cestujúcich?

Spolu s kolegami v dopravnom podniku a na meste sa nám podarilo vybudovať jeden z najmodernejších dopravných podnikov na Slovensku. Prví na Slovensku sme zaviedli platbu kartou priamo v autobuse a minulý týždeň sme otvorili úplne nové a zrejme aj najmodernejšie depo na Slovensku.

Máme pripravený projekt kompletnej rekonštrukcie trolejového vedenia v meste. Na rozdiel od župy nakupujeme autobusy a trolejbusy z eurofondov, čím šetríme milióny. Aktívne sme pristúpili aj k integrácii verejnej osobnej dopravy. Moje poďakovanie patrí pánovi riaditeľovi Integrovanej dopravy, ale aj všetkým ostatným zastúpeným subjektom vrátane dopravcov. Čo sa začalo Rajeckou Ančou, dnes funguje v celom kraji. Cestujúci tak môžu dnes v celom kraji cestovať na jeden lístok – je jedno, či mestským alebo prímestským autobusom, alebo vlakom.

Kysuce čelia kolapsom, cesta do Kysuckého Nového Mesta býva upchatá, Orava napreduje pomaly a nový lievik vzniká pred Kraľovanmi pri výjazde z diaľnice. Aké reálne páky má v rukách župan voči štátu a Národnej diaľničnej spoločnosti, aby výstavbu zrýchlil?

Župan nie je bezmocný. Kraj predsa pripravuje územný plán regiónu, bez ktorého sa nepohne žiadna veľká stavba, a spravuje cesty, ktoré na diaľnice nadväzujú. Keď pri otvorení nového úseku nie sú pripravené krajské cesty alebo cesty I. triedy, vznikne presne taký lievik, aký dnes vidíme pred Kraľovanmi.

Župan má byť ten, kto dá dokopy starostov Kysúc a Oravy, poslancov a našich poľských susedov, ktorí na D3 čakajú rovnako ako my, a kto bude na ministerstvo chodiť s pripravenými podkladmi, nie so sťažnosťami. Tlak regiónu, ktorý hovorí jedným hlasom, štát počuje. Vizitka župana je jedna z najsilnejších vizitiek na Slovensku. Zastupuje predsa jednu osminu krajiny. Telefón vám zdvihne prezident, premiér aj každý minister. Nekonečné výhovorky a ukazovanie prstom na inú autoritu v našom kraji za deväť rokov nezabezpečili rozvoj, len pokles v rebríčku Najvyššieho kontrolného úradu. Žiaľ, sme jediný kraj, v ktorom sa podľa NKÚ zhoršuje stav ciest II. a III. triedy. Je veľa vecí, ktoré musíme systémovo zmeniť, ak sa chceme posunúť dopredu.

Krajské cesty II. a III. triedy a desiatky mostov sú v havarijnom stave. Kde presne chcete v krajskom rozpočte nájsť desiatky miliónov eur na ich opravy?

Viac ako 300 kilometrov krajských ciest a 166 mostov je v zlom stave. Z bežného rozpočtu sa to naraz nevyrieši a nebudem tvrdiť opak. Peniaze však nie sú len otázkou toho, koľko máme, ale aj toho, koľko zbytočne míňame. Kraj ročne platí za prímestskú dopravu o 19 miliónov viac ako v roku 2018. Eurofondy čerpal pomaly a pod tlakom uzávierok, takže projekty medzitým zdraželi. Poriadne pripravená súťaž na dopravu, včasné čerpanie eurofondov a partnerstvá so súkromným sektorom pri veľkých balíkoch opráv sú tri zdroje, ktoré dnes kraj nevyužíva. K tomu smart monitoring mostov, aby sme opravovali podľa reálneho stavu, a nie podľa toho, kto sa najhlasnejšie ozve. Sme v 21. storočí, kde nám vo veľkom pomáhajú technológie, no mám pocit, že nikto z vedenia kraja ich nevie používať a využiť na rast. Mosty musíme opravovať roky predtým, ako im hrozí pád. Preventívna údržba predsa stojí oveľa menej peňazí ako odstraňovanie havárie.

Sľubujete nové rozvojové projekty, opravené cesty aj podporu bývania. Zároveň však samosprávy čelia výpadkom podielových daní, vysokej inflácii a župa musí zaplatiť aj 950-tisícovú pokutu. Odkiaľ konkrétne chcete pre Žilinský kraj získať viac príjmov? Budete dvíhať krajské poplatky, viac zadlžovať župu, alebo sa spoliehate len na eurofondy?

Krajské poplatky dvíhať nebudem a zadlžovať kraj na bežnú prevádzku tiež nie. Prvým zdrojom je efektivita: prestať preplácať dopravu, nedostávať pokuty, nastaviť efektívne riadenie a zaviesť centrálne nákupy. Druhým sú eurofondy a ďalšie externé zdroje, ktoré dnes kraj čerpá minimálne. Z každého eura, ktoré kraj vloží do projektu, môže dostať niekoľkonásobne viac, ak má projekty pripravené včas, a to sa doteraz nedialo. Tretím je vlastná energia. Kraj spravuje stovky budov, od škôl po nemocnice. Solárne panely na ich strechách znamenajú nižšie účty každý rok a ušetrené peniaze pôjdu do ciest a sociálnych služieb. Energetiku som viedol aj ako viceprimátor Žiliny a dnes sa od nás učí celé Slovensko. Nie sú to veľké vízie, ale bežný rozpočtový rozum.

Pôsobili ste ako viceprimátor Žiliny aj ako krajský poslanec. Čo považujete za svoj najväčší hmatateľný úspech z doterajšej práce pre verejnosť a za čo naopak beriete osobnú spoluzodpovednosť, že sa to nepodarilo dotiahnuť?

Najviac ma teší, keď ľudia v Žiline prestali obchádzať podchody. Boli tmavé a nebezpečné, dnes sú bezpečné a kriminalita z nich takmer zmizla. Z rozpadnutého kamerového systému sme postavili jeden z najmodernejších na Slovensku a po meste pribúdajú nové autobusové prístrešky.

Naštartoval som prípravu digitálneho dvojčaťa mesta a riadenie mesta postavené na dátach. V odpadovom hospodárstve sme zaviedli spravodlivý množstvový zber odpadu a ako prví z veľkých miest na Slovensku sme spustili bezplatnú službu mobilných zberných dvorov. Už som spomínal energetiku, vďaka ktorej sme, najmä počas energetickej krízy, ušetrili státisíce eur. Ako prvé mesto na Slovensku sme začali zdieľať prebytky vlastnej vyrobenej elektriny, za čo sme dostali aj prestížne ocenenia. Sú to malé veci, no ľudia ich cítia každý deň.

Ako krajský poslanec som upozorňoval na dotácie aj na dopravu a stav našich sociálnych zariadení, no z poslaneckej lavice sa kraj nezmení, keď vedenie nechce. Moju spoluzodpovednosť vidím v tom, že som dlho veril, že stačí tlačiť zvnútra zastupiteľstva. Nestačí. Preto som sa rozhodol urobiť viac a kandidovať na župana.

Ak by ste vo voľbách uspeli, aký bude váš úplne prvý krok po nástupe do úradu župana?

Okamžite začnem pripravovať investičnú mapu kraja a rokovať s investormi ohľadom rozvoja priemyslu s vyššou pridanou hodnotou vo všetkých našich regiónoch. Lebo to je základný predpoklad lepšie platenej práce na Kysuciach, Orave, Turci, Liptove, ako aj v Žiline a na celom Hornom Považí. Zriadim krajský fond dostupného bývania a spolu s mestami a obcami pripravíme prvé projekty župných nájomných bytov. A zavediem priamu podporu 5 000 eur ročne na verejnoprospešné projekty v každej našej obci, vrátane podpory hasičov, futbalistov a ďalších komunitných aktivít.

Prečo máte radi Žilinský kraj? V čom je jeho najväčší potenciál – pre domácich, ale aj z pohľadu návštevníkov?

Tu som vyrastal, chodil do školy a začínal podnikať. Keď cestujem po svete a prednášam o moderných mestách, vždy sa rád vraciam domov, pod Malú Fatru. Máme niečo, čo iným regiónom chýba: hory, vodu, priemysel aj štyri vysoké školy na jednom mieste. Máme však aj veľmi šikovných a pracovitých ľudí. A to je skvelá kombinácia.

Po dostavbe D3 budeme mať priame spojenie s obrovským poľským trhom. Obrovský potenciál má aj žilinské letisko. Pre návštevníkov môžeme byť cyklistickým srdcom Karpát a lyžiarske strediská môžu s podporou kraja fungovať celoročne, nielen keď napadne sneh, ktorého je stále menej. Pre domácich môžeme byť krajom, kde sa oplatí zostať a kam sa oplatí vrátiť. Krajom, kde si vedia a môžu založiť rodinu. Potenciál máme a nerozumiem, prečo doteraz chýbala ľuďom v jeho vedení vôľa, ale zrejme aj schopnosti ho využiť.

Ak by ste mali vybrať tri najdôležitejšie priority, ktoré sa potrebujú akútne zlepšiť a vedeli by ste ich vyriešiť do jedného roka, ktoré by to boli?

Prvou sú už spomenuté transparentné dotácie s jasnými pravidlami a každej obci päťtisíc eur ročne na verejný projekt bez komplikovaných výziev. To je rozhodnutie zastupiteľstva, nie roky prípravy.

Druhou – do jedného roka budeme mať jasné financovanie a minimálne spustenú súťaž na rekonštrukciu mosta v Námestove s jasným termínom jeho dokončenia. Tu už vážne nemôžeme čakať, lebo nám ten most nedajbože spadne a ochromí dopravu na veľkej časti Oravy.

Treťou je náborový príspevok a bývanie pre lekárov špecialistov. Lebo extrémne čakacie doby na vyšetrenie u lekára znížime len tak, že do našich regiónov pritiahneme nových lekárov, napríklad neurológov. Čo najskôr musíme zastabilizovať platy aj v sociálnej oblasti.

Ale spomeniem ešte jednu vec, ktorá je kľúčová pre ďalší, najmä ekonomický rozvoj celého kraja: okamžite vstúpime do priemyselných a obchodných komôr všetkých vyspelých priemyselných ekonomík, začneme robiť ekonomickú diplomaciu a rokovať s investormi. Dnešný svet sa mení veľmi rýchlo a my na to musíme byť pripravení.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.