Francúzsko zatvára stovky škôl, opozíciu opäť rozdeľuje Matovič a v Maďarsku zadržali ľudí spojených s Orbánom (denný výber)

Prečítajte si prehľad dnešných najdôležitejších udalostí.  

Francúzsko toto ešte nezažilo. Tínedžeri podpaľujú školy a bijú učiteľov, stovky škôl radšej zavreli

Francúzsko čelí bezprecedentnej vlne násilia na stredných školách, kde sa študentské protesty zmenili na podpaľačstvo, ničenie majetku a útoky na učiteľov. Ministerstvo školstva preto uzavrelo približne 400 škôl po celej krajine, keďže situácia prerástla do bezpečnostnej krízy.

Podľa úradov bolo od začiatku nepokojov zadržaných takmer 3 000 mladistvých, prevažne vo veku 15 až 18 rokov, pričom len za jediný deň ich polícia zadržala takmer 2 000. Poškodených bolo okolo 100 škôl, zranenia utrpeli desiatky riaditeľov a škody sa už odhadujú na stovky miliónov eur.

Pôvodne študenti protestovali proti preplneným triedam, nedostatku učiteľov a zlým podmienkam v školách, no situácia postupne eskalovala. Vláda reaguje tvrdšie, plánuje preniesť finančnú zodpovednosť za škody na rodičov neplnoletých výtržníkov a zatiaľ nevie určiť, kedy sa školy vrátia do bežnej prevádzky.

Viac informácií nájdete tu:

Martin Dubéci z PS žiada koniec Igora Matoviča na čele Hnutia Slovensko

Po spoločnom opozičnom postupe pri odvolávaní ministra Tarabu sa vzťahy medzi PS a Hnutím Slovensko opäť prudko vyostrili. Spor odštartoval rozhovor Michala Šimečku, ktorý zopakoval, že Igor Matovič je pre prípadnú budúcu spoluprácu nespoľahlivý partner.

Matovič reagoval ostrým útokom na sociálnej sieti, kde označil Šimečku za „papierového lídra“ bez odvahy a schopnosti poraziť Roberta Fica. Následne sa do konfliktu zapojil aj Martin Dubéci z PS, ktorý vyhlásil, že práve Matovič je hlavnou prekážkou širšej opozičnej spolupráce a vyzval na jeho výmenu vo vedení Hnutia Slovensko.

Napätie pôsobí ešte kontrastnejšie, keďže už na druhý deň Matovič verejne vyzýval opozíciu na spoločné protesty 17. novembra vo všetkých krajských mestách. Celá epizóda ukazuje, že aj keď opozícia vie občas hlasovať spolu, osobné konflikty medzi lídrami naďalej výrazne komplikujú jej jednotný postup.

Viac informácií nájdete tu:

Po viacerých pochybeniach končí šéfka martinských múzeí. Na prešľapy poukázali Aktuality.sk

Zuzana Ďurčová končí vo funkcii riaditeľky Slovenského národného múzea v Martine po sérii zistení o problematickom fungovaní inštitúcie počas jej vedenia. Podľa dostupných informácií ju vo funkcii nahradil etnológ Pavol Lackanič, pričom Ďurčová v múzeu zostáva pôsobiť ako kurátorka.

Na jej pôsobenie sa viazali viaceré kontroverzie vrátane výskytu propagačných predmetov strany Smer v priestoroch múzea, čo je v rozpore s princípom politickej neutrality štátnej kultúrnej inštitúcie. Objavili sa aj informácie o jej možnom prepojení na regionálnu stránku strany Smer-SD Žilina.

Ďalšou závažnou témou bolo fungovanie Krčmy z Oravskej Polhory v Múzeu slovenskej dediny, kde po zrušení pôvodného nájmu prevádzku prevzal nový podnikateľ s väzbami na riaditeľku. Múzeum s ním uzavrelo zmluvu bez nájomného, pričom redakcia zistila, že podnik fungoval denne a zákazníkom nevydával bločky, hoci vedenie tvrdilo niečo iné.

Viac informácií nájdete tu:

Spor o čestné občianstvo v Kežmarku: Kňazi bojkotujú slávnosť pre minulosť kandidáta v ŠtB

V Kežmarku vypukol spor pre plánované udelenie titulu Čestný občan mesta bývalému šéfovi Slovenského olympijského výboru Františkovi Chmelárovi. Proti rozhodnutiu sa postavili miestni rímskokatolícki, evanjelickí aj gréckokatolícki duchovní, ktorí oznámili, že slávnostné zasadnutie zastupiteľstva bojkotujú.

Kňazi svoju neúčasť zdôvodnili tým, že podľa archívov Ústavu pamäti národa Chmelár pôsobil ako agent ŠtB pod krycím menom „Ekonóm“ a za svoju činnosť poberal odmenu. Zdôraznili, že odpustenie a pokánie neznamenajú automaticky nárok na verejné ocenenie a mesto tým podľa nich vysiela neželaný hodnotový signál.

Radnica namieta, že ocenenie schválili poslanci mestského zastupiteľstva vrátane jedného z kritikov, farára Romana Porubäna. Duchovní však tvrdia, že meno kandidáta bolo doplnené až priamo na rokovaní bez riadneho prerokovania, čo otvára širšiu debatu o transparentnosti rozhodovania a morálnych kritériách pri udeľovaní mestských poct.

Viac informácií nájdete tu:

Politik od Zoroslava Kollára postavil na Donovaloch chatu z eurofondov. Teraz v nej na papieri býva a kandiduje na starostu

Martin Halás, dnes kandidát na starostu Donovál za stranu Právo na pravdu spájanú so Zoroslavom Kollárom, si prihlásil trvalý pobyt v rekreačnej chate, ktorú jeho firma kedysi postavila s pomocou 445-tisíc eur z eurofondov. Formálne tým síce zákon neporušuje, no prípad vyvoláva otázky o vhodnosti takéhoto postupu pri uchádzaní sa o verejnú funkciu.

Halás tvrdí, že objekt naďalej slúži na ubytovanie a oba apartmány boli doteraz komerčne prenajímané, pričom podmienky projektu už splnil, keďže päťročné obdobie udržateľnosti dávno uplynulo. Zároveň však platí, že od decembra má byť na prenájom dostupný už iba jeden apartmán, teda práve v čase, keď by v prípade úspechu nastupoval do funkcie starostu.

Príbeh dopĺňa aj Halásova pestrá politická minulosť – od SDĽ cez Hlas až po súčasné pôsobenie po boku Zoroslava Kollára. Kauza tak spája tému eurofondových rekreačných nehnuteľností, lokálnej politiky aj otázku, kde sa končí formálna zákonnosť a začína verejný konflikt záujmov.

Viac informácií nájdete tu:

Ferrari, vily v Karibiku a zničené rodiny: Ako sa zrútil rozprávkový sen o ťažbe kryptomien za 4,5 miliardy

Projekt Glocin lákal tisíce ľudí na sľubované výnosy 10 až 20 percent ročne z údajnej ťažby kryptomien, no po jeho páde zostali investorom len obrovské straty. Do insolvenčného konania prišlo asi 7 000 prihlášok v hodnote približne 180 miliónov eur a česká polícia už obvinila troch hlavných aktérov z podvodu.

Vyšetrovanie ukázalo, že deklarované datacentrum v Bratislave nevytváralo reálny zisk a sľubovaný biznis model nefungoval. Slovák Maroš Mikláš sa bránil tvrdením, že peniaze na odškodnenie investorov mal uložené v hardvérových kryptopeňaženkách v budove očnej kliniky, ku ktorým vraj stratil prístup, no bývalá konateľka kliniky jeho verziu spochybňuje.

Polícia zároveň zistila, že peniaze investorov končili v luxusnom majetku: vo Ferrari, nehnuteľnostiach pri Jadrane, domoch, dovolenkách aj stavbe vily v Karibiku. Hoci sa podarilo zaistiť časť majetku, nádej poškodených na návrat životných úspor je podľa všetkého veľmi malá.

Viac informácií nájdete tu:

Polícia začala so zatýkaním Orbánových ľudí. Spomínajú sa škody, ktoré si bežný človek sotva vie predstaviť

V Maďarsku sa približne pol roka po parlamentných voľbách začína trestnoprávny tlak na ľudí spojených s érou Viktora Orbána. Polícia zadržala bývalého ministra kultúry a inovácií Balázsa Hankóa, ktorý je podozrivý zo spôsobenia škody vo výške asi 47 miliónov eur, a preveruje aj exministra rozvoja Miklósa Sesztáka pre škodu 33 miliónov eur.

Prípad signalizuje, že vyšetrovatelia sa zameriavajú na osoby, ktoré mali profitovať z predchádzajúceho mocenského systému. Pri Hankóovi sa po zadržaní spomína aj pokus vyvolať súcit cez vlastnú rodinu, no jadrom prípadu zostávajú podozrenia z vážneho porušovania povinností pri správe majetku.

Parlament medzičasom zbavil imunity aj premiéra Pétera Magyara, hoci v jeho prípade ide o podstatne menej závažný skutok. Podľa dostupných informácií mal v roku 2024 mužovi, ktorý ho natáčal v nočnom klube, vytrhnúť mobil z ruky a hodiť ho do Dunaja, čo sa vyšetruje ako krádež.

Viac informácií nájdete tu: