Slováci vytvorili nástroj, ktorý z fotky navrhne interiér. Doma sa nechytil, v Amerike sa po ňom zaprášilo

obchodnyregister 2026.10.04.

Mali okolo 20 rokov, množstvo nápadov a sotva 5-tisíc. Ani jeden však ľudí nepresvedčil, aby zaň zaplatili. Zlom prišiel až s AI nástrojom, ktorý z fotografie izby za 20 sekúnd vytvorí návrh kompletne zariadeného interiéru. Dnes má slovenská firma MeltFlex viac ako 213-tisíc registrovaných zákazníkov – väčšinu za oceánom. Kým Slovákov získavala len ťažko, v USA sa zákazníci hrnuli sami.  

Video

Rozhvor so zakladateľmi MeltFlex, Matúšom Kolejákom a Braňom Hrivňákom

Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner

V rozhovore so zakladateľmi projektu MeltFlex Matúšom Kolejákom a Braňom Hrivňákom sa dozviete:

  • Ako dvaja mladí Slováci začínali s 5-tisícmi a prečo prvé dva nápady úplne pohoreli a aj tak sa nevzdali

  • Ako americký trh otočil ich podnikanie a ukázal im, že o ich službu doma záujem nie je

  • Prečo Američania za ich produkt platia oveľa ochotnejšie než Európania a ako sa im podarilo získať veľkých klientov bez jediného telefonátu

  • Ako našli dieru na trhu a odhalili, čo ľuďom pri kúpe prázdneho bytu chýba

  • Ako sa dostali v viac ako 200-tisíc zákazníkov do jedného roka

  • Čo všetko dokáže umelá inteligencia urobiť s fotografiou izby – a prečo niekedy jej výsledok poriadne prekvapí

  • Aké bizarné interiéry ľudia skúšajú vytvárať a prečo AI odmietne vygenerovať deti na ihrisku

  • Aký nečakaný nástroj museli kvôli neporiadnym ľuďom vymyslieť

  • Prečo nechcú brať dizajnérom prácu, hoci by mohli

Čo ste robili v čase, keď ste dostali nápad na MeltFlex, a čo vás prinútilo povedať si: toto skúsime?

(Matúš) Študoval som na FIIT a vo voľnom čase som staval 3D tlačiareň. Braňo osem rokov pracoval pre developerov v Londýne. Stále dookola videl ten istý problém: ľudia si nevedeli predstaviť prázdny byt zariadený, a tak ho nekúpili. Keď umelá inteligencia dokázala z obyčajnej fotky urobiť realistický interiér, spojili sme to, čo som vedel postaviť ja, s problémom, ktorý Braňo poznal z praxe.

V čom je podľa vás MeltFlex prínosom, keď si dnes človek dokáže za pár sekúnd vytvoriť interiér cez AI nástroje?

Odfotíte izbu a o 20 sekúnd vidíte návrh so skutočným nábytkom, ktorý si môžete kúpiť. Developerom pomáhame predávať prázdne byty, ľuďom šetríme drahé chyby pri zariaďovaní. Dizajnéra nenahrádzame, no sme rýchly prvý krok, ešte kým niekomu zaplatíte.

Máme skúsenosť, že väčšinou ženy si nájdu pekný obrázok bytu, ktorý sa mi páči v štýle, ktorý majú rady. Na obrázku je to fajn, ale ten štýl si nevedia predstaviť u seba doma. Preto máme nástroj, pri ktorom si vyberú obrázky, odfotia izbu a náš produkt dizajn z nich presunie do toho ich priestoru s konkrétnym nábytkom. Čiže je to veľmi jednoduché pre používateľa.

Začínali ste s grantom 5 000 eur. Koľko ste mali rokov a na čo ste minuli prvé peniaze?

Ja som mal 22, Braňo 26. Veľa peňazí sme nemali, no na začiatku sme ich ani nepotrebovali. Stačil počítač a čas. Práve čas sme riskovali najviac: Braňo odišiel z kariéry v realitách a ja zo školy aj z práce.

Prvé peniaze išli na funkčný prototyp, doménu a vývojárske nástroje. Na marketing, agentúru či zamestnancov už nezostalo nič, takže všetko sme robili sami dvaja. Naučilo nás to šetriť. Robiť iba veci, za ktoré ľudia naozaj zaplatia, sme sa však naučili až oveľa neskôr.

Pred dnešným MeltFlexom ste niekoľkokrát zmenili smer. Ako ste zisťovali, že pôvodný nápad nefunguje, a kedy ste si povedali, že treba otočiť?

Vyskúšali sme teda tri smery 3D tlačiareň, 3D pôdorysy a nakoniec návrh interiéru z fotky. Prvé dva dopadli rovnako. Vyhrávali sme súťaže, dostávali pochvaly, ale nikto nezaplatil. Našou chybou bolo, že sme to považovali za úspech. Dnes máme jednoduché pravidlo: ak za produkt nikto neplatí tak to nemá zmysel.

Najskôr sme sa venovali 3D tlači. Vyvíjal som tlačiareň, ktorá dokáže tlačiť neplanárne, teda aj v iných smeroch než len po jednotlivých vodorovných vrstvách. Pri klasickej 3D tlači napríklad pri písmene T vytlačíte najskôr zvislú časť a potom vodorovnú. Keďže ide o horúci plast, táto časť potrebuje podpery, aby sa nezrútila. Naša technológia dokázala vytlačiť takýto tvar bez nich. To by mohlo šetriť materiál a nájsť využitie napríklad pri sériovej výrobe rôznych súčiastok.

Anketa

Celkovo hlasov: 3

Nebola to však technológia, ktorú by sme dokázali jednoducho dostať na trh. Potrebovali by sme na to možno 15 až 20 miliónov eur a zázemie mimo Európy, napríklad v USA alebo Číne, pretože európsky hardvérový priemysel je v tomto smere veľmi slabý. Bol to skôr hobby a výskumný projekt než podnikanie.

Zároveň nás naučil, že vieme niečo vyvinúť a následne sa pokúsiť nájsť pre to zákazníka. Najviac času a peňazí nás stál samotný hardvér. Keď sme napríklad objednali súčiastku z Číny, niekedy sme na ňu čakali aj mesiac či dva. Každú novú verziu sme tak mohli vyskúšať až po ďalšom čakaní, čo celý vývoj výrazne spomaľovalo.

Ktorý z týchto pokusov vás stál najviac času alebo peňazí a čo ste sa z neho naučili?

Najviac nás stál hardvér, lebo každá zmena trvala týždne, nie hodiny. Pri pôdorysoch sme zase odpovedali na nesprávnu otázku. Ukazovali sme, ako je byt rozložený, no ľudí zaujímalo, ako bude vyzerať zariadený. Braňo to vedel z praxe skôr, než sme to pochopili z dát.

Bol moment, keď ste už premýšľali, že to vzdáte?

Nikdy sme nemali moment, keď by sme si povedali, že to vzdávame. Keď človek neprestane skúšať, vždy môže zmeniť smer. My sme napríklad úplne prešli z hardvéru do softvéru, čo rozhodne nebola malá zmena. Aj pri vzniku MeltFlexu sme najskôr uvažovali inak. Chceli sme, aby si ľudia interiér nielen navrhli, ale aby si mohli rovno kúpiť aj nábytok. Mal som skúsenosť z e-shopov, takže nám to dávalo zmysel. Potom sme však zistili, že by sme narazili na množstvo problémov, napríklad s vracaním tovaru.

Potom sme však začali zisťovať, koľko problémov by sme si tým na seba naložili. Veľmi nám v tom pomohla spolupráca s nábytkovým predajcom, jedným z našich väčších partnerov. Ukázali nám, čo všetko prináša samotný nábytkársky biznis – od logistiky až po vracanie tovaru. A práve vtedy sme si uvedomili, že by sme sa zbytočne vzďaľovali od toho, v čom je MeltFlex silný. Namiesto toho, aby sme riešili, ako ľuďom čo najrýchlejšie ukázať, ako môže ich byt vyzerať, by sme zrazu riešili sklad, dopravu, objednávky a reklamácie. Produkty sme preto zo stránky odstránili a sústredili sa na samotný nástroj.

Zásadný zlom však prišiel v Amerike. Práve tam sme pochopili, ktorým smerom má biznis ísť. Keď sme sa pozreli, odkiaľ k nám prichádzajú platiaci zákazníci, väčšina bola z USA. Tam sme pochopili, že práve tento trh a tento spôsob využitia nám dávajú najväčší zmysel. Odvtedy sa MeltFlex začal výraznejšie posúvať týmto smerom.

Kedy ste prvýkrát zistili, že ľudia nechcú váš produkt iba vyskúšať, ale sú ochotní zaň zaplatiť? Čo podľa vás rozhodlo?

Keď prišiel prvý predplatiteľ, ktorého sme vôbec nepoznali. Našiel našu stránku na webe a kúpil si predplatné bez toho, aby s nami prehovoril jediné slovo. Vtedy sme prvýkrát videli, že riešime skutočný problém, za ktorého vyriešenie sú ľudia ochotní platiť.

Určite nám pomohol aj americký trh. Američania sa na takéto produkty pozerajú trochu inak. My Európania sme podľa nich príliš technickí a máme tendenciu vysvetľovať všetko do detailu. Keď sme tam prišli s dlhými prezentáciami, povedali nám v podstate: Vyhoďte z toho všetko, čo nie je nevyhnutné, a nechajte tam iba to najdôležitejšie.

Vtedy sme pochopili, že ľuďom nemôžeme naraz predávať 3D technológiu, interiér, nábytok a všetko okolo toho. Musíme si vybrať jednu konkrétnu vec, na ktorú sa sústredíme, a tú spraviť čo najjednoduchšie a najlepšie. Aj toto nám pomohlo zúžiť MeltFlex na samotný problém, ktorý chceme riešiť, namiesto toho, aby sme sa snažili ponúknuť všetko naraz.

Produkt MeltFlex a jeho zakladatelia Matúš Koleják a Braňo HrivňákFoto:
MeltFlex
Robert Hüttner
Produkt MeltFlex a jeho zakladatelia Matúš Koleják a Braňo Hrivňák

Ako ste získali prvého platiaceho zákazníka, ktorý vás osobne nepoznal? Čo ste mu vtedy vlastne predávali?

Nezískali sme ho my, prišiel sám. Predávali sme mu AI interiérový dizajn. Boli to najmä americkí makléri a majitelia domov, ktorí si všetko vybavili v prehliadači. Braňo z realít vedel, prečo to funguje: fyzický home staging v USA stojí tisíce dolárov, takže naše predplatné bolo pre nich smiešne lacné.

Výhoda je aj v tom, že nie sme e-shop, ktorý by musel mať sklad v Amerike, aby tam mohol niečo predávať. Keďže sme platforma, môže si ju kúpiť a používať prakticky ktokoľvek odkiaľkoľvek. Nemáme teda takúto bariéru.

Väčšina vašich platiacich zákazníkov je dnes v USA. Kedy ste pochopili, že práve tam môže byť pre vás väčší trh než na Slovensku?

Nebolo to naše rozhodnutie, ukázali nám to dáta. Keď sme sa pozreli, odkiaľ prichádzajú platiaci zákazníci, väčšina bola z Ameriky. Je to obrovský trh a ľudia tam nové nástroje skúšajú a platia za ne oveľa ochotnejšie než u nás.

Práve pri Američanoch sme si všimli, že keď nájdu nástroj, ktorý rieši problém, ktorý majú, dokážu sa rozhodnúť veľmi rýchlo. Nemusia pred nákupom absolvovať dlhý proces. V Európe máme podľa našej skúsenosti tendenciu oveľa viac porovnávať, čítať recenzie a premýšľať, či by sa rovnaká služba nedala nájsť lacnejšie. Aj pri predplatnom za 200 či 300 eur, ktoré je pre veľkú firmu relatívne malou položkou, sa niekedy dlho rozhoduje, či sa doň oplatí ísť. Medzitým však firma stráca čas.

V USA sa nám naopak stáva, že príde veľký firemný zákazník a objedná si predplatné bez toho, aby sme s ním predtým vôbec komunikovali. Nájde si MeltFlex, vyskúša ho, zistí, že mu rieši konkrétny problém, a jednoducho si ho kúpi. Aj vďaka tomu máme dnes medzi zákazníkmi veľkých developerov v Česku a na Slovensku, ale tiež k nám veľká časť platiacich klientov prichádza práve z Ameriky.

Zároveň si však myslíme, že americký náskok nemusí zostať trvalý. Celý trh s AI nástrojmi pre interiérový dizajn je stále veľmi mladý. Keď sa však o nich začne viac hovoriť aj v Európe, očakávame, že sa toto správanie postupne zmení aj tu. Videli sme to napríklad po našich mediálnych výstupoch, keď sa MeltFlex dostal medzi najsťahovanejšie aplikácie v regióne. Ukázalo nám to, že problém nie je v tom, že by ľudia o takýto nástroj nemali záujem. Skôr o ňom zatiaľ mnohí ešte nevedia.

Ako ste sa do USA dostali bez toho, aby ste tam mali vybudované meno alebo kontakty? Čo bol prvý konkrétny krok, ktorý vám otvoril americký trh?

Cez obsah. Písali sme návody a porovnania, ktoré ľudia hľadajú v Google a v ChatGPT, a odtiaľ k nám dodnes chodí väčšina návštevníkov. Ľudia nás nachádzali cez vyhľadávanie. Pre nás je napríklad dôležité slovné spojenie „AI interior design“ (AI interiérový dizajn – pozn.red.). Keď sa pri takomto vyhľadávaní dostaneme medzi prvé výsledky, človek si nás rozklikne, vyskúša si jednu bezplatnú verziu a ak sa mu výsledok páči, môže si službu rovno kúpiť.

Celkovo máme pocit, že Európa je v tomto trochu menej zameraná na automatizáciu. Menej chceme veci zjednodušovať a optimalizovať. Vidieť to napríklad aj pri rôznych službách. Keď si človek niečo stiahne alebo si aktivuje nejakú službu, môže si pozrieť recenzie a často vidí veľa sťažností na to, že prečo za niečo musí platiť, prečo to nejde inak alebo prečo sa niečo nedá urobiť manuálne. Akoby sme tu celkovo nemali až takú potrebu zjednodušovať si každodenné veci.

To je napríklad pri Amerike veľmi zaujímavý poznatok, ktorý sme zistili. Priemerný Američan minie stovky dolárov mesačne na predplatné aplikácií, kdežto my sa u nás fakt bavíme o desiatkach eur. Aj taký Angličan minie napríklad do 100 libier mesačne. Európan, ešte predtým ako si aplikáciu kúpi, prečíta 40 falošných recenzií, ktoré napísali platení Indovia na farme a stále ich nemá toľko.

No tento rozdiel sa bude podľa nás postupne zmenšovať. Predplatné a rôzne digitálne služby sa budú v Európe používať čoraz viac. Ľudia si budú postupne zvykať platiť za nástroje, ktoré im šetria čas alebo automatizujú časť práce. Ten posun podľa nás určite príde, len americký trh je v tomto zatiaľ ďalej.

Nemali ste veľkého investora. Ako ste financovali podnikanie? Koľko dnes MeltFlex zarába a ako sa vaše tržby zmenili za posledný rok či dva?

Z tržieb: z predplatného a zo zákaziek pre firmy ako YIT, JTRE, VI GROUP či Kondela. Odkedy robíme AI pre interiérový dizajn, sme v zisku. Nemôžeme povedať presnú sumu, no máme viac ako 213-tisíc registrovaných zákazníkov.

Koľko z nich sú z Ameriky a koľko z Európy?

Väčšina je z Ameriky, okolo 80 percent, no stále sa to mení – raz je to 75, potom 85. Medzi veľké trhy patrí aj Austrália, Anglicko, zaujímavé je Belgicko a Holandsko. Tiež aj škandinávske štáty, možno aj preto, že majú väčší kapitál, s ktorým vedia narábať.

Keď sa pozriete na internetovú návštevnosť (trafiku, pozn.red.), veľká časť pochádza z Indie. India má obrovské množstvo ľudí, ale veľká časť z nich si jednoducho nemôže dovoliť za služby platiť. Môžete tam mať veľkú trafiku a veľa používateľov, ale nákupná sila je predovšetkým v bohatších krajinách. Súvisí to jednoducho s HDP.

Ako často sa stáva, že AI vygeneruje nesprávny obrázok alebo vytvorí niečo, čo vyzerá nepoužiteľne?

Áno, určite sa stáva, že výsledný obrázok nie je úplne taký, ako si človek predstavoval. Veľmi často je problém v tom, ako človek svoju predstavu sformuluje. Musí to totiž napísať do nejakej vety. Predstavte si, že máte obrázok s 30 stoličkami a chcete jednu konkrétnu modrú. Ak nepoviete, ktorú presne myslíte – ako tú pravú vľavo, systém nemusí vedieť, ktorú má upraviť, a dá vám tam všetky modré stoličky a je to na prd (smiech).

Človek potom nie je spokojný, pretože výsledok nezodpovedá jeho predstave. Myslím si, že ľudia majú niekedy problém s tým, že treba výsledok upravovať, skúšať. Naši klienti často očakávajú, že zaplatia predplatné a hneď na prvú dostanú presne to, čo chcú. Tak to však nefunguje. Treba sa s tým trochu hrať a výsledok postupne upravovať. Aj my, keď s nástrojom pracujeme, robíme to každý deň a k výsledku sa dostávame iteratívne.

Stalo sa vám pri MeltFlexe niečo bizarné, alebo vtipné? Či už pri vývoji alebo používaním?

Neviem, či je to bizarné, ale ľudia v tej základnej skúšobnej verzii generujú fakt hocičo. Od rôznych sexuálne ladených miestností až po neviem čo. Máme tam ale limity, zákazník nemôže zasa generovať nezákonné veci, no dá vám to napríklad ružovú posteľ s putami. Napríklad sa nedajú generovať deti – čiže ak chce developer ihrisko s deťmi, tak mu to kvôli ochrane nemôžeme dodať.

Ale najčastejšie, keď sa pozeráme na dáta a na fotografie, ktoré ľudia nahrávajú aby sme to vyhodnotili, vidíme obrovský neporiadok. Niekedy je tam taký bordel, že si hovorím, ako tam tí ľudia vôbec žijú. Úplný chaos, keby vás tam niekto pozval na návštevu, no koniec (smiech).

Ale samozrejme to chápeme (smiech). Takýchto prípadov máme veľa. Je to vlastne realita, ľudia majú doma neporiadok a je to úplne v poriadku, je to každého vlastná vec. Len je to niekedy šokujúce, keď chce niekto napríklad zmeniť posteľ v spálni, ale posteľ ani nevidno, pretože je na nej bielizeň, hračky a ďalšie veci. A nie jedna hračka, ale pokojne sto hračiek.

Matúš Koleják a Braňo Hrivňák z MeltFlexFoto:
Robert Huttner
Matúš Koleják a Braňo Hrivňák z MeltFlex

To, čo vám hovorím o generáciách, ktoré ľudia vytvárajú vidíme len v prípadoch, keď s tým ešte pracujeme my. Pri bežných používateľoch už do toho nevidíme, aj kvôli GDPR. Keď si človek kúpi subscription, už nevidíme, čo konkrétne generuje, samozrejme (smiech).

(Braňo) Keď som sa sťahoval s priateľkou a riešili sme to pred rokom, musel som ten vizuál robiť v rôznych programoch. Teraz sú tie modely úplne na inej úrovni. Tam vidíme ten potenciál, že teraz sa možno niekedy pomýli, ale o chvíľu už neuvidíte rozdiel.

Museli ste preto aj pridať MeltFlex-u nástroj navyše?

Áno, máme samostatný model, ktorý dokáže miestnosť najskôr vyčistiť od odpadu a podobných vecí a až potom s ňou ďalej pracovať. Model dokáže pracovať aj s miestnosťou, ktorá nie je v ideálnom stave.

Aké máte s projektom plány do budúcna?

Chceme ľuďom pomôcť už s prvým krokom pri zariaďovaní. Keď sa Braňo sťahoval, zaplatil si interiérovú dizajnérku približne 3000 eur. Dostali pekné vizualizácie, no keď si chcel kúpiť nábytok z návrhu, zistil, že dizajnérka spolupracuje s luxury štúdiom, kde sa rovnaký alebo veľmi podobný nábytok predával za niekoľkonásobne vyššie ceny. Niečo, čo môže stáť 500 eur, sa tak predávalo za 8000 eur.

Podľa nás človek často ani nevie, akú kvalitu si vlastne kupuje. Rovnaký nábytok od rovnakého výrobcu môže jeden predávať ako taliansky dizajnový nábytok za 8500 eur a druhý ako bežný nábytok za 500 eur. Rozdiel je v prezentácii a marketingu.

Nechceme však pripraviť interiérových dizajnérov o prácu. Aj preto ich pozývame priamo na našu platformu a budujeme sieť dizajnérov, developerov a nábytkárskych firiem. Novinkou je integrácia nášho nástroja priamo na weby nábytkárov. Zákazník tak bude môcť navrhnúť interiér priamo na stránke firmy, od ktorej si chce nábytok kúpiť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
MeltFlex
americký trh
interiérový dizajn
umelá inteligencia

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.