Kniha Etely Farkašovej Dni vyšla práve, keď jej zomrel manžel, vedec Vladimír

Onedlho po tom, čo som s Etelkou Farkašovou potešene telefonovala o jej novej knihe Dni (vydavateľstvo SSS), prišla od nej smutná správa, že jej zomrel manžel Vladimír.  

Dotklo sa ma to, lebo som ho dobre poznala a navyše som vedela, ako je s ním Etelka spútaná. Významná spisovateľka a filozofka tvorila pár s nemenej významným vedcom vyše polstoročia, a bola to dvojica naozaj nerozlučná. Vladimír Farkaš, hoci vzdelaním chemik, patril aj do oblasti umenia a kultúry.

A to nielen tým, že bol veľmi kultivovaný, že bol spolužitím s prozaičkou a filozofkou Etelou Farkašovou vťahovaný do sveta umeleckej tvorby a duchovných úvah, ale aj tým, že on sám napísal zaujímavú autobiografickú knihu Ja som ni staťo. (Narodil sa v rodine dolnozemských Slovákov v dedinke Bingula vo Vojvodine a v detstve rozprával tamojším nárečím, v ktorom je aj názov knihy.) Niektorí čitatelia Pravdy si budú pamätať články o jeho vedeckom i literárnom úsilí, ako aj veľký rozhovor v našom Víkende v roku 2012, keď mal sedemdesiatku a vrcholili jeho vedecké úspechy a objavy.

Poznali ho aj kolegyne Etelky Farkašovej, najmä spisovateľky z klubu Femina, lebo sa ochotne zúčastňoval na besedách a iných literárnych podujatiach. No a samozrejme, literatúru aj inšpiroval! Niečo z neho sa nachádza vo Farkašovej prózach. Keď písala o solídnych manželských dvojiciach a zodpovedných citlivých chlapoch, videla som jeho.

Ohrozené aj manželstvo

No určite sa manželom neinšpirovala v tejto najnovšej knihe Dni. Karol, ktorý tam vystupuje a je otcom postihnutého Fedora, je celkom iný typ. Nie je to silný charakter, akým bol Vladimír Farkaš. Karol z knihy Dni ale výborne vystihuje typ mužov, ktorí sa nevedia vyrovnať s tým, že sa musia podriadiť osudu a nemôžu si plniť svoje životné plány. V príbehu novej Farkašovej knihy nezvládol spomínaný Karol, že sa stal otcom hendikepovaného syna Fedora a nevie sa vyrovnať s tým, že jeho dieťa je iné, že má viac problémov než rodičovských radostí a že ho obmedzuje.

Foto:
SSS
Etela Farkašová: Dni

Hovorí sa, že v podobných situáciách sa manželstvá často rozpadajú a autorka vynikajúco opisuje práve túto možnú koróziu vzťahu. O čo viac ale muž uniká, o to viac sa synovi venuje mama, Karolova žena. Ona sa dieťaťu doslova obetuje. Bolo by ale málo, keby bol príbeh iba o tomto. Autorka ide hlbšie a odkrýva aj skrytú stránku príbehu. Najmä rozkolísanosť matky. Nie je to jej voľba, že je stále s ním. Aj Fedorova mama by niekedy najradšej ušla zo svojho príbehu, žila si svoj život a venovala sa práci prekladateľky, o ktorej vždy snívala. A vôbec – chcela by žiť normálnejšie, zmysluplnejšie. Už ani nemá kedy počúvať milovanú hudbu. No nič iné jej nezostáva, ako boriť sa so svojím osudom a podporovať napredovanie syna, čo vyzerá bezútešne.

Borí sa však veľmi zaujímavo a aktívne. O tomto procese podáva autorka dôkladné svedectvo. Deň za dňom, množinu dní, ako sľubuje titul, trpezlivo venuje svojmu malému Fedorovi, ktorý vôbec netuší, aké je pre rodičov bremeno, a svojím spôsobom sa zo života teší. Je to všetko zápas, ale matka, hoci je vyčerpaná, dosahuje výsledky a nakoniec sa dočkajú toho, že už o zmysle ich života niet pochýb.

Návrat k dávnej próze

Možno bude niektorým čitateľom tento námet povedomý a nebudú sa mýliť. Próza Dni sa zrodila z knihy Etely Farkašovej Deň za dňom, ktorá vyšla v 90. rokoch a v ktorej píše o matke a jej postihnutom synovi Fedorovi. Autorka priznáva, že sa vrátila k tomuto námetu, lebo v nej ďalej dozrieval. Hovorí, že sa rada vracia k svojim starším textom, aby ich znova spracovala a obohatila o skúsenosť, ktorú rokmi získala. Tak je to aj v próze Dni. Z príbehu Fedora a jeho rodičov sa stala pôsobivá metafora životného pocitu dnešných ľudí. Čoraz ťažšie je byť akceptovaný, uznaný, mať pocit naplnenosti, užitočnosti. V súčasných zmätkoch si ťažko hľadať zmysel života, svoje životné poslanie a napĺňať ho. Mnoho ľudí blúdi, mnoho ľudí je “mimo misu”, ako sa dnes hovorí. Cítia sa ako outsideri.

Text Dní má v sebe schopnosť posilniť i upútať človeka. Je to krásna kniha, plná myšlienok na zapamätanie. Autorka zavedie čitateľa do domácnosti trojčlennej rodiny, a otvorí intimitu života jej členov. Vidíme im až do hrnca, do spláne aj do detskej postieľky. Spoznávame tiež ľudí naokolo, ktorí sa im však vzhľadom na synovu diagnózu (najmä matke) vzdialili. Tiež veľmi pekné pasáže. Sú najmä o tom, ako sa tieto vzťahy menia a utvárajú. Niektoré časti knihy sú až idylické, ale niektoré drásajú srdce. Napríklad, keď sa matka, už veľmi unavená jednotvárnosťou a námahou života s Fedorom, rozhodne pred synom utajiť a prevezie sa na ďalšiu zastávku. Nevystúpi tam, kde ju on čaká podľa dohovoru. Farkašová naozaj obohatila svoj námet o ešte hlbšie poznanie človeka, než akým disponovala v mladších rokoch.

Postihnutá spoločnosť?

Vtedy ju k písaniu inšpiroval podobný prípad z reality, ale aj to, že bývala kedysi na Patrónke a často vídala deti z neďalekej školy pre telesne znevýhodnené deti na Mokrohájskej ulici. Teraz je inšpirovaná celým prostredím, v ktorom žijeme. Celé ľudské spoločenstvo sa javí ako postihnuté.

Záver knihy tvorí rozhovor Etely Farkašovej s poetkou Ivicou Ruttkayovou, ktorý približuje práve toto filozofické pozadie prózy Dni. V závere rozhovoru Etela Farkašová hovorí, že znak vyspelosti spoločnosti by radšej ako vo vedomostnom a jednostrannom technickom rozvoji videla vo zvýšenej miere jej starostlivosti o znevýhodnených, slabších, zraniteľných a bezbranných ľudí.

Dnes sa všetko prehodnocuje, mení, začíname nový život s umelou inteligenciou, ale rodina stále zostáva východiskovým bodom. Kniha Dni približuje, čo to je za citové laboratórium a čo sa dá s jej pomocou dosiahnuť. A tu sa ešte vrátim k zosnulému manželovi Etely Farkašovej Vladimírovi Farkašovi (25. 12. 1941 – 23. 9. 2026), ktorý napísal onú skvelú knihu o svojej rodine Ja som ni staťo. Je o rodine, a to z celkom iného súdka. Veľmi optimistické čítanie.

Autorovi rodičia, ktorí žili na Dolnej zemi v Srbsku, reagovali na výzvu Mať volá, ktorou po druhej svetovej vojne zvolávali Slovákov domov. (K iniciatíve vyšiel aj plagát Martina Benku.) Kniha je o tom, aké boli prvé i neskoršie zážitky rodiny Farkašovcov po návrate. Nikto ich napríklad na Slovensku nevítal, lebo juhoslovanský prezident Josip Broz Tito odmietal poslušnosť Moskve a bol už vtedy v nemilosti. Prenášalo sa to aj na slovenských repatriantov, ktorí sa vrátili do vlasti, no tá už bola macošská. Skrátka, je to veľmi zaujímavé čítanie o dejinách a kto si ju prečíta spolu s Farkašovej románom Dni, bude mať lepší obraz o tom, v akom svete žijeme a ako sa v ňom dá obstáť.

Témy:
Etela Farkašová
kniha
Dni

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.