Prečo tisíce slovenských detí radšej volajú cudzím ľuďom, než by sa zdôverili vlastným rodičom?

Za každým hovorom je dieťa, ktoré sa bálo zostať samo so svojím problémom. Prečo dnes deti dôverujú linke viac než vlastnej rodine, aké tajomstvá zverujú do slúchadla a čo by mali rodičia a učitelia urobiť skôr, než bude neskoro?  

Každý deň zazvoní na Linke detskej istoty viac ako 550 telefonátov. Za tri desaťročia fungovania poskytli odborníci pomoc vo viac ako 3,5 miliónoch prípadov.

Myšlienka, ktorá stála pri zrode Linky detskej istoty pred tromi desaťročiami, zostáva rovnako naliehavá aj dnes. Hlavným cieľom bolo vytvoriť bezpečný, anonymný a bezbariérový priestor pre každého mladého človeka.

„Linka detskej istoty vznikala s veľmi jasnou a dodnes platnou myšlienkou – aby žiadne dieťa a mladý človek na Slovensku nemuseli ostať na svoje problémy sami. Pred 30 rokmi padol nápad vytvoriť bezplatnú a anonymnú linku, ktorá bude fungovať nonstop. Základnou filozofiou vždy bola podpora a ochrana práv detí,“ spomína na začiatky riaditeľka Linky detskej istoty Tatiana Ivanič Rybanská.

Zatiaľ čo pri vzniku v roku 1996 išlo výhradne o telefonickú podporu, doba si vyžiadala modernizáciu. V roku 2000 pribudlo chatové a e-mailové poradenstvo. Dnes organizácia spravuje celé spektrum špecializovaných služieb.

„Na bezplatnom a anonymnom telefónnom čísle 116 111 funguje Linka pomoci pre deti a mladých ľudí. Máme tiež krízovú Linku pre nezvestné deti na čísle 116 000. Obe tieto čísla sú medzinárodne harmonizované, čo znamená, že ak sa slovenské dieťa ocitne v núdzi kdekoľvek v Európe, dovolá sa na obdobný servis. Okrem toho prevádzkujeme Rodičovskú poradňu, Sociálno-právnu poradňu, Poradňu inklúzie, Linku dôvery v ruskom a ukrajinskom jazyku či online poradne odpisemeti.sk a pomoc.sk,“ dopĺňa Tatiana Ivanič Rybanská.

13 fotiek v galérii

Linka detskej istoty

Zdroj: Linka detskej istoty

Tím expertov a náročný výcvik

Za obrovským množstvom vybavených hovorov stojí odborný tím zložený z viac ako 60 špecialistov – psychológov, sociálnych pracovníkov, špeciálnych, liečebných či sociálnych pedagógov. I keď ide o medzigeneračný kolektív, kde zakladatelia pôsobia ako supervízori, pracovať na linke nemôže len tak hocikto.

Psychologička Linky detskej istoty Katarína Bubáková vysvetľuje, akými náročnými fázami musí prejsť každý nový záujemca: „Prijímame ľudí, ktorí majú ukončený minimálne prvý stupeň vysokoškolského vzdelania v pomáhajúcich profesiách. Uchádzači musia absolvovať niekoľko kôl výberových konaní a následne intenzívny dvoj až trojmesačný odborný výcvik. Počas neho preberáme rôzne krízové situácie a spôsoby komunikácie. Okrem odbornosti je však kľúčová aj kreativita a flexibilita, pretože svet detí je pestrý a na všetko sa vopred pripraviť nedá.“

Špecifikom práce na linke je aj to, že poradcovia pracujú vždy v tandeme. Na niektorých službách slúži aj päť odborníkov naraz, aby boli v prípade náročnej intervencie okamžite k dispozícii.

13 fotiek v galérii

Psychologička Linky detskej istoty Katarína Bubáková a riaditeľka Linky detskej istoty Tatiana Ivanič Rybanská

Zdroj: Norbert Marci

Samota, šikana aj strach z návratu do školy

Linka detskej istoty zaznamená ročne viac ako 200-tisíc kontaktov, čo predstavuje priemerne vyše 550 hovorov a správ denne. Vyťaženosť je vysoká celoročne, no mierne nápory odborníci pociťujú v mesiacoch apríl, máj a jún pred koncom školského roka, počas sviatkov alebo pri mimoriadnych udalostiach v spoločnosti, akými boli pandémia či vypuknutie vojny na Ukrajine.

Hoci by sa mohlo zdať, že témy hovorov sa neustále opakujú, opak je pravdou. „Každý človek aj každá téma je jedinečná. U nás nerozlišujeme, či sú témy vážne alebo menej vážne. Deti môžu zavolať s čímkoľvek, kedykoľvek,“ hovorí psychologička Katarína Bubáková a konkretizuje najčastejšie problémy:

„Definitívne najväčšou témou je osamelosť. Aj keď sme obklopení ľuďmi, vnútri sa často cítime sami. Nasledujú vzťahy v rodine, v škole, prvé lásky a rozchody, ale aj šikana a kyberšikana. Šikana sa nám pritom neotvára len počas školského roka, ale aj tesne pred jeho začiatkom, keď deti pociťujú úzkosť z návratu do prostredia, kde sa necítia bezpečne.“

Medzi ďalšie časté témy patria fyzické dospievanie, poruchy príjmu potravy či sebapoškodzovanie. Odborníci na linke však nesuplujú dlhodobú terapiu ani záchranárov. S deťmi vytvárajú akčný plán, ako problém komunikovať s rodičmi a ako nájsť pomoc vo svojom bezprostrednom okolí.

Deti chcú počuť živý hlas, AI ich neoklame

Hoci sa často hovorí, že dnešná mladá generácia komunikuje výhradne cez textové správy a sociálne siete, štatistiky Linky detskej istoty tento mýtus vyvracajú. Viac ako 90 % zo všetkých kontaktov tvoria práve telefonáty. Chaty predstavujú približne 6 % a e-maily 4 %. Zaujímavosťou tiež je, že až 62 % volajúcich tvoria chlapci a najčastejšou vekovou kategóriou (73 %) sú deti a mládež od 11 do 18 rokov.

„Deti si vedome vyberajú telefón. Chcú počuť živý hlas, prijatie a reálny rozhovor. Hlas má často až terapeutický, liečivý účinok a empatia sa cez neho odovzdáva oveľa jednoduchšie,“ psychologička Katarína Bubáková.

S rozvojom moderných technológií sa však objavil nový fenomén – strach z umelej inteligencie. Bubáková popisuje skúsenosti z posledného obdobia:

„Kým pred desiatimi rokmi sa deti pýtali, či nie sme roboti, dnes sa čoraz častejšie pýtajú, či hovoria s umelou inteligenciou. Keď sa ich spýtame, s kým by sa rozprávali radšej, drvivá väčšina odpovie, že volajú práve preto, aby sa rozprávali s reálnym človekom. Všímajú si, že AI často používa frázy ako ‚vnímam ťa‘ či ‚cítim ťa‘, no deti sa nenechajú oklamať. Vedia, že počítač ich v skutočnosti vypočuť nedokáže, pretože mu chýba ľudský element.“

13 fotiek v galérii

Odborníčky a odborníci z Linky detskej istoty sú tu pre deti non-stop

Zdroj: Linka detskej istoty

Aké signály by si mali všímať rodičia a učitelia?

Spoznať, že sa dieťa vnútorne trápi, býva pre rodičov či pedagógov niekedy náročné.

„Zmena prichádza v bežnom správaní. Dieťa môže byť utiahnuté, izoluje sa od rodiny aj kamarátov, opúšťa obľúbené koníčky. Často sa objavujú aj telesné prejavy ako opakované bolesti brucha či hlavy, zhoršenie školského prospechu, nechutenstvo či apatia,“ varuje psychologička.

Zároveň dodáva dôležitú radu pre rodičov, ako k dieťaťu pristupovať: „Nefunguje nátlak typu: ‚Vidím, že ti niečo je, hneď mi to povedz!‘ Fungujú malé, drobné ponuky na rozhovor a vytváranie pocitu bezpečia. Dieťa musí vedieť, že rodič pri jeho priznaní nevybuchne do paniky, nezačne problém bagatelizovať ani hneď ponúkať hotové riešenia. Riešení majú deti okolo seba veľa, ale skutočného vypočutia málo. Veľmi dobre zaberá uvedomiť si, že máme dve uši a iba jedny ústa – zrejme preto, aby sme viac počúvali a menej rozprávali.“

Financie ako večná výzva a dôležitosť partnerstiev

Fungovanie nonstop bezplatnej linky pre celé Slovensko je finančne mimoriadne náročné. Získať stabilné zdroje je pre neziskový sektor dlhodobou výzvou.

„Získavanie financií sa počas 30 rokov neustále menilo. Považujem za úžasné, že sme v každom, aj náročnom období dokázali linku udržať a dokonca ju rozvíjať. Vychovali sme vyše tisíc odborníkov, ktorí dnes pracujú po celom Slovensku. Dopyt po našich službách však stále prevyšuje naše kapacity,“ konštatuje riaditeľka riaditeľka Linky detskej istoty Ivanič Rybanská.

Práve preto sú pre fungovanie organizácie kľúčové partnerstvá so súkromným sektorom a nadáciami, ako je napríklad Nadácia VÚB:

„Spoluprácu s nadáciami vnímame extrémne pozitívne. Je to perfektné spojenie niekoho, kto vie finančne podporiť verejnoprospešnú vec, s našou odbornou prácou. Zviditeľnenie je pre nás náročné, keďže podliehame prísnym medzinárodným štandardom kvality a z etických dôvodov nemôžeme do médií vešať konkrétne príbehy detí. Keď nadácie tvorivo pomôžu s reportážou, článkom alebo vizuálmi, pomáhajú šíriť povedomie o tom, že tu pre deti existuje bezplatná pomoc. A v nemalej miere nám to umožňuje navýšiť hodiny poradcov, aby sme dokázali pomôcť ešte väčšiemu počtu detí,“ uzatvára Tatiana Ivanič Rybanská.

Psychologička Katarína Bubáková zároveň na záver odkazuje deťom a mladistvým: „Na Linke detskej istoty vždy nájdete priestor, v ktorom sa môžete porozprávať o akejkoľvek téme, ktorá vám prebleskne hlavou. U nás vždy nájdete niekoho, kto vás bez posudzovania vypočuje, bude pri vás stáť a pomôže vám prebrať to, čo vás trápi, ťaží alebo o čo sa chcete len tak podeliť. Sme tu pre vás na bezplatnom telefónnom čísle 116 111 – nonstop, bezplatne a anonymne.“

Pozrite si aj naše video, ktoré vzniklo v spolupráci s Nadáciou VÚB.