Rusko udiera na strategické mosty. Ak padnú, Kyjev môže zachvátiť obrovský chaos

Rusko v posledných dňoch opakovane útočí na mosty cez Dneper v Kyjeve. Hoci sa mu zatiaľ nepodarilo žiadny z nich zničiť, samotné zásahy a hrozba ďalších útokov už výrazne komplikujú dopravu medzi oboma brehmi ukrajinskej metropoly. Podľa expertov pritom nemusí byť hlavným cieľom Moskvy fyzická likvidácia mostov.  

Podľa denníka The New York Times (NYT) Rusko počas troch dní zaútočilo na kyjevské mosty šesťkrát. Ďalší útok prišiel počas nedeľnej návštevy nemeckého kancelára Friedricha Merza. Poškodenie a riziko ďalších zásahov viedli miestne úrady k obmedzeniu alebo zastaveniu dopravy na piatich zo šiestich cestných mostov v meste. –

Útoky sa začali 1. októbra 2026, keď ruské drony opakovane zasiahli Južný most. Počas jedného z útokov po ňom prechádzal vlak metra, jeho cestujúci ani vodič sa nezranili. Po ďalších zásahoch bol most uzavretý pre cestnú dopravu aj metro a neskôr bola prevádzka čiastočne obnovená.

Ráno 3. októbra zasiahol ruský prúdový dron Severný most. Ďalší útok nasledoval 4. októbra a v jeho vozovke vznikol kráter.

Most netreba zbúrať, aby prestal fungovať

Úplné zničenie veľkých betónových mostov je podľa expertov technicky náročné. Vyžadovalo by množstvo presných zásahov a sústredenie značného počtu útočných prostriedkov na rovnaké ciele.

Letecký expert Kosťantyn Kryvolap pre Radio NV upozornil, že prostriedky, ktoré Rusko pri súčasných útokoch používa, podľa dostupných dôkazov nemajú schopnosť jednoducho zničiť celú mostnú konštrukciu.

„Cieľom nie je zničiť mosty. Prostriedkami, ktoré nepriateľ teraz používa, možno most poškriabať alebo urobiť dieru do vozovky, ale vyradiť ho z prevádzky týmto spôsobom nemožno. Zároveň však dosahujú svoj cieľ: zastavujeme dopravu cez mosty,“ povedal Kryvolap.

Práve to môže byť pre Rusko podstatné. Aj relatívne obmedzené poškodenie môže vyvolať potrebu technických kontrol, opráv alebo preventívneho uzatvorenia mosta. Úrady nemôžu riskovať premávku po konštrukcii, pri ktorej nie je jasné, či zásah nenarušil jej nosné prvky.

Kryvolap zároveň komentoval informácie o údajnom použití špeciálnej kumulatívnej munície. Podľa neho sa objavili správy o 50-kilogramovej bojovej hlavici rozdelenej na štyri časti, zatiaľ však podľa experta neexistujú dôkazy, že by takáto zbraň dokázala vážne poškodiť veľký most.

Kyjev je od mostov existenčne závislý

Dneper rozdeľuje Kyjev na dve veľké časti. Na prevažne rezidenčnom východnom brehu žije približne milión ľudí, zatiaľ čo na západnom brehu sa nachádza väčšina vládnych inštitúcií a podnikov. Desaťtisíce ľudí preto rieku denne prekračujú cestou do práce, škôl či za službami.

Ak sa obmedzenia stanú pravidelnými, dôsledky sa nebudú týkať iba dopravných zápch. Ekonóm Ivan Us, hlavný konzultant Centra zahraničnopolitických štúdií ukrajinského Národného inštitútu strategických štúdií, upozornil pre agentúru UNIAN na straty pracovného času, rast logistických nákladov, pokles tržieb malých podnikov a následný tlak na ceny.

Cesta medzi prácou a domovom sa podľa neho môže predĺžiť o hodinu až dve. Zamestnanci stratia čas a budú unavenejší, čo môže znižovať produktivitu. Súčasne môžu kaviarne, obchody a prevádzky služieb prichádzať o zákazníkov, pretože ľudia obmedzia pohyb po meste.

Ďalším problémom je zásobovanie. Ak sa nákladná doprava musí presmerovať na zostávajúce mosty, rastie spotreba paliva aj cena prepravy. Us upozorňuje, že vyššie logistické náklady sa následne môžu premietnuť do cien tovarov a podporovať infláciu.

Ministerstvo hospodárstva podľa údajov citovaných agentúrou UNIAN odhaduje, že jedna hodina ekonomických prestojov spôsobených leteckými poplachmi stojí Ukrajinu približne dve miliardy hrivien. Samostatný odhad škôd spôsobených obmedzením dopravy cez Dneper zatiaľ podľa Usa neexistuje.

Veľké poškodenie by spôsobilo obrovský chaos

Najvážnejší scenár by nastal v prípade dlhodobého uzavretia viacerých kyjevských mostov súčasne. Alternatív je totiž málo.

Jeden cestný most sa nachádza severne od Kyjeva. Najbližší most južne od mesta je vzdialený približne 145 kilometrov, čo predstavuje asi 2,5 hodiny jazdy. Ďalšie priechody cez Dneper sa nachádzajú ešte južnejšie, ich využívanie by však znamenalo výrazné obchádzky a niektoré sú zároveň bližšie k frontu.

Takéto presmerovanie by zasiahlo nielen osobnú dopravu, ale aj zásobovanie Kyjeva a tranzit tovarov cez krajinu.

Ak by Rusku podarilo vážnejšie poškodiť jeden alebo viacero kyjevských mostov a doprava medzi brehmi Dnepra by zostala dlhodobo obmedzená, dôsledky by podľa ekonóma Ivana Usa boli výrazne vážnejšie než súčasné zápchy a dočasné uzávery. „Je jasné, že by to bol obrovský chaos,“ povedal pre UNIAN.

Us upozorňuje, že pri dlhšom výpadku by mesto muselo hľadať alternatívne spojenie medzi brehmi. Za najrýchlejšie riešenie považuje riečnu dopravu, najmä trajekty. Do úvahy by podľa neho mohli prichádzať aj pontónové prechody. Tunel pod Dneprom by bol dlhodobým projektom, ktorého výstavba by trvala roky.

Útoky môžu fungovať aj bez zničenia jediného mosta

Práve kombinácia technického poškodenia, preventívnych uzáver a psychologického tlaku vysvetľuje, prečo majú útoky význam aj vtedy, keď mosty zostanú stáť.

Rusko by na ich úplné zničenie muselo podľa Usa sústrediť veľké množstvo dronov alebo iných zbraní na niekoľko veľmi odolných cieľov. To by zároveň znamenalo presun útočných prostriedkov z iných smerov. Ak by Ukrajina dokázala okolie mostov dostatočne chrániť protivzdušnou obranou, Moskva by mohla spotrebovať veľké množstvo munície bez dosiahnutia rozhodujúceho výsledku.

„Riziká nepochybne existujú, ale pravdepodobnosť, že budú, zjednodušene povedané, zničené všetky mosty, podľa mňa nie je vysoká,“ povedal Us.

Úplná deštrukcia navyše nie je nevyhnutná. Pre fungovanie mesta môže byť vážnym problémom už neistota, či bude konkrétny most otvorený o hodinu, na druhý deň alebo počas ďalšieho leteckého poplachu.

Práve tým sa útoky na mosty odlišujú od snahy zasiahnuť jednorazovo konkrétny objekt. Opakované nálety môžu nútiť mesto uzatvárať kľúčové dopravné tepny, presmerovávať tisíce áut a ľudí, zvyšovať náklady na zásobovanie a viazať prostriedky protivzdušnej obrany.

Útoky na kyjevské mosty tak zapadajú do širšej ruskej kampane proti ukrajinskej infraštruktúre. Podľa NYT sa v posledných týždňoch terčom stávajú okrem energetiky aj sklady, železnica, dátové centrá, zdravotnícke sklady či hutnícke podniky. Ukrajinskí predstavitelia a vojenskí experti citovaní denníkom tvrdia, že cieľom je poškodzovať ekonomiku, komplikovať podporu vojnového úsilia a zároveň zvyšovať tlak na každodenný život obyvateľstva.

Čítajte viac o ruskej vojne proti Ukrajine

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
Rusko
ruská armáda
ukrajinská armáda

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.