Koniec boháčov na Slovensku? Odborníci vysvetľujú prekvapivé čísla o našom majetku

Patríme medzi deväť krajín na svete, kde najbohatšia vrstva obyvateľstva stráca svoj dominantný podiel na celkovom majetku. Znie to ako skvelá správa o tom, že bežní Slováci konečne bohatnú, no pri pohľade zblízka má tento štatistický úspech trpkú príchuť.  

Predstavte si, že by vám niekto povedal: „Na Slovensku sa nožnice medzi najbohatšími a bežnými ľuďmi zatvárajú.“ Znie to ako sci-fi? Podľa najnovšej správy Global Wealth Report od spoločnosti Allianz je to však realita. Slovensko sa dokonca ocitlo v klube iba deviatich krajín sveta, v ktorých sa podiel majetku tej najbohatšej desatiny za posledných 20 rokov zmenšil.

Znamená to však, že slovenskí milionári skutočne chudobnejú a prichádzajú o peniaze? Alebo je za tým niečo úplne iné – napríklad naša národná posadnutosť vlastniť tehly a betón, kým štatistiky rátajú len peniaze na účtoch?

Spýtali sme sa popredných slovenských ekonómov a finančných analytikov, ako tento prekvapivý výsledok čítať. Ich odpovede odhaľujú mimoriadne zaujímavý paradox našej krajiny: sme síce jedným z najrovnostárskejších národov na svete a naša stredná trieda za dve desaťročia slušne podrástla, no skrýva sa v tom jeden veľký háčik.

Prečítajte si, ako odborníci hodnotia naše majetky, prečo peniaze bežných Slovákov dobiehajú elitu a či je táto zdanlivo výborná správa pre Slovensko skutočnou výhrou.

Experti odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Znamená to, že slovenskí milionári naozaj schudobneli?

2. Je to pre našu krajinu vlastne dobrá správa, alebo je za tým nejaký háčik?

Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce

1. – 2. Z poklesu podielu top 10 % priamo nevyplýva, že slovenskí milionári schudobneli. Sám osebe znamená len to, že sa finančná pozícia ostatných skupín vyvíjala relatívne priaznivejšie než pozícia tejto najmajetnejšej skupiny.

Pre interpretáciu tohto porovnania je dôležité aj to, že Allianz meria iba čisté finančné aktíva, teda vklady, cenné papiere, poistné a penzijné aktíva mínus dlhy, a nezarátava hodnotu nehnuteľností. Na Slovensku pritom domácnosti držia veľkú časť bohatstva v nehnuteľnostiach, nie vo finančných aktívach.

Eurofound vo svojej štúdii z roku 2025 ukazuje, že v skupine 20 % najmenej majetných na Slovensku tvoria nehnuteľnosti (na bývanie aj iné využitie) až 75,9 % hrubých aktív, oproti napríklad 45,4 % vo Francúzsku. V skupine 20 % najmajetnejších je to 78,2 % na Slovensku oproti 60,2 % vo Francúzsku. Pretože nehnuteľný majetok je vo všeobecnosti rozdelený rovnomernejšie než finančný majetok, vysoký podiel vlastníctva nehnuteľností tak prispieva k relatívne nízkej majetkovej nerovnosti na Slovensku.

Nízka nerovnosť bohatstva na Slovensku je opakovane potvrdzovaná aj inými meraniami. Spomínaná štúdia Eurofoundu ukazuje, že aj pri širšom poňatí definície majetku patrí Slovensko medzi krajiny EÚ s nízkou majetkovou nerovnosťou: takzvaný Gini index celkového čistého majetku, ktorým sa meria nerovnosť na škále 0-1 (kde 0 znamená, že každý má rovnako, a 1 absolútnu nerovnosť, kde jeden má všetko a ostatní nič), je 0,51 na Slovensku (najnižšia hodnota spomedzi 22 skúmaných krajín EÚ) oproti 0,73 v Nemecku (najvyššia hodnota v štúdii) a najbohatších 5 % ľudí na Slovensku vlastní približne 25 % majetku oproti 41 % v Nemecku. Aj bohatstvo uložené v bývaní je rozdelené pomerne rovnomerne: Gini čistého majetku v bývaní je na Slovensku 0,50 oproti 0,77 v Nemecku.

Aj vďaka tomu len 0,5 % Slovákov má záporný čistý majetok, kým priemer sledovaných krajín v štúdii Eurofoundu je približne 4 %. Podľa tej istej štúdie medzi rokmi 2017–2021 rástla miera úspor najvýraznejšie práve v spodnej polovici majetkového rozdelenia, a to o 13,9 percentuálneho bodu, teda viac než v majetnejších skupinách.

Takže je to skôr dobrá správa o rovnomernejšej distribúcii majetku než dôkaz „chudobnutia milionárov“. Že to môže mať aj nevýhody, napríklad keď vysoká miera vlastníctva vlastného bývania znižuje mobilitu na trhu práce alebo z pohľadu optimalizácie výnosu a rizika investícií, je už témou do ďalšieho panelu expertov.

2 fotky v galérii

Koncentrácia bohatstva

Zdroj: Allianz

Pavel Škriniar, Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave

1. – 2. Najbohatšia desatina môže mať oveľa viac majetku než pred 20 rokmi, hoci jej podiel na celkovom koláči klesol. Dôvodom zníženia podielu môže byť zvýšenie majetku ostatných skupín obyvateľstva. Faktom je, že za posledných 20 rokov sa Slováci preorientovali z uchovávania úspor v bankách a hotovosti na investície. Za vývojom vidím skôr príbeh, že ostatné skupiny obyvateľstva dobiehali bohatších rýchlejšie.