Na štyri svetové strany ako Slovensko? Bez hodnôt to nejde. Český eurokomisár vysvetlil projekt Global Gateway

Zmenila sa geopolitická situácia a vo svete prestávajú platiť pravidlá. Má na to Európska únia odpoveď? O projekte Global Gateway pre Pravdu hovorí český eurokomisár pre medzinárodné partnerstvá Jozef Síkela. Na Slovensku vystúpil aj na podujatí Ambrela Development Forum.  

Nakoľko je projekt alebo iniciatíva Global Gateway Európskej únie a Európskej komisie reakciou na globálne ambície Číny, pretože, samozrejme, aj EÚ má svoje vlastné predstavy o tom, ako by mal fungovať obchod a geopolitika?

Global Gateway je určitá geopolitická stratégia, alebo, ak chcete, aj investičná stratégia Európskej únie, ale vlastne nie je reakciou na nikoho. Je to reakcia na geopolitické zmeny, ktoré vo svete sledujeme. Je to reakcia na potrebu vytvárania nových dôveryhodných partnerstiev, posilňovania odolnosti, ekonomickej bezpečnosti Európy aj partnerských krajín prostredníctvom investícií do udržateľných technológií a zároveň aj krok, ktorý nám pomôže potláčať primárne príčiny migrácie. Global Gateway má pomôcť posilniť naše partnerské štáty a zároveň posilniť európske technológie, európsku odolnosť a európske firmy na zahraničných trhoch.

Vravíte, že Global Gateway nie je reakciou na nikoho, ale zároveň hovoríte, že je odpoveďou na geopolitickú situáciu, ktorú určite formuje Čína aj pokračujúca ruská invázia na Ukrajinu. Takže, keď sa vrátime úplne ku koreňom Global Gateway, prečo sa EÚ rozhodla pre vytvorenie takejto iniciatívy?

Tradícia európskej rozvojovej pomoci je historicky veľmi silná a vždy sme patrili k najväčším prispievateľom. Samozrejme, dostali sme sa do bodu, v ktorom sme si začali klásť otázku, či pozícia takého sponzora zodpovedá našim záujmom. Veľmi často sme podporovali projekty vo vzdelávaní či zdravotníctve a nakoniec sa ukázalo, že partnerské krajiny naďalej zostali čistým vývozcom nespracovaných komodít do rôznych krajín, najmä na čínsky trh. V týchto štátoch teda nezostáva pridaná hodnota, čo znamená, že sa do určitej miery naša podpora rozplýva a stráca.

Do toho prišli systémové šoky, ako sú vojna na Ukrajine a energetická kríza. A ešte predtým to bola pandémia COVID-19, ktorá ukázala, aké drahé môžu byť závislosti. Uvedomme si, že v Európe sme nemali niektoré produkty nie preto, že bola pandémia, ale preto, že ich nebolo z čoho vyrábať. Čína najskôr vyviezla vírus a potom úplne zatvorila prístavy, zastavila dodávky a jednoducho neboli čipy a podobne. Ukázalo sa, že závislosti sú veľmi drahé, že nearshoring (presun výroby do geograficky blízkych krajín) a dodávky just-in-time (vtedy, keď sú potrebné, nie skôr) nefungujú.

Vznikla myšlienka niečoho, čo by som nazval akýmsi friendshoringom alebo partnershoringom. Vytvárame nové ekonomické väzby s dôveryhodnými partnermi, kde možná cenová výhodnosť nie je jediným parametrom, ale dôležitá je práve dôveryhodnosť. Potom prišla energetická kríza a účet za závislosť od ruských fosílnych palív bol obrovský. Zároveň sme si uvedomili, že suroviny môžu slúžiť nielen ako nevyhnutne potrebný vstup do výroby, ale aj ako prostriedok na vydieranie. Pokiaľ ste výlučným dodávateľom niečoho, tak máte v ruke veľmi silný nástroj. A videli sme tiež, že náš prístup nefunguje dostatočne.

V akom zmysle?

Keď sa pozrieme napríklad na ekonomický vývoj Afriky, tak v nej nepokračuje industrializácia. Jej podiel na globálne vytváranej pridanej hodnote sa dlhodobo pohybuje na dvoch percentách. Proti tomu stojí dramatický nárast populácie a potreba vytvárať pracovné miesta a hodnotové reťazce (value chain – celý proces tvorby produktu). A idea Global Gateway vznikla z toho, že chceme podporiť tvorbu pracovných miest a dodávateľských reťazcov, keď ponúkame európske technológie podľa najmodernejších štandardov, investície do udržateľnosti, vzdelania či konektivity a prístup ekonomík zainteresovaných krajín k regionálnym, ale aj globálnym trhom. Za to všetko získame nových partnerov na dodávky.

Aké sú konkrétne príklady, že Global Gateway už funguje, a kde sú slabiny celého projektu?

Začnem od tých slabín. Do určitej miery k nim patrí európska roztrieštenosť. Historicky najväčšou slabinou je naša nekoordinovanosť. Znamená to, že si európske firmy veľmi často konkurujú medzi sebou a snažia sa získať tie isté zákazky, aby nakoniec aj tak prehrali s lacnejšou Čínou. Začali sme sa tomu venovať. Ide o to, ako vybrať to najlepšie z európskej ponuky a ako k nej pridať veci, ktoré idú hodnotovo ďalej ako cena. Teda aby sme sa stali partnerom nie preto, že sme najlacnejší, ale pretože vieme dodať niečo iné ako napríklad Čína.

Do určitej miery sa nám to darí, pretože sme zdigitalizovali prehľad o tom, čo kde robíme v rámci Global Gateway. Rovnako umožňujeme spoločnostiam z jednotlivých krajín uchádzať sa o diplomatickú alebo aj finančnú podporu prostredníctvom Global Gateway Investment Hubu, ktorý sme na tento účel špeciálne založili. S tým tiež súvisí vytváranie národných tímov, pretože máme 27 krajín a každá si spoluprácu s firmami organizuje po svojom a následne nám predkladá národné projekty. Slovensko využíva pilierové hodnotenie, čo veľmi uľahčuje čerpanie peňazí. Hovoríme štátom, že potrebujeme, aby aj oni išli takpovediac s kožou na trh, aby aj oni pomáhali firmám získať lokálnu podporu, a potom ju my doplníme o diplomatickú alebo aj finančnú pomoc v rámci Global Gateway.

Aké projekty sú dôležité?

Spoločne s privátnym sektorom sme investovali takmer dve miliardy eur do výroby vakcín v Afrike a je z toho ich produkcia v Rwande či Senegale. Na jar som vo Washingtone predstavil novú iniciatívu výroby očkovacích látok spoločne s Biovacom v Kapskom Meste v Južnej Afrike. Teraz som podobný projekt prezentoval v New Yorku. Týka sa výroby vakcín v Latinskej Amerike. Tým posilňujeme odolnosť a schopnosti týchto krajín riešiť pandémie už v zárodku, ale tiež pomáhame s uplatnením európskych firiem.

Veľmi zaujímavý projekt podporujeme v Zambii, kde v podstate chceme využiť odpad z medených baní na výrobu sulfátu kobaltu. Bola by to jediná taká výroba v Afrike. To znamená vytváranie pracovných miest, dodanie nových technológií a know-how na výrobu batériového sulfátu kobaltu. Produkcia pokryje výrobu jedného milióna elektromobilov ročne. Je to strategická surovina, čo, samozrejme, bude veľmi zaujímať európskych výrobcov elektromobilov. Robíme tiež na projekte v Grónsku na výrobu molybdénu, ktorý by v najbližších rokoch uspokojil potreby európskeho obranného priemyslu.

Aké sú ďalšie príklady?

V Namíbii máme výrobu takzvaného priamo redukovaného železa (direct reduced iron), v rámci ktorej využívame vodík ako palivo pri spracovaní železnej rudy a produkcii peliet. Tie potom slúžia na výrobu ocele v Európe. Dve tretiny energie, ktoré potrebujete na výrobu surového železa, sa spotrebujú čisto a okrem toho v krajine, ktorá má vzhľadom na geografiu a poveternostné podmienky takmer neobmedzený prístup k obnoviteľným zdrojom, či už je to slnko alebo vietor. Investujeme tam aj do vzdelania, pretože spolupracujeme s miestnou banskou univerzitou. Vytvárame podmienky pre niekoľko stoviek študentov, ktorí potom priamo z tej školy smerujú do výroby, lebo ich vzdelávanie je prispôsobené tomu, čo potrebujú firmy na trhu. A ešte spomeniem, že som bol nedávno v Brazílii, kde máme veľmi zaujímavý projekt v Minas Gerais. Belgická firma by odtiaľ mohla odoberať vzácne zeminy a následne ich finálne spracovať vo Francúzsku.

V súvislosti s podobnými projektmi však zaznieva aj kritika. Teda, že spolupráca s týmito krajinami je dobrá, ale posúvame do nich veci, ktoré nechceme robiť v Európe. Napríklad ťažbu vzácnych zemín.

Snažíme sa to všetko robiť na základe využitia najmodernejších technológií, ktoré ako Európania máme k dispozícii. A je to vlastne aj naša hodnotová ponuka pre partnerské krajiny, čo je do určitej miery aj niečo, čo vyvoláva zvýšený záujem. Pre mnohé štáty, s ktorými spolupracujeme, je udržateľnosť pomerne pálčivá vec. Investujú do toho veľké peniaze a prestáva im už byť jedno, či je výroba špinavá, alebo je čistá. Znamená to, že majú záujem o európske technológie.

Máte však pravdu v tom, že ťažobný a spracovateľský priemysel je do určitej miery problematický v Európe a že sme sa spoliehali na dodávky z iných krajín. Mnohé z dôležitých surovín tu ani nemáme. Ja to nevnímam tak, že výrobu zámerne presúvame do iných krajín. Podporujeme ekonomický rozvoj tých štátov tak, že im dávame k dispozícii technológie, investujeme do vzdelania a odovzdávame im know-how. Pomáhame im tak vytvárať hodnotové reťazce. A povedzme si pravdu: čo sa stane, ak sa tieto krajiny neindustrializujú, to znamená, že zostanú čistými vývozcami komodít? Počas štyroch až piatich rokov príde v Afrike na pracovný trh asi 50 miliónov ľudí. Ak títo mladí ľudia nebudú mať udržateľnú budúcnosť, čo znamená prácu, prístup k vzdelaniu, k školstvu pre ich deti, tak to jednoducho budú hľadať inde.

Čiže sa to týka aj migrácie?

Je to kombinácia. Riešime migračné problémy v mieste vzniku. A zároveň posilňujeme európske firmy na zahraničných trhoch. Vytvárame potrebné pracovné miesta napríklad na susednom kontinente, ale ide tiež o posilňovanie bezpečnosti a ekonomickej odolnosti Európy.

Slovenská vláda hovorí o zahraničnej politike na štyri svetové strany a vyzerá to tak, že veľmi nerieši to, kde je aký režim. Ako je to v prípade Global Gateway? Je pri spolupráci dôležité aj to, ako krajina funguje, čo sa týka právneho štátu, ľudských práv a podobne?

Nebudem komentovať slovenskú zahraničnú politiku, ale aj v osobnom živote mi skúsenosť hovorí, že hrať to na všetky strany sa nevypláca. Tak to jednoducho je. A keď sa pozriete, čo tie jednotlivé strany predstavujú, tak to skôr či neskôr môže viesť k nejakému konfliktu. Lebo každá z nich má úplne iný geopolitický záujem. Niektoré krajiny sú pre väčšiu časť Európy spojenci, iné sú systémoví rivali a ďalšie sú pre niektorých Európanov nepriatelia.

Hodnotová stránka je jedna z najdôležitejších častí našej ponuky, pretože bez nej to nefunguje. Nechceme len investovať do nejakej železnice, technológie, dopravného koridoru alebo prístavu. Záleží nám na sociálnych a ekologických aspektoch a podporujeme udržateľnosť. Vychádza to z hodnotového prístupu Európskej únie, ktorá má boj proti chudobe zakotvený v zakladajúcich dokumentoch. Pokiaľ chce byť niekto súčasťou Global Gateway len preto, lebo chce maximalizovať zisk, ale hodnotová dimenzia ho nezaujíma, tak v tom prípade by som mu odporučil, nech sa obráti niekam inam. Pretože pre nás je hodnotová stránka dôležitá. Dáva mi mandát na to, aby som nejakým spôsobom účelne kombinoval investície do vzdelania a zdravotníctva s ekonomicky orientovanou agendou zameranou na vytváranie pracovných miest, digitalizáciu, dopravné koridory, obnoviteľnú energetiku a zároveň napríklad aj na riešenie závislosti od kritických surovín.

Hovoríte o maximalizácii zisku, čiže sa asi môžeme vrátiť k Číne, ktorá pravdepodobne veľmi nerieši hodnotové veci. A je tu americká vláda Donalda Trumpa, ktorá škrtala rozvojovú pomoc, čo bolo rozhodnutie, ktoré viedlo k tomu, že ľudia zomreli. Ako môže Global Gateway fungovať vo svete, z ktorého sa vytrácajú pravidlá?

Náš prístup je založený na hodnotách a z toho nebudeme ustupovať. Snaha o narúšanie multilateralizmu alebo medzinárodného poriadku založeného na medzinárodnom práve nie je cesta, ktorá vedie k úspechu. Ale zároveň musím z osobnej skúsenosti povedať – a ja som navštívil viac než 40 krajín za posledné dva roky – že nám vlastne táto zmena politiky pomáha. Opäť sa zvýšil takpovediac dopyt po Európe.

Hovoríme naozaj o dramatických škrtoch. Celosvetovo sa rozvojová agenda znížila medziročne o nejakých 23–24 percent, čo je najväčší pád v histórii. V Európe nastal pokles o osem percent, ale paradoxne vďaka celkovému prudkému zníženiu sa podiel Európy zvýšil na 48 percent celosvetovo. Globálne sme najväčším podporovateľom rozvojovej agendy. Sme najväčším podporovateľom zdravotníctva. Sme jedným z významných podporovateľov multilateralizmu a celej agendy OSN. A krajiny začínajú vnímať to, že my sa to naozaj snažíme robiť na základe partnerstva založeného na vzájomnej výhodnosti. Je to niečo, čo som sa naučil v obchode. Zmluvy, ktoré sú výhodné len pre jednu stranu, nikdy nemajú dlhodobé trvanie. Ale dohody, ktoré sú výhodné pre všetkých zúčastnených partnerov, sú udržateľné a majú životnosť aj na dlhé roky.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Jozef Síkela
EÚ
Európska únia
Global Gateway
Čína
vojna na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.