Dopravný kolaps vo Fínskom zálive: Pred ruskými prístavmi sa vytvorila 55-kilometrová zápcha lodí a tankerov

obchodnyregister 2026.10.05.

Pred ruskými prístavmi vo Fínskom zálive vznikla masívna dopravná zápcha. Rad tankerov a nákladných lodí dosahuje dĺžku viac ako 55 kilometrov, pričom čakacia doba na vjazd do prístavu Usť-Luga sa predĺžila až na päť dní.  

Pred ruskými prístavmi vo Fínskom zálive vznikla dopravná zápcha. Rad tankerov a nákladných lodí meria viac ako 30 námorných míľ (približne 55 km) a ich čakacia doba pre prístav Usť-Luga môže dosiahnuť až päť dní. Na nezvyčajné nahromadenie lodí pred ruskými prístavmi v Baltskom mori ako prvý upozornil analytik spravodajstva z otvorených zdrojov (OSINT) vystupujúci pod označením Russian Forces Spotter. TASR o tom píše podľa ruského portálu The Insider.

  • Pred ruskými prístavmi vo Fínskom zálive vznikla tridsať míľ dlhá lodná zápcha.
  • Nárast čakajúcich plavidiel súvisí s ukrajinskými útokmi v Čiernom mori.
  • Presmerovanie dopravy do Baltského mora zvyšuje náklady a predlžuje dodávky.

Čakajúce plavidlá

K 30. septembru čakalo na povolenie na vstup do ruských prístavov približne 65 tankerov a 85 nákladných lodí, uvádza Russian Forces Spotter. V zápche pred prístavom Usť-Luga bolo 43 plavidiel.

Najmenej šesť z nich možno zaradiť do tzv. tieňovej flotily, ktorá prepravuje ruskú ropu napriek medzinárodným sankciám uvaleným na Kremeľ pre rozpútanie vojny na Ukrajine. Pred mesiacom čakalo na povolenie vplávať do prístavu približne 24 lodí.

Dôsledky útokov v Čiernom mori

Skoršie údaje z leta ukazovali v oblasti maximálne tucet čakajúcich plavidiel, ale po 10. auguste sa začal ich počet postupne zvyšovať. Spôsobili to ukrajinské útoky na ruské lode a nákladné prístavy v Čiernom mori, čo presmerovalo nákladnú námornú dopravu do Baltského mora.

Časový tlak na ruské prístavné terminály nemusí nutne zastaviť tok tovarov, ale dlhšia lodná trasa a spomalenie dodávok ich predražuje.

V polovici augusta agentúra Reuters informovala, že ruské úrady v snahe uvoľniť exportné kapacity v pobaltských prístavoch začali presmerovávať kazašskú ropu do Novorossijska pri Čiernom mori.