Desať dní v dejinách, ktoré nikdy neexistovali. Nikto sa vtedy nenarodil ani nezomrel
obchodnyregister
2026.10.05.
Predstavte si, že si 4. októbra ľahnete spať, a keď sa na druhý deň zobudíte, bude už 15. októbra. Science-fiction? Nie, realita. Presne to sa stalo v roku 1582. Vo väčšine katolíckych krajín v Európe vtedy tých desať dní jednoducho vyškrtli, aby mohli zaviesť nový kalendár.
Foto:Archív Vladimíra Jancuru
Pápež Gregor XIII. sa odhodlal zreformovať starý juliánsky kalendár.
Musel to byť riadny zmätok, keď sa niekoľko európskych štátov takto prenieslo v čase. Medzi štvrtkom 4. októbrom a piatkom 15. októbrom 1582 sa v tých krajinách nič nestalo, nikto sa nenarodil ani neumrel. Tie dni totiž nikdy neexistovali, úplne ich vymazali z histórie.
11 minút a 14 sekúnd
Zmena, ktorú zaviedol pápež Gregor XIII., však nebola nejakým panským huncútstvom ani vrtochom katolíckej cirkvi. Navrhli ju učenci, aby sa dĺžka roka zosúladila s dĺžkou mesiaca.
Problém bol v tom, že tropický rok, ktorý je základom kalendárneho, má presne 365 dní, päť hodín, 48 minút a vyše 45 sekúnd. Toľko trvá, kým planéta Zem obehne okolo Slnka. Tento úsek však nie je celistvým násobkom dňa, a preto sa nedá len tak preniesť do kalendára.
Tieto nezrovnalosti pozorovali už starobylé národy. Starí Egypťania sa to už v roku 238 pred Kristom snažili vyriešiť tak, že zaviedli priestupný rok. Každý štvrtý rok mal potom 366 dní a ostatné 365, čím sa rozdiely medzi tzv. slnečným a mesačným kalendárom zredukovali.
V Rímskej ríši to v roku 46 pred Kristom presadil známy diktátor Gaius Julius Caesar, ktorý sa o tom dozvedel v egyptskej Alexandrii. Podľa neho sa tento kalendár začal nazývať juliánsky.
Priemerný kalendárny rok mal po týchto úpravách 365,25 dňa, čo takmer zodpovedalo dĺžke tropického roka. Nie však presne. Zem totiž dráhu okolo Slnka prekoná za 365,242 dňa, teda o niečo kratšie, ako predpokladá juliánsky kalendár.
Kalendárny rok preto oproti tomu slnečnému každoročne naberal meškanie 11 minút a 14 sekúnd.
Pápežova moc nad časom
Tento takmer nepatrný a na prvý pohľad bezvýznamný posun sa s pribúdajúcimi rokmi, no najmä storočiami ustavične zväčšoval, čo prinášalo nečakané komplikácie.
Už na nicejskom koncile (cirkevnom sneme) v roku 325 sa napríklad ustanovilo, že deň jarnej rovnodennosti pripadne na 21. marca. Pre kresťanov je to obzvlášť dôležitý dátum, lebo podľa neho vypočítavajú čas Veľkej noci – slávi sa v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti.
Spomenuté zaostávanie kalendárneho roka za tým „prirodzeným“ spôsobilo, že v roku 1582 jarná rovnodennosť – keď je deň rovnako dlhý ako noc – namiesto na 21. marca pripadla už na 10. marca.
Keby situáciu nik neriešil, rozdiel by naďalej narastal, až by sa jedného dňa Vianoce oslavovali uprostred horúceho leta. Na rozpor upozorňovali viacerí učenci, napríklad uznávaný poľský astronóm Mikuláš Kopernik. Na to, aby to zmenili, im však chýbala moc.
Do toku času a dejín napokon zasiahol pápež Gregor XIII. Mal na to dobrý dôvod, časové nezrovnalosti voči prírode ohrozovali načasovanie Veľkej noci, Vianoc i sviatkov rôznych svätých. Preto sa hlava katolíckej cirkvi rozhodla, že to dá do poriadku.
Matematické riešenie problému
V roku 1579 pápež poveril komisiu na čele s astronómami – nemeckým jezuitom Christopherom Claviom a Talianom Luigim (Aloysiom) Liliom, aby problém vyriešili.
Ako sa ukázalo, ich návrh bol vcelku jednoduchý, aj keď pre niekoho, kto matematike príliš nerozumie, môže vyzerať zložito.
Dovtedajšie priestupné roky sa zachovali, ale zaviedlo sa nové pravidlo – počas každých štyroch storočí sa vynechávali tri priestupné roky, aby sa odstránili tri nadbytočné dni, ktoré sa za ten čas nazbierali.
V praxi to znamenalo, že roky na konci storočí sú priestupné iba vtedy, ak sú deliteľné číslom 400 bezo zvyšku. To sa týka rokov 1600, 2000 či 2400, zatiaľ čo „okrúhle“ roky 1700, 1800 a 1900 boli nepriestupné. Taký bude i rok 2100 na konci tohto storočia.
Aby sa súčasne zmazal časový rozdiel, ktorý sa dovtedy za stáročia vytvoril, Gregor XIII. zrušil spomínaných desať dní medzi 4. a 15. októbrom.
Odpor protestantov
Zavedenie nového kalendára, ktorý dostal meno gregoriánsky, ohlásil pápež v bule s názvom Inter gravissimas (Medzi najzávažnejšími) vo februári 1582.
Vďaka vykonaným úpravám sa dosiahlo, že sa trvanie priemerného kalendárneho roka predĺžilo na 365,2425 dňa, čo je už veľmi blízko slnečnému roku. Posunutie o deň sa tak opäť prejaví až o nejakých 3 320 rokov, čo ľudí zatiaľ nemusí trápiť.
Aj keď zmena, ktorú Gregor XIII. nariadil, bola nevyhnutná, nestretla sa všade s pochopením. Katolícke krajiny ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko či poľsko-litovská únia ju síce prijali hneď a ďalšie nasledovali, no v protestantských štátoch reforma narazila na odpor.
V Uhorsku, ktorého súčasťou bolo i Slovensko, sa nový kalendár zaviedol v roku 1587, keď po 21. októbri nasledoval 1. november. V niektorých európskych krajinách sa zmena presadzovala iba veľmi pomaly.
Napríklad Prusko sa k nej pod vplyvom katolíckeho Poľska odhodlalo až v roku 1612 a spravilo to rovnako drastickým spôsobom ako Gregor XIII. Aj tam si obyvatelia po 22. auguste škrtli desať dní a „preniesli“ sa v čase rovno do 2. septembra.
Zvyšok civilizovanej Európy k tomu prikročil od roku 1700. Svojsky to poňali Švédi. Keďže chceli zabrániť „zmazaniu“ vtedy už prebytočných 11 dní, uberali z nich postupne až do roku 1740. V tom čase tak prakticky nepoužívali ani juliánsky, ani gregoriánsky kalendár.
Vo Veľkej Británii a v USA zaviedli zmenu v roku 1752. Aj tam to prebehlo rýchlo – po druhom septembri nasledoval hneď 14. deň v mesiaci.
Októbrová revolúcia v novembri
Výnimkou v Európe až do 20. storočia zostalo pravoslávne Rusko. Preto sa tam aj boľševická revolúcia z roku 1917 označuje ako „októbrová“, hoci v iných štátoch už bolo 7. novembra.
Ruská pravoslávna cirkev zostáva tradičnému kalendáru verná dodnes – Vianoce tam preto slávia až začiatkom januára.
Ani Rusko však nebolo poslednou krajinou so starým letopočtom. Ako poslední v Európe prijali gregoriánsky kalendár v roku 1923 Gréci, v roku 1924 Rumuni a o tri roky neskôr Turci.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
pápež
kalendár
história
astronómia
rok
čas
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.