Pred voľbami hostina, po nich vytriezvenie. Vláda rozdáva dôchodcom aj úradníkom, ekonóm hovorí o zlyhaní, účet zaplatia iní

Viac peňazí pre dôchodcov, miliarda eur pre štátnych zamestnancov či pokračovanie energopomoci. Vláda už schválila rozpočet na volebný rok. Zaplatí sa zo 7,4 miliardy eur nového dlhu. Nové dane ani škrty neprinesie, diera vo verejných financiách však po troch rokoch šetrenia opäť narastie.  

Odborári aj zamestnávatelia skladbu zákona roka odmietli. Firmám prekáža najmä to, že transakčná daň padne až po voľbách. Ďalšie veľké šetrenie sa bude týkať až budúcej vlády.

Štát aj budúci rok minie viac peňazí, ako pritečie do spoločnej kasy. Na rok 2027 počíta s príjmami 63,3 miliardy eur, no vydať chce 70,8 miliardy. Rozdiel dosiahne 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), hoci tento rok má deficit podľa odhadov skončiť na 4,37 percenta a pôvodne si vláda naplánovala ešte menej. Najväčšie sumy pôjdu na dôchodky, platy vo verejnej správe a zdravotníctvo.

Vláda musí návrh rozpočtu do parlamentu poslať najneskôr do 15. októbra. Poslanci ho prerokujú v troch čítaniach a hlasovanie sa podľa doterajších vyjadrení očakáva v najbližších týždňoch. Ak zákon schvaľovaním prejde, začne platiť od 1. januára 2027. Ak by ho parlament do konca roka neschválil, štát by od januára hospodáril v rozpočtovom provizóriu (každý mesiac by mohol minúť najviac dvanástinu výdavkov z rozpočtu predchádzajúceho roka), ktoré však minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už skôr označil za neprípustné.

Vláda si pritom latku posúvala postupne nižšie. Ako pre Pravdu pripomína analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka, v roku 2024 ešte počítala s tým, že do konca volebného obdobia zníži deficit na tri percentá HDP. O rok neskôr si cieľ uvoľnila o pol percenta a tento rok na jar už hovorila o 4,1 percenta. „Problémom nie je len poľavenie v cieľoch práve vo volebnom roku, ale aj v tom, že ciele neboli splnené ani v ostatných, predošlých rokoch vlády. Ani napriek trom opticky masívnym konsolidačným balíčkom s komunikovaným objemom vyše sedem miliárd eur,“ upozorňuje odborníčka.

Zamestnávateľov najviac sklamala kontroverzná transakčná daň. Vláda jej zrušenie avizovala už skôr, firmy ju však budú platiť aj budúci rok a zmizne až od januára 2028. Podnikatelia pritom so zrušením dane už počítali vo svojich rozpočtoch na budúci rok, upozorňuje prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka. V zákone roka podľa neho tiež chýbajú akékoľvek prorastové opatrenia. „Dostávame sa do stavu ako za vlády Igora Matoviča, keď dnes neplatilo, čo bolo schválené včera,“ hovorí.

Kto si prilepší?

Premiér Robert Fico (Smer) sľubuje, že ľudia o nič neprídu. „Zachovávame sociálny štandard. Či už ide o 13. dôchodky, vlaky zadarmo, ničoho z toho, čo sme zaviedli, sme sa nedotkli,“ vyhlásil.

Najviac peňazí pritom pôjde seniorom. Na dôchodkové dávky má Sociálna poisťovňa budúci rok vyplatiť 13,7 miliardy eur, o 362 miliónov viac než tento rok. Za nárastom je najmä valorizácia, ktorú ministerstvo financií odhaduje na 3,5 percenta. Presné číslo bude známe až po zverejnení inflácie dôchodcovských domácností za prvých deväť mesiacov roka. S mimoriadnou valorizáciou rozpočet nepočíta. Trinásty dôchodok vyjde štát na 916 miliónov eur, rovnako ako tento rok, keďže jeho výška je až do roku 2028 zastropovaná na úrovni roka 2025.

Kým výdavky Sociálnej poisťovne stúpnu na 15,5 miliardy eur, štát jej pošle menej. Dotácia na zabezpečenie jej platobnej schopnosti klesne na dve miliardy eur, o 244 miliónov menej než tento rok. Rezort financií to zdôvodňuje rýchlejším rastom odvodov od pracujúcich.

Výrazne viac peňazí si vláda odkladá na rodiny. Na pripravované sociálne a prorodinné opatrenia vyčlenila rezervu 482 miliónov eur. Tento rok to bolo len 52 miliónov a minúť sa z nich má iba šesť. Z rezervy sa má platiť vyššia nezdaniteľná časť základu dane pre viacdetné rodiny, zvýšené minimálne výživné na dieťa, väčší príspevok pre prvákov aj príspevok pri narodení dieťaťa. Rodičom pomôže aj vyššia odvodová odpočítateľná položka. Od januára stúpne z 200 na 300 eur mesačne a okrem študentov a dôchodcov sa bude týkať aj ľudí na materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke.

Najväčším sústom je reforma sociálnych služieb, na ktorú ide 300 miliónov eur. Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude po novom chodiť priamo odkázanému človeku. V rozpočte rezortu práce stúpne o 69 miliónov na 708 miliónov eur. Pokračovať bude aj energopomoc, na ktorú vláda vyčlenila 250 miliónov eur.

Viac dostane aj zdravotníctvo. Celkové výdavky stúpnu na 11,1 miliardy eur, o 429 miliónov viac než tento rok. Platba štátu za jeho poistencov, napríklad dôchodcov či deti, dosiahne 2,12 miliardy eur. Na výstavbu a modernizáciu nemocníc je vyčlenených 694 miliónov eur, z toho 562 miliónov pôjde Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku.

Viac si prilepšia aj zamestnanci štátu. Na ich mzdy a odvody pôjde o 1,07 miliardy eur viac, najmä pre valorizáciu platov, ktoré majú rásť rovnakým tempom ako mzdy v súkromnom sektore. Verejná správa zároveň naberie nových ľudí, budúci rok ich má zamestnávať 452 672, o 2 535 viac, než počítal tohtoročný rozpočet. Najviac pribudne v armáde, ktorá prijme 1 300 profesionálnych vojakov. Posilniť sa má aj cudzinecká polícia, hasiči a školy, kde pribúdajú žiaci. Naopak, s koncom plánu obnovy odíde z ministerstiev 1 505 ľudí, ktorí naň dohliadali.

Novinkou je 700 miliónov eur, ktoré chce štát vložiť do firiem so štátnou účasťou. Konkrétne spoločnosti rozpočet nemenuje. Vláda sa podľa Ďuranu chystá odkúpiť podiel českého ČEZ v štátnej firme JESS, ktorá pripravuje nový jadrový zdroj v Bohuniciach, za približne 200 miliónov eur. „Kam pôjde zvyšných 500 miliónov eur, sa z rozpočtu nedozvieme,“ upozorňuje.

Účet príde neskôr

Zamestnávatelia však varujú, že štedrosť nevydrží dlho. „Rozpočet si dal za úlohu zachovať sociálny štandard. To sa však vláde podarí len na budúci rok, pretože Slovensko sa zadlží o sedem miliárd eur. Zhorší tak sociálny štandard občanom na niekoľko rokov,“ tvrdí šéf AZZZ Machunka.

Ešte tvrdší je Ďurana. „Päťpercentný deficit po troch kolách konsolidácií nie je nič iné ako zlyhanie vlády v rozpočtovej politike,“ hovorí. Vláda podľa neho nedokázala škrtať výdavky ani prijať reformy a konsolidácia navyše pribrzdila ekonomiku aj rast príjmov domácností.

„Nová vláda sa bude musieť vyrovnať so zhoršujúcim sa ratingom, rastúcimi výdavkami na úroky a nutnosťou prijímať nepopulárne opatrenia. Bude to volebné obdobie s názvom Uťahovanie opaskov,“ dodáva analytik INESS.

Vláda pritom mala povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, to sa však nestalo. Verejný dlh je totiž v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, kde ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nariaďuje kabinetu práve takýto krok. Vláda sa mu vyhla výnimkou. Uznesením konštatovala, že výdavky na odstraňovanie následkov živelných pohrôm a na plnenie medzinárodných zmlúv, najmä na obranu, presiahli tri percentá HDP. V takom prípade sa sankcie neuplatnia. RRZ však už v máji upozornila, že nemá k dispozícii čísla, ktoré by to podložili, a takýto výklad výnimky považuje minimálne za problematický.

Dlh tak bude ďalej rásť. Ministerstvo financií odhaduje, že na konci roka 2029 dosiahne 69,6 percenta HDP, a to len v prípade, že vláda v rokoch 2028 a 2029 nájde ďalšie úspory za 0,8 a 1,4 percenta HDP. Bez nich prekročí hranicu 70 percent. Úroky, ktoré štát platí za požičané peniaze, stúpnu už budúci rok na 2,7 miliardy eur a o dva roky neskôr na 3,5 miliardy.

Výhľad analytikov RRZ je ešte pesimistickejší. Ak sa nič neurobí, deficit podľa odhadov rady v roku 2030 presiahne šesť percent HDP a dlh 75 percent. Náklady na obsluhu dlhu vystúpia koncom dekády na vyše štyri miliardy eur ročne. „Je to ekvivalent postavenia novej fakultnej nemocnice v každom krajskom meste, spolu ôsmich nemocníc,“ približuje Múčka.

Splácanie dlhu tak bude odčerpávať približne šesť percent príjmov rozpočtu a tento podiel bez konsolidácie rýchlo porastie. Peniaze, ktoré zhltnú úroky, budú chýbať inde. „Budú vážne obmedzovať možnosti výdavkových politík štátu, napríklad aj na sociálnu oblasť, zabezpečenie služieb štátu v oblasti zdravotníctva či dlhodobej starostlivosti, či podporu životného štandardu,“ upozorňuje analytička RRZ.

Vyššie úrokové sadzby navyše dopadnú aj na domácnosti a firmy. Úvery zdražejú, investícií bude menej a životná úroveň bude klesať. Za bezpečnú úroveň dlhu pritom RRZ považuje približne 50 percent HDP a so starnutím populácie sa táto hranica bude ďalej znižovať. „Úroveň zadlženia 75 percent HDP si veľmi rýchlo starnúca malá otvorená ekonomika na periférii eurozóny rozhodne nemôže dovoliť,“ hovorí Múčka.

Ak by Slovensko začiatkom budúcej dekády zasiahla bežná finančná či hospodárska kríza, vláda by podľa nej nemala z čoho pomôcť firmám ani domácnostiam a z krízy by vyšla s dlhom vyše 100 percent HDP.

Aby dlh prestal rásť, musí deficit klesnúť aspoň pod tri percentá HDP. Podľa Ďuranu to však nestačí, pretože budúce vlády budú musieť vytvárať rezervu aj na náklady starnutia populácie. „Slovenské verejné financie by mali teraz vytvárať prebytok, deficit tri percentá je vysoko nedostačujúci cieľ,“ uzatvára.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozpočet
štátna kasa

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.