Vodiči tankujú ďalej, hoci ceny bolia. Prečo nemôžu jednoducho presedlať na hromadnú dopravu?

Ceny benzínu a nafty sa stále držia vysoko a tankovanie tak zostáva pre mnohých vodičov výraznou položkou v rozpočte. Vláda v reakcii na drahé palivá predstavila viacero opatrení. Boli sme sa pozrieť priamo na pumpách, za koľko dnes vodiči tankujú a či podľa nich vládne opatrenia prinášajú aj reálnu úľavu.  

Od prvého októbra zlacnelo cestovanie vlakmi na polovicu a lacnejšia bude od 12. októbra aj autobusová doprava a MHD v krajských mestách. Do platnosti prišlo aj opatrenie, ktoré má priamo zasiahnuť cenu paliva. Vláda stanovila maximálnu maloobchodnú maržu predajcov na desať centov za liter. Jednoducho povedané, pumpa si z predaja litra paliva nemôže ponechať viac ako desať centov.

Neznamená to teda, že od októbra vodič automaticky zaplatí na čerpacej stanici menej. Cena samotného benzínu či nafty totiž závisí aj od ďalších nákladov na ich výrobu a vývoja cien ropy na trhu. Analytici upozorňujú, že časť čerpacích staníc už pred zavedením opatrenia fungovala s maržou nižšou ako desať centov. Čo sa teda skutočne pre vodičov zmenilo?

Vodiči zlacnenie necítia

Na jednej z bratislavských čerpacích staníc sme stretli vodiča Pavla, ktorý v meste pracuje pre menšiu firmu a auto pri práci potrebuje využívať každodenne. „Ani neviem, či je nejaké zlacnenie, ako nám vravia. Možno o pár centov,“ hovorí.

Ceny pohonných hmôt však v jeho prípade rodinný rozpočet priamo neovplyvňujú. „Mám tankovaciu kartu, takže, chvalabohu, vravím, neriešim ceny, či to stojí dve eurá alebo dve päťdesiat, lebo to platí firma,“ povedal. Súkromné kilometre si však platí sám, a tak priznáva, že keby boli ceny nižšie, rozhodne by ho to potešilo.

Opatrenie vlády, ktorým chce tlačiť na nižšie ceny palív cez obmedzenie marží predajcov, vníma skôr negatívne. Podľa neho napokon môže dopadnúť najmä na súkromné firmy. Za nie úplne šťastný krok považuje aj zlacnenie hromadnej dopravy. „Nie všetci majú možnosť využívať mestskú dopravu,“ hovorí o ľuďoch, ktorí sú odkázaní na auto.

Mnohí Slováci sa totiž často rozhodnú pre každodenné dochádzanie nie pre vlastné pohodlie, ale pre problémy, ktoré majú s podmienkami cestovania verejnou dopravou. Napríklad preto, že trasy autobusov sú vzdialené od ich bydliska či práce. Pri vlakoch je zas pre mnohých ľudí problém, že meškajú alebo chodia v čase, ktorý nesedí so začiatkom vyučovania či pracovnej doby.

Na čerpacej stanici sme stretli aj ďalších vodičov. Rado z Bratislavy tiež hovorí, že vlak či autobus pre neho nie je reálnou alternatívou. Počas pracovnej doby sa musí premiestňovať v rámci mesta, kde mu vlakové spojenia nepomôžu. Ak by boli pohonné látky príliš drahé, skôr by podľa neho musel obmedziť cesty do práce a viac využívať home office. „Ak potrebujete tankovať, tak tankujete,“ skonštatoval.

Vládne opatrenia vodič Rado za dostatočné nepovažuje. Ako riešenie by privítal skôr zníženie daňového zaťaženia palív, podobne ako v niektorých okolitých krajinách. „Dostačujúce to nie je a smer, ktorý nastavili ostatné krajiny, znižovanie daňového zaťaženia v rámci ceny palív, by bolo asi to jediné možné riešenie, ktoré by uľahčilo motoristom život,“ vyjadril sa.

Podobne to vidí aj vodič Daniel z Bratislavy, ktorý dnes natankoval plnú nádrž. Za prijateľnú cenu považuje takú, aká bola pred februárom, teda pred vypuknutím konfliktu na Blízkom východe. „Čo to bolo, euro sedemdesiat? Šesťdesiat? To bolo fajn,“ spomína. Naopak, pri cene nad dve eurá by už podľa vlastných slov zvažoval, či vôbec natankovať.

Ani on si nemyslí, že súčasné opatrenia vlády stačia. „Jasné, že by mohlo byť oveľa lepšie. Aj dane by mohli byť úplne inak nastavené, ale je to tak, ako to je,“ dodal.

Palivá zostávajú drahé

Ceny sa pritom po zavedení opatrení na pumpách takmer nemenia. V poslednom septembrovom týždni (21. – 27.9.) stál liter benzínu podľa Štatistického úradu SR v priemere 1,853 eura a liter obyčajnej nafty 1,978 eura.

Na pumpách, ktoré sme navštívili teraz, sa cena benzínu pohybovala od 1,827 eura za liter, teda o 2,6 centa menej oproti koncu septembra. Nafta stála od 1,953 eura za liter, pričom na niektorých čerpacích staniciach bola dokonca o niekoľko centov drahšia než priemer z predminulého týždňa.

Viaceré európske krajiny pritom zasiahli priamo do daňového zaťaženia pohonných hmôt. Nemecko od októbra znížilo energetickú daň na benzín aj naftu. Opatrenie má v Nemecku podľa prepočtov znížiť cenu približne o 17 centov na liter. Česko zase pristúpilo k zníženiu daňového zaťaženia nafty, ktoré má motoristom priniesť úsporu približne 10 centov na liter.

Rozdiel v prístupe vidno aj na samotných cenách. Podľa údajov Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu bola 28. septembra priemerná cena benzínu na Slovensku 1,853 eura za liter. V Česku bola 1,880 eura, v Nemecku 2,345 eura a v Maďarsku 1,729 eura. Ceny však ovplyvňuje nielen výška daní, ale aj samotná cena paliva bez daní a ďalšie trhové faktory.

Čo čaká ceny ďalej

Vývoj cien pritom môže v najbližších týždňoch ovplyvniť aj situácia na svetových trhoch. Krajiny skupiny G7 sa pred pár dňami dohodli na koordinovanom uvoľnení 100 miliónov barelov ropy a palív zo strategických zásob. Opatrenie má trvať štyri mesiace, pričom výrazná časť zásob nafty sa má dostať na trh už počas prvých 20 dní. Cieľom je zvýšiť ponuku a zmierniť tlak na ceny palív.

Po oznámení dohody ceny ropy aj nafty na svetových trhoch klesli, hoci analytici upozorňujú, že ďalší vývoj bude naďalej závisieť najmä od situácie na Blízkom východe a dostupnosti rafinovaných palív.

Oslovili sme aj spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu s palivami. „Súčasná situácia potvrdzuje, že ceny palív v Európe nie sú výsledkom lokálnych faktorov, ale predovšetkým dôsledkom globálneho vývoja,“ uviedol hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Výpadky exportných trás na Blízkom východe, nedostatok rafinérskych kapacít na produkciu nafty a rastúce geopolitické riziká podľa neho vytvárajú tlak na ceny palív.

Slovnaft zároveň upozorňuje, že okrem trhových faktorov musí plniť aj zákonné povinnosti vrátane sektorovej dane a regulácií týkajúcich sa tvorby maloobchodných cien. Jeho úlohou je podľa Molnára aj v súčasnej situácii zabezpečiť stabilné dodávky palív pre slovenských zákazníkov.

S rovnakými otázkami sme sa obrátili aj na spoločnosti Shell a OMV. Na naše otázky však v čase uzávierky neodpovedali.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vláda
palivo
daňové zaťaženie
cestovanie
pohonné hmoty
benzín
nafta
ceny ropy

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.