Koniec diplomatickej izolácie? Trump, Putin a európski lídri sa už čoskoro môžu stretnúť za jedným stolom
obchodnyregister
2026.04.27.
Trumpov rezort v Miami sa môže stať scénou bezprecedentného stretnutia Putina s lídrami Západu. Pozvánka z Bieleho domu už teraz triešti diplomatickú jednotu.
Za jedným stolom by už tento december mohli sedieť bok po boku nevyspytateľný Donald Trump, európski lídri hlásiaci sa k medzinárodnému právu a Vladimir Putin, na ktorého je za vojnové zločiny vydaný medzinárodný zatykač. Predstava, ktorá bola ešte pred rokom absurdnou fikciou, sa po potvrdení z Bieleho domu stáva síce nepravdepodnou, ale možnou realitou.
Vysokopostavený predstaviteľ vlády USA vo štvrtok potvrdil, že Spojené štáty pozvú ruského prezidenta na decembrový samit G20 v Miami. Stretnutie sa má konať v Trumpovom luxusnom súkromnom golfovom rezorte National Doral.
Pozvánka okamžite vyvolala mnoho kritických ohlasov a svet sa opäť začína zameriavať na vzťah medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom. Ten v posledných rokoch prešiel výraznou transformáciou. Kým v roku 2016 bolo toto spojenie plné komplimentov, v roku 2026 je americký líder pod tlakom neuspokojivých výsledkov.
Prečítajte si tiež:
Zhovievavý Trump
Už počas svojho prvého obdobia v roku 2016 Trump venoval ruskému prezidentovi mnoho uznanlivých slov a označil ho za partnera, s ktorým sa vie dohodnúť. Samotný prvý volebný úspech amerického prezidenta sa spájal s podozrením, že mu k víťazstvu manipulovaním volieb pomohlo Rusko.
Hoci americké tajné služby pred ruským zasahovaním varovali, Trump Putina opakovane bránil. „Ak prezident Putin hovorí, že Rusko do volieb nezasahovalo, nevidí dôvod, prečo by to tak bolo,“ vyhlásil po ich stretnutí v Helsinkách v roku 2018 americký prezident, pričom tak spochybnil FBI. Tým si už pred ôsmimi rokmi vyslúžil povesť prezidenta, ktorý je k ruskému autokratovi až neobvykle zhovievavý.
Donald Trump a Vladimir Putin v Helsinkách v roku 2018.
Zdroj: AP
Vysoké ambície sa zmenili na sarkazmus
Práve pevné presvedčenie Donalda Trumpa, že s Vladimirom Putinom sú politickými priateľmi, viedlo k tomu, že pred voľbami v roku 2024 americký prezident úprimne veril v bleskové vyriešenie vojny na Ukrajine. Jeho slávny sľub o tom, že dokáže konflikt ukončiť do 24 hodín, sa mu však nepodarilo splniť.
„Viete, keď som to hovoril, myslel som to trochu sarkasticky,“ tvrdil neskôr Trump po tom, čo narazil na realitu. Kremeľ totiž nehodlal pristúpiť na pravidlá hry diktované niekým iným. „V skutočnosti som tým chcel povedať, že by som to rád urovnal a verím, že budem úspešný,“ dodal.
Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj
Zdroj: reuters
Nádej na mier stagnuje a spolu s ňou aj vzťah dvoch lídrov
Hoci bol Trump na začiatku svojho druhého funkčného obdobia optimistický a o dialóg sa pokúšal aj počas stretnutia lídrov na Aljaške v auguste minulého roka, k prielomu nedošlo. Putin odmietol mierový plán navrhnutý Ukrajinou a rozhovory odvtedy stagnujú.
A s tým narastá aj Trumpova frustrácia. Keďže jeho pôvodný plán zlyháva, zmenil sa aj jeho postoj k ruskému autokratovi. Od ich posledného podania rúk na Aljaške sa na jeho adresu vyjadruje menej a kritickejšie a zdá sa, že ich pozitívny vzťah je naštrbený.
Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin si podávajú ruky počas tlačovej konferencie po samite na Aljaške.
Zdroj: reuters
„Pre prezidenta Putina nemám žiadny odkaz,“ povedal Trump niekoľko týždňov po stretnutí. „On vie, aký je môj postoj, a rozhodne sa tak či onak. Nech už bude jeho rozhodnutie akékoľvek, buď s ním budeme spokojní, alebo nespokojní, a ak s ním budeme nespokojní, uvidíte, čo sa bude diať.”
„Prezident je už extrémne frustrovaný z oboch strán vojny… Nechce žiadne ďalšie reči, chce akciu,“ vyhlásila tlačová tajomníčka Bieleho domu pre médiá v decembri. Zároveň dodala, že Trumpovým hlavným cieľom zostáva jediná vec: „Chce, aby sa vojna skončila.“
Záujem amerického prezidenta o riešenie vojny na Ukrajine neskôr zatienila kauza so sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom a od februára aj vojna proti Iránu. Pozvanie Ruska na samit G20 však opäť pritiahlo svetovú pozornosť na Biely dom a Kremeľ.
Prečítajte si tiež:
Otázna účasť Putina v Miami
K pozvaniu Ruska sa vyjadril aj vysoký predstaviteľ americkej administratívy. „Momentálne neboli vydané žiadne formálne pozvánky, ale Rusko je členom G20 a bude pozvané na ministerské stretnutia a samit lídrov,“ uviedol podľa infomácií denníka The Washington Post.
Trump v oválnej pracovni najprv povedal, že o pozvaní ruského prezidenta nevie, no nebude mu brániť. Neskôr sa vyjadril, že ak by Vladimir Putin prišiel, „bolo by to pravdepodobne veľmi nápomocné“. Sám však zapochyboval, či sa ruský autokrat odváži opustiť bezpečie Ruska.
Putinova účasť v Miami tak zostáva otázna, Moskva totiž zatiaľ definitívne „áno“ nepovedala. „Rusko sa zúčastnilo na každom samite na príslušnej úrovni,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že „rozhodnutie o formáte ruskej účasti bude prijaté bližšie k summitu.“
Pre ruského lídra by to bol návrat na globálnu scénu po dlhej odmlke. Naposledy sa na summite G20 osobne zúčastnil ešte v roku 2019, pred tým, než ho z diplomatického diania vyradil covid a následne agresia voči susednej Ukrajine.
Vladimir Putin na summite G20
Zdroj: reuters
Diplomatická dilema Západu
Hoci je na Vladimira Putina vydaný medzinárodný zatykač Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu za vojnové zločiny na Ukrajine, jeho prípadná cesta na Floridu má zásadný právny háčik. Spojené štáty totiž nie sú zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, čo znamená, že neuznávajú jurisdikciu ICC nad svojimi občanmi a nie sú ani viazané povinnosťou vykonávať jeho príkazy na zatknutie.
Pre Putina by tak bol pobyt v Trumpovom rezorte National Doral právne bezpečnejší než návšteva Brazílie či Juhoafrickej republiky, ktoré ako signatári zmluvy čelili pri jeho pozývaní obrovskému tlaku na jeho zadržanie.
V Miami by sa však do zložitej situácie dostali európski lídri. Štáty ako Francúzsko, Nemecko či Poľsko sú totiž oddanými členmi ICC. Ak by si ich predstavitelia sadli za jeden stôl s hľadaným vojnovým zločincom na pôde krajiny, ktorá zatykač ignoruje, vytvorilo by to najväčšiu trhlinu v západnej diplomatickej jednote od začiatku ruskej agresie.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer na streche hotela, v ktorom sa koná 62. Mníchovská bezpečnostná konferencia.
Zdroj: Kay Nietfeld/dpa via Reuters Connect
Donnyland: Ukrajinská snaha o Trumpovu priazeň
Kým Washington otvára dvere Putinovi, Kyjev sa v snahe nestratiť podporu USA uchyľuje k neobvyklému politickému marketingu. Podľa denníka The New York Times ukrajinskí vyjednávači navrhli vytvorenie špeciálnej zóny na Donbase s názvom „Donnyland“. Ide o územie ležiace vo vnútri Donbasu, pomenované po americkom prezidentovi. Objavili sa dokonca informácie, že územie by mohlo mať status poloautonómnej zóny pod správou Trumpovej Rady pre mier.
Nie je to prvýkrát, čo sa niektorá z krajín snaží nakloniť si amerického prezidenta práve touto cestou. Už v roku 2018 sa Poľsko pokúšalo získať americkú vojenskú základňu pod lichotivým názvom „Fort Trump“. Podobnú kartu vytiahli minulý rok aj Arménsko s Azerbajdžanom, keď pri podpise mierového záväzku v Bielom dome označili novú dopravnú tepnu ako „Trumpovu trasu pre medzinárodný mier a prosperitu“.
Tento návrh, hoci pôsobí bizarne, odráža realitu roku 2026. Aj Ukrajinci pochopili, že cesta k Trumpovi nevedie cez medzinárodné právo, ale cez jeho ego a budovanie značky. Je však dôležité zdôrazniť, že tento návrh nebol oficiálne prijatý žiadnou zo strán a nateraz slúži primárne ako pokus otestovať Trumpovu ochotu angažovať sa v regióne.