Tržby padajú a rast HDP brzdí, no ľudia na úradoch práce nepribúdajú. Čo sa deje?

Ale ak chceme vidieť realitu komplexnejšie, tak okrem oficiálnych čísel nezamestnanosti odporúčam sledovať aj oficiálne čísla zamestnanosti, ideálne mieru zamestnanosti – podiel zamestnaných na populácii práceschopných. Miera zamestnanosti ukazuje, aká časť populácie reálne pracuje, a preto je presnejším ukazovateľom fungovania trhu práce než ukazovateľ nezamestnanosti.

A tu si nie je možné nevšimnúť, že vrchol miery zamestnanosti sme dosiahli v roku 2024 (približne 73 %) a odvtedy mierne klesá. Mimochodom, cieľom EÚ je dosiahnuť zamestnanosť na úrovni 78 % a my na Slovensku sme aj v najlepších časoch dosiahli len tesne nad 73 %.

Ďalším fenoménom, ktorý môže pozitívne ovplyvňovať nezamestnanosť, sú tzv. odradení nezamestnaní. To sú ľudia, ktorí nie sú v evidencii nezamestnaných, pretože si z rôznych dôvodov prestali hľadať prácu – je veľmi pravdepodobné, že pracujú a brigádujú načierno, prežívajú mimo systému, ale v žiadnych štatistikách zamestnanosti a nezamestnanosti ich nevidíme.

2. To je len jedno z vysvetlení, ktoré môže byť realitou u niektorých podnikov, ale nie je jediné. Druhým vysvetlením je tlak demografie a odchod časti zamestnancov do dôchodkov, ktorých nemá kto nahradiť – absolventov je menej a aj z nich veľká časť odchádza pracovať do zahraničia, prípadne nepracujú vôbec. Slovensko má vysokú mieru neaktivity mladých. Ďalším vysvetlením môže byť, že ľudia, ktorí prídu o prácu, sú nútení prijať aj horšie platené alebo menej kvalitné pracovné miesta z existenčných dôvodov. Takýchto pracovných pozícií je v našej ekonomike stále relatívne veľa.

3. Na túto otázku sa nedá relevantne odpovedať, pretože nemáme k dispozícii dáta, ktoré by to potvrdzovali, a tak ako to nejde potvrdiť, tak sa to nedá ani vylúčiť.

Problémom skrátených úväzkov na Slovensku je to, že ich väčšina pracujúcich odmieta z dôvodu nízkych zárobkov – nízka mzdová úroveň na Slovensku spôsobuje existenčné problémy aj pracujúcim na plný úväzok – najmä tým zo spodných príjmových decilov.

4. Áno, samozrejme. Pretože miera nezamestnanosti je ovplyvňovaná rôznymi faktormi, kde hlavné slovo aktuálne má demografia.

A dôležité je sledovať mieru zamestnanosti – tá však okrem toho, že hodnotí status zamestnaný/nezamestnaný, nerieši kvalitu pracovného miesta a odmien. Zamestnanosť totiž nehovorí nič o kvalite pracovných miest – či ide o stabilnú prácu, adekvátne odmeňovanie alebo nútené prijímanie horších pracovných podmienok.

Takže so zhoršujúcimi sa ekonomickými fundamentmi nemusíme vidieť zhoršovanie v číslach nezamestnanosti. Uvidíme ho v iných štatistikách o domácnostiach na Slovensku, ako sú pokles spotreby, pokles reálnych príjmov, pokles úspor, rast miery chudoby a sociálneho vylúčenia a rast miery pracujúcich pod hranicou rizika chudoby.

Samotný pokles nezamestnanosti tak nemusí znamenať zlepšenie situácie na trhu práce – môže ísť aj o prejav demografických zmien, neaktivity alebo tlaku na prijímanie horších pracovných podmienok.

Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy

1. – 4. To, že nezamestnanosť v čase zhoršujúcich sa ekonomických ukazovateľov nerastie, pôsobí paradoxne, no diabol sa môže skrývať aj v metodike jej výpočtu. Evidovaná nezamestnanosť klesá aj v prípadoch, keď sú ľudia vyraďovaní z evidencie. Napríklad pre nesplnenie podmienok spolupráce s úradom práce alebo zapojenia sa do aktivačných prác. Títo ľudia však reálne bez práce zostávajú, len už nie sú zahrnutí v štatistikách. Preto považujeme za výpovednejší ukazovateľ celkovú zamestnanosť, ktorá už vykazuje pokles.

Firmy sa snažia udržať si kvalifikovanú pracovnú silu. Zamestnancov si dlhodobo vychovávajú, investujú do ich zaškolenia, preto podniky často hľadajú iné riešenia než okamžité prepúšťanie.

V praxi to znamená, že skôr upravujú organizáciu práce, obmedzujú výrobu, skracujú pracovný čas a nepredlžujú zmluvy externým či dočasným pracovníkom. Kmeňových zamestnancov sa snažia udržať čo najdlhšie. Zároveň neobsadzujú pozície po prirodzenom odchode zamestnancov do dôchodku. Nepriaznivý demografický vývoj spôsobuje, že z trhu práce odchádza viac ľudí, než naň vstupuje, čo tlmí tlak na rast nezamestnanosti.

Do akej miery je tento stav udržateľný, bude závisieť od ďalšieho vývoja ekonomiky. Ak bude negatívny trend pokračovať, v určitom bode sa pravdepodobne prejaví aj v raste nezamestnanosti. V súčasnosti však firmy ešte stále využívajú vnútorné rezervy, aby sa prepúšťaniu vyhli.

Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky

1. – 4. Súčasná situácia na trhu práce sa môže javiť ako paradox a môže pripomínať povestné ticho pred búrkou. Ak sa hospodárske ukazovatele v dohľadnej dobe nezotavia, možno očakávať vlnu prepúšťania, ktorá sa prejaví s prirodzeným časovým oneskorením. Je však dôležité zdôrazniť, že k redukcii stavov pristupujú firmy až ako k úplne krajnému riešeniu.

Prioritne hľadajú alternatívne cesty, ako si zamestnancov udržať, napríklad formou skrátených úväzkov. Zamestnávatelia si totiž plne uvedomujú, že náklady na nábor a zaškolenie novej pracovnej sily sú často finančne nákladnejšie a časovo náročnejšie než dočasné dotovanie existujúcich pracovných miest v dôsledku poklesu objednávok. Samozrejme, takáto situácia sa nebude dať dotovať a udržiavať dlhodobo, len nejaké prechodné obdobie, a to tiež len za predpokladu, že firma má vytvorené finančné rezervy.